Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sto dní s Andrejom Kiskom

.štefan Hríb .časopis .editorial

Nový prezident sa nesmie porovnávať s tými predošlými. Také nízke kritériá urážajú. Buďme nároční: ako obstál Andrej Kiska v prvých sto dňoch v porovnaní s Havlom či Klausom?

Najprv trivialita: neskúsenosť ako ústrednú predvolebnú výčitku roztrhal nový prezident okamžite na franforce. Nerobí faux paux, neprodukuje nováčikovské omyly, a ani zoči-voči dlhoročným politikom a stranám nie je v pozícii outsidera. Bola to účelová výčitka „skúsených“.
Za prvých sto dní sa prezident najviac prejavil v zahraničnej politike, v oblasti práva a smerom k referendu o rodine.
V zahraničnej politike sa prejavil ako priateľ atlanticizmu a stúpenec NATO, zdôraznil našu spoluzodpovednosť za silu a pripravenosť spojencov a obchod s Ruskom nenadradil nad princípy slobody a osud Ukrajiny. Kritici to pripisujú pôsobeniu Martina Bútoru, ale aj to je predsa plus: prezident sa obklopil zaujímavými ľuďmi, ktorých názorom načúva. Dosah jeho pôsobenia v zahraničnej politike sa, samozrejme, nedá porovnávať s otcom Nežnej revolúcie, určite však už teraz prekonal jeho sebastredného nasledovníka.
V oblasti práva Andrej Kiska napriek varovaniam z rozpútania vojny s vládou odmietol viacerých nevhodných kandidátov pre Ústavný súd, presadil rešpektované osobnosti do Súdnej rady a podobne postupuje pri menovaní sudcov. Aj v tejto oblasti je zatiaľ podobný skôr Havlovi než Klausovi.
Napokon referendum o rodine – toto je najkontroverznejšie rozhodnutie. Petíciu prezident prijal, ale na súlad jej otázok s ústavou sa opýtal súdu. Podľa iniciátorov referenda sa tým zachoval alibisticky, podľa Vlada Palka je to dokonca útok na kultúru krajiny, pričom Kiska má byť v tejto kauze podobný Mečiarovi a jeho zmarenému referendu.
Naozaj?
Nikdy by som si nedovolil upierať hlave štátu právo na pochybnosť v takejto vážnej veci. Ak ju má, a on ju zjavne má, nemá právo, ale povinnosť využiť svoju kompetenciu na jej rozptýlenie. Toto je telocvikár Krajči a jeho manipulácia s hlasovacími lístkami? Brzdime trochu. Ústavne konformným spôsobom nejde predsa Kiska proti kultúre krajiny, ale v jej prospech. Nezabúdajme na Gašparoviča a jeho znásilnenie ústavy v kauze Čentéš. Alebo si myslíme, že prezident musí mať na otázky z petície a ich súlad s ústavou náš názor, lebo to s rodinou myslíme zjavne dobre a navyše sme ho aj volili? Ak ak náš názor nemá, zaradíme ho rýchlo k bláznivým liberálom, nemravným revolucionárom a ostaneme jediní spravodliví?
Neviem, ako rozhodne Ústavný súd. Voči väčšine jeho sudcov nemám žiadnu úctu. Ale rozhodnutie bude pre budúcnosť dôležité, pretože vyvolá dôležitú diskusiu a pri normálnejšom zložení súdu v budúcnosti sa preto k problému isto vrátime. Otázky morálky nepotrebujú okamžité rozuzlenie, ale skôr dôkladné premyslenie a vzájomnú empatiu. Máme ju? Aj preto je podanie na Ústavný súd užitočné.
Prvých sto dní Andrej Kiska zvládol. Ale bola to iba tá ľahšia úloha.

Z redakcie:
S radosťou oznamujem, že do radov našich stálych spolupracovníkov sme získali Radovana Bránika a Michaelu Mojžišovú. Ľudia v núdzi, konfliktné témy a opera tým v .týždni získavajú väčší priestor.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite