Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dylanove pásky z pivnice

.peter Bálik .časopis .kultúra

Minulý týždeň sa definitívne skončil jeden z mýtov popmusic 20. storočia. Začiatkom novembra vyšli v kompletnej podobe legendárne nahrávky The Basement Tapes od Bob Dylana s The Band.

Tieto nahrávky sa volajú The Basement Tapes čiže pivničné pásky. Pivničné preto, že ich nahrali v pivnici rodinného domu v americkom Woodstocku na kotúčový magnetofón. Pôvodne išlo len o informačné nahrávky, ktoré sa mali posielať ďalším interpretom, no časom sa okolo nich vytvoril mýtus o utajenom albume tohto amerického pesničkára. Väčšina z nich kolovala medzi zberateľmi, no vďaka aktuálnemu vydaniu The Bootleg Series Vol. 11: The Basement Tapes Complete ich takmer po 50 rokoch od vzniku môžeme počuť v kompletnej podobe. Rozšírená šesťdisková verzia albumu obsahuje až 138 trackov.

.útek na vidiek
Na jar 1966 bol Dylan na vrchole svojej kariéry. Vydal dvojalbum Blonde on Blonde, ktorým zavŕšil trilógiu svojich elektrifikovaných revolučných albumov a absolvoval vyčerpávajúce svetové turné. Jeho život sa radikálne zmenil po motocyklovej nehode v júli toho roku. Dylan si vážne poranil chrbticu, zrušil nasledujúce turné a stiahol sa do úzadia. Nehodu v médiách vykresľovali takmer ako fatálnu, no hlavnou príčinou mlčania bol fakt, že po rokoch strávených na výslní pesničkár vycúval z hudobného šoubiznisu a rozhodol sa, že sa bude venovať len rodine. Toto rozhodnutie padlo o päť minút dvanásť, Dylan v tom čase nebol v najlepšej psychickej a fyzickej kondícii, bol závislý od povzbudzovacích liekov, bral drogy a takmer nespal. Podľa niektorých hlasov bol zrelý na to, aby skončil ako Hendrix, Morrison alebo Joplinová.  
Z rušného New Yorku sa so ženou Sárou a deťmi odsťahoval na vidiek do neďalekého Woodstocku. V tom čase sa presunula aj jeho sprievodná skupina The Hawks (neskôr The Band).  Do módy sa dostávala kultúra hippies, The Beatles so svojím Seržantom práve odštartovali veľkú psychedelickú revolúciu, no Dylan s The Band robili vo Woodstocku úplný opak – vrátili sa ku koreňom populárnej hudby. Na prízemí domu, ktorý podľa ružovej omietky dostal meno Big Pink, sa od jari 1967 do zimy 1968 Dylan každý deň stretával s Robbiem Robertsonom, Rickom Dankom, Richardom Manuelom, Garthom Hudsonom (bubeník Levon Helm sa k nim pridal neskôr) a nezáväzne si muzicírovali s tým, že ak Dylan vymyslí nejakú zaujímavú pesničku, jeho manažér Albert Grossman ju ponúkne iným intepretom. Prerábanie dylanoviek bolo v 60. rokoch celkom bežným javom, napríklad The Byrds si na jeho pesničkách postavili svoju kariéru.   
A tak Dylan na stretnutiach s The Band, kde im spoločnosť robil aj pes Hamlet, vyťahoval jednu skladbu za druhou a pod jeho vedením na magnetofón, umiestnený v rohu garáže, nahrali hodiny hudby – vlastné pesničky, prevzaté veci z veľkého amerického spevníka zo všetkých možných žánrov až po vyslovene zábavné vecičky. Na prelome rokov 1967 a 1968 vybrali tucet Dylanových piesní, ktoré začali ponúkať rôznym britským a americkým hudobníkom. Too Much Of Nothing prevzali Peter, Paul and Mary, Queen the Eskimo (Mighty Queen) zas Manfred Mann, This Wheel's On Fire naspievala Julie Driscoll, You Ain't Goin' Nowhere countryoví The Byrds. Keď skupina The Band vydala svoj debut Music From The Big Pink, zaradili tam nesmrteľnú I Shall Be Released, Tears of Rage aj This Wheel's On Fire.
Vo verejnom priestore sa tak objavilo viacero skvelých Dylanových piesní, no ľudia chceli počuť originál. V roku 1968 sa spevák vrátil s novým albumom John Wesley Harding, no ten neobsahoval ani jednu zo spomínaných pesničiek. Pivničné pásky sa od hudobníkov dostali k pirátskym vydavateľom, ktorí z nich nakoniec zostavili vôbec prvý bootleg (neoficiálne vydaný album) v dejinách popmusic. Volal sa Great White Wonder a časť z dvojplatne s bielym obalom tvorili práve pivničné pásky.
Približne v tom čase sa zrodil mýtus o stratenom albume Boba Dylana. Legenda okolo Basement Tapes sa rozšírila aj preto, že samotný autor sa k týmto nahrávkam príliš nepriznával. Ak sa na ne pýtali novinári, hovoril, že skôr išlo o hudobnú terapiu – „len sme hrali hudbu a pozerali sa, ako plynie čas", povedal v roku 1975, keď konečne zvolil, aby časť „pivničnej“ hudby vyšla na oficiálnom nosiči, ktorý sa vyšplhal až na siedme miesto americkej hitparády, no nie všetci s týmto výberom, ktorý zostavil Robbie Robertson, boli spokojní. Ten na dvojalbum zaradil viacero piesní, ktoré vznikli bez Dylanovej prítomnosti, pričom niektoré skladby, ako napríklad I Shall Be Released alebo Mighty Queen, na platni očividne chýbali.

.zrod Americany
No len zopár vyvolených vtedy vedelo, že v trezoroch Columbie Records je toho oveľa, oveľa viac. A tak sa k slovu opäť dostali piráti. Približne sto pesničiek zo sessions v ružovom dome nakoniec vyšlo ako štvordiskový bootleg pod menom A Tree With Roots, ktorý ponúkal pravdivý obraz toho, čo sa medzi Dylanom a The Band odohrávalo v rokoch 1967 až 1968 v pivnici domu Big Pink. Mnohé z tých piesní mali pre dylanológov a fanúšikov hodnotu objavenia archeologického pokladu. Podľa pesničky I'm Not There, ktorá patrí medzi najslávnejšie raritné, no nedokončené Dylanove piesne, pomenovali celovečerný film.
Na jeseň 2014 mal pôvodne vyjsť Dylanov nový album Shadows In The Night, no jeho vydanie sa pozdržalo v prospech vydania oficiálneho bootlegu The Basement Tapes. Dylanove Basement Tapes a Music From The Big Pink od The Band ovplyvnili popmusic už na konci šesťdesiatych rokov, keďže výrazným spôsobom otočili jej smerovanie – od psychedelickej hudby, dlhých gitarových plôch a zvukového experimentovania smerom k prirozdenému muzicírovaniu, kde základom je obyčajná pesnička, vychádzajúca z koreňov popmusic. Odvolávali sa nich Eric Clapton, The Beatles, Grateful Dead alebo The Rolling Stones. Neskôr sa k nim hlásili rôzne alt-countryové kapely ako The Jayhawks, Uncle Tupelo alebo Whiskeytown, ktoré vo svojich piesňach vychádzali z countryrockového hnutia šesťdesiatych rokov a ktoré odštartovali legendárne pivničné pásky. Dnes sa tomuto hudobnému štýlu hovorí Americana.  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite