Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cena slov

.štefan Hríb .časopis .editorial

Na prvý pohľad sa zdá, že na slovách až tak nezáleží, pretože dôležité sú skutky. Tvrdím presný opak: slová a ich váha takmer vždy predurčujú, aké budú ich autori vykonávať činy.

Hneď na úvod vyslovím paradox, ktorý sa mi potvrdzuje už od roku 1991: o čo viac zníži slovenský politik váhu svojho slova, o to väčšiu popularitu a pozíciu získava.
Mečiar dal slovo, že Čechov dokope do federácie, že tu vytvorí nové Švajčiarsko a že rozvinie domáce podnikanie. A hoci federáciu okamžite rozbil, namiesto Švajčiarska núkal Bielorusko a slušné podnikanie nahradil mafiánstvom, s prehľadom vyhrával všetky voľby.  
Dzurinda sľúbil dvojnásobné platy, férový prístup k politickým stranám a boj s korupciou. A hoci počas ťažkých reforiem na platy (našťastie) rýchlo zabudol, politických súperov aj spojencov od začiatku podrážal a korupciu zväčša iba lepšie zamaskoval, stal sa na dlhých dvanásť rokov lídrom pravice.
Podobne Fico: dal slovo, že bude myslieť na slabých, že bude čističom klientelizmu a zažratých kšeftov a že do politiky privedie odborníkov. A hoci sa namiesto toho stal šéfom klanu silných, čistenie nahradil mýtnym tendrom a ako odborníkov priviedol Jahnátka, Tomanovú a z mladých Kolesíka, s prehľadom vyhral už troje voľby.
Opakuje sa to pričasto na to, aby to bola náhoda. Aj dnes, keď sa tu ako ďalší líder rysuje Rado Procházka, mám pocit dejà-vu.
Keď Lipšic odchádzal z KDH, Procházka to odmietol a povedal niečo v zmysle, že ľudia nepotrebujú nové strany, ale záujem o ich život. O pár mesiacov sám odišiel a dnes buduje novú stranu.
Keď sa blížili prezidentské voľby, Procházka ohlásil, že chce politickú kandidatúru a nechce byť občianskym kandidátom, lebo by to nebolo úplne poctivé. O pár mesiacov bol občianskym kandidátom. Keď prišlo na financovanie onej kampane, najskôr bola transparentná, no potom bolo treba zhulákať chlapcov. A potom ešte prišlo nerozumné slovo, že pôjde na detektor lži, dokonca to sľúbil opakovane. No dnes už ani toto slovo neplatí.
Rado Procházka postupne znižuje váhu svojho slova, a postupne mu pritom rastú preferencie. V tomto sklone sme naozaj stabilná krajina. Lenže nízka váha slova si doteraz vždy vyžiadala nielen premiéra, ale aj vysokú cenu.

PS:
V predošlom čísle som na tomto mieste pripomenul dva roky od odvolania Róberta Bezáka a nevkusný postoj niektorých biskupov k primitívnemu dielku pátra Laba. Minulý týždeň pribudli v tejto kauze dve udalosti: Ján Čarnogurský sa svojím článkom pre portál postoy.sk pridal k ohováračom odvolaného arcibiskupa, pričom napadol aj jeho sestru, na druhej strane pápež František prijal spolu s inými biskupmi nakrátko aj Róberta Bezáka osobne a prevzal jeho vysvetľujúci list.
Zdá sa, že veci a tábory sa postupne utriasajú.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite