Juliana Mrvová mala od 5. februára do 20. marca 2026 v Galérii White & Weiss výstavu V jej záhrade (rozkoší). Pri tejto príležitosti jej galéria vydala monografiu, ktorá je zároveň jej signatúrou. Názov výstavy je dvojznačný.

Wagneriáni sa do Státní opery zbiehali s miernym pesimizmom. Nikto nemohol tušiť, akých dychberúcich päť hodín si pripravila. Jej Parsifala môžete zajtra postaviť na akúkoľvek svetovú scénu. Zaručene ohúri.

Reflektory sa stlmia, no úplne nezhasnú. Osvetľujú javisko, na ňom sú snehové ostrovy, na ktoré vtancovávajú postavy – zahalené v bielom, akoby z iného sveta.

Minulý rok oslávilo jeho divadlo GUnaGU 40. narodeniny. Aktuálne dostal cenu Dominika Tatarku za knihu hejtovaňja. Viliam Klimáček je mimoriadne plodný a rešpektovaný dramatik, a akoby to nestačilo, aj spisovateľ, režisér a producent.

„My máme aj iné povinnosti, nie len tie oproti deťom, my máme povinnosti aj proti sebe a čo viac: oproti národu.“

Ľubomír Lipták (1930 – 2003) patrí medzi najvýznamnejších slovenských historikov súčasných dejín po druhej svetovej vojne.

Ani druhá tohtosezónna premiéra Opery Slovenského národného divadla nepresvedčila. Apatický orchester a kolísavé výkony sólistov doplnili miestami až bolestivú réžiu.

Rozmohl se nám tady takový nešvar. Děti velice často používají sprostá slovíčka. Napríklad „špeciálna operácia“. Jedna sa odohrala aj v kine: Frankenstein oživil mŕtvu ženu, aby mal spoločnosť. Ani táto operácia nedopadla ktovieako.

Andrej Klobušník (1996) je výrazná osobnosť svojej generácie: učiteľ s veľmi špecifickým prístupom k deťom zo sociálne vylúčeného prostredia, performer v slam poetry, hudobník, občiansky aktivista, originálny facebookový autor.

Je až neuveriteľné, koľko talentovaných mladých žien pôsobí v slovenskej hudbe, a nielen ako speváčky, ale aj ako komplexné osobnosti, skladateľky, producentky. Keď som pred rokmi prvýkrát videl hrať Andreu Bučko, okamžite som vedel, že táto mladá dáma si zaslúži sústredenú pozornosť.