Tento týždeň by mal parlament hlasovať o novom špeciálnom prokurátorovi. Ak sa ním znovu stane Dušan Kováčik, šanca, že bude dotiahnutý čo len jeden významný prípad, sa rovná nule.
Dušan Kováčik je jediným kandidátom na post šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Dôvodom môže byť aj fakt, že v tomto uzavretom prostredí sa za prejavenie postoja trestá. Naznačuje to aj spôsob, akým sa Kováčik v minulosti vyrovnal so svojimi podriadenými – s Marošom Žilinkom a Jaroslavom Palkovičom. Podobne ako Štefan Harabin v prípade kritických sudcov sa totiž postaral, aby nedostali polročné odmeny – ako jediní z celej Generálnej prokuratúry (GP). A to len preto, že Žilinka s Palkovičom sa v rozhovore pre časopis .týždeň vyslovili za otvorenie diskusie o „zásadnej systémovej zmene vo fungovaní prokuratúry“.
Napriek tomu sa Kováčik aj teraz až do poslednej chvíle obával, či sa proti nemu predsa len nepostaví napríklad rešpektovaný prokurátor Ján Hrivnák. Nič také sa napokon nestalo, takže konkurz na šéfa ÚŠP bol len formalitou. „Komisia rozhodla jednomyseľne,“ potvrdila hovorkyňa GP Andrea Predajňová. Ako fungujú na prokuratúre výberové konania, už vysvetlila po odchode z GP Eva Mišíková: „Konkurzy do akýchkoľvek riadiacich funkcií sú tu len formálnym prikrytím nominácií vopred vybratých ľudí.“ Ani v prípade Dušana Kováčika to zrejme nebolo inak.
.politické krytie
Špeciálny prokurátor si totiž za desať rokov, odkedy je vo funkcii, svojimi rozhodnutiami v citlivých kauzách zabezpečil politické krytie Smeru. „V minulosti sa v rozhovoroch často odvolával na Vlada, teraz je to Palo,“ hovorí jeden z prokurátorov, ktorý si neželá zverejniť svoje meno. Narážal tým na Kováčikove vzťahy s Vladimírom Mečiarom, ktoré sa prejavili v jeho postoji ku kauze Veľký Slavkov (pozri inforámček). Momentálne však drží nad špeciálnym prokurátorom ochrannú ruku predseda parlamentu Pavol Paška.
S Kováčikom si výborne rozumie od kauzy Šatan, kde zastavil viacero trestných stíhaní ľudí blízkych Paškovi (.týždeň č. 15/2011). Špeciálny prokurátor o vzťahu s Paškom mlčí, politik Smeru reagoval vyhýbavo. „Nemáme dôvod vyjadrovať sa k vašim otázkam,“ odkázal jeho hovorca Pavel Chovanec. Práve Paška sa pritom najviac zaslúžil o to, že Kováčik je kandidátom Smeru na funkciu šéfa ÚŠP. V tejto strane navyše funguje jasné prerozdelenie moci: keďže Fico má pod kontrolou GP a SIS a Kaliňák vnútro a obranu, Paška si nárokoval na špeciálnu prokuratúru.
Verejná výčitka šéfa GP Jaromíra Čižnára, že Kováčik nemá súpera, pretože iným prokurátorom chýba odvaha, je preto trochu nemiestna: nikto nepôjde do vopred prehratého súboja. Zaujímavé tiež je, že im čistí žalúdok práve Čižnár: v prostredí GP je totiž známy jeho kritický postoj ku Kováčikovi. Napriek tomu neurobil nič, aby jeho kandidatúre zabránil, naopak – bez problémov ju posunul na rokovanie parlamentu. Čižnár s Kováčikom sa navyše podľa informácií .týždňa stretli aj s premiérom Ficom. Kováčik ani Fico sa k schôdzke nevyjadrili.
Čižnár sa priamej odpovedi na otázku, prečo sa stretli, a či spolu hovorili aj o Kováčikovej kandidatúre na funkciu špeciálneho prokurátora, vyhol. „Jeho odborné spôsobilosti vyhodnocovala výberová komisia, na činnosť ktorej nemá generálny prokurátor žiadny vplyv. Závery výberovej komisie prerokovala Rada prokurátorov SR, ktorá sa s nimi stotožnila. Po splnení vyššie uvedených náležitostí bol návrh predložený do NR SR,“ reagovala hovorkyňa GP Andrea Predajňová. Ak sa teda nestane nič nepredvídateľné, Kováčik bude šéfom ÚŠP aj ďalších sedem rokov.
.zametač
Ako predstaviteľ inštitúcie, ktorá má stíhať najväčšie politické, ekonomické a mafiánske kauzy, pritom vôbec nejde príkladom. Zo štatistiky, ktorú si .týždeň vyžiadal od GP na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, totiž vyplýva, že Kováčik podal k dnešnému dňu len 12 obžalôb – to znamená 1,2 obžaloby za rok. Pred tromi rokmi pritom tvrdil, že ich už podal 14… Dôležitejší je však kontext: za desať rokov mal Kováčik pridelených až 110 káuz. Doteraz rozhodol v 91 prípadoch, 19 káuz je ešte živých. To znamená, že Kováčik podal obžalobu len v približne 13 percentách prípadov.
Prokurátori, ktorí sa na ÚŠP zaoberajú korupciou, podajú ročne aj viac ako 30 obžalôb. Dokonca aj prokurátori, ktorí riešia zložitejšie ekonomické kauzy, podajú ročne aspoň tri obžaloby – a ak ide o menšie prípady (zneužívanie eurofondov), číslo je ešte vyššie (5 až 7). Podobne nízku štatistiku ako Kováčik majú len prokurátori, ktorí sa zaoberajú organizovaným zločinom – tí podajú jednu, maximálne dve obžaloby ročne. Lenže títo ľudia riešia – na rozdiel od Kováčika – najťažšie mafiánske kauzy, kde trvá aj dokazovanie neporovnateľne dlhšie.
Šokujúce je však najmä číslo o počte trestných stíhaní, ktoré už Kováčik zastavil – 59. To znamená, že špeciálny prokurátor „pochoval“ až dve tretiny káuz, ktoré doteraz riešil. Prokurátori, ktorí sa na ÚŠP zaoberajú ekonomickými kauzami, pritom podajú ročne v priemere 80 percent obžalôb, len 20 percent stíhaní zastavia. V prípade korupcie je tento pomer zhruba 70 ku 30. Problém je aj v tom, že Kováčik spravidla podáva obžaloby len v menších úplatkárskych aférach a naopak: zastavuje dôležité kauzy ako je financovanie Smeru (pozri inforámček).
Za pozornosť stojí aj fakt, že špeciálny prokurátor má pod kontrolou väčšinu prípadov, v ktorých figurujú vplyvní politici alebo podnikatelia. Na ÚŠP totiž neexistuje elektronická podateľna (náhodné prideľovanie spisov), ako napríklad na súdoch. Výbušné kauzy si teda nechá Kováčik a zvyšok rozdelí medzi riaditeľov odborov. Spôsob jeho rozhodovania dobre ilustrujú tri prípady, v ktorých sa priamo angažoval. O prvých dvoch sme už v minulosti písali, podarilo sa nám však získať nové informácie. Pozadie vyšetrovania tretej kauzy nebolo doteraz známe.
.model Borec
Počas prvej Ficovej vlády v októbri 2009 obvinila polícia päť ľudí z korupcie pri výberovom konaní na železniciach, ktoré vtedy ovládali nominanti Smeru. Vyšetrovateľ stíhal regionálneho riaditeľa ŽSR vo Zvolene Jaroslava Kováčika a zástupcov štyroch firiem, ktorým mal za päťpercentnú províziu dohadzovať lukratívne štátne zákazky. Polícia obvinila aj riaditeľa Centra logistiky a obstarávania ŽSR Milana Mikluša, ktorý mal podľa informácií .týždňa blízko k mecenášom Smeru Vladimírovi Poórovi a Miroslavovi Výbohovi.
Polícia vtedy monitorovala Jaroslava Kováčika, pretože mala podozrenie, že ide Miklušovi odovzdať časť peňazí zo zmanipulovaných tendrov. Vyšetrovatelia disponovali aj svedeckou výpoveďou jedného zo zainteresovaných podnikateľov, ktorý najskôr priznal, že existovali dohody o províziách za štátne zákazky. Dozorujúci prokurátor kauzy Juraj Novocký preto navrhoval pre Kováčika s Miklušom väzbu. Dva dni po vznesení obvinenia však poslal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik Špecializovanému trestnému súdu fax, že berie Novockého návrh späť.
Podobným spôsobom sa nedávno zastal komunálneho politika Smeru Františka Olejníka aj minister spravodlivosti Tomáš Borec. Rozdiel je len v tom, že pokým Kováčik stiahol návrh na väzbu, Borec podal mimoriadne dovolanie, aby nešiel Olejník sedieť. Kováčik, ktorý nemal s prípadom korupcie na železniciach nič spoločné, to navyše urobil poza chrbát dozorujúceho prokurátora: Novocký totiž nebol v spomínaný deň v práci. „V prípade iného prokurátora stiahol návrh na väzbu len v tejto konkrétnej kauze,“ zhodujú sa viacerí oslovení prokurátori.
Špeciálny prokurátor na otázku, v koľkých prípadoch takto postupoval a či ich môže aj konkretizovať, neodpovedal. Dôležitejšie však je, že po jeho rozhodnutí nestíhať Kováčika s Miklušom väzobne, sa čiastočne zmenila aj dôkazná situácia. Spomínaný podnikateľ napríklad zmenil výpoveď, keď tvrdil, že pod pojmom „sponzorské“ nemyslel úplatky pre manažérov ŽSR, ale peniaze pre železničné odbory a športový klub. Polícia síce zaistila v Miklušovej kancelárii niekoľko obálok s peniazmi, no nepodarilo sa jej preukázať, že mu ich priniesol Jaroslav Kováčik.
Mikluš napokon z kauzy vyviazol bez trestu. Jaroslava Kováčika však Špecializovaný trestný súd už trikrát odsúdil za prijímanie úplatku – naposledy 3. marca 2014, hoci rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Pôvodne bol pritom Kováčik podozrivý, že zobral provízie vo výške 10-tisíc eur, súd mu však preukázal len úplatky za 5 600 eur. Kováčik napokon dostal štyri roky nepodmienečne a peňažný trest 6 500 eur. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik na otázky, či verdikt súdu v prípade Jaroslava Kováčika nespochybňuje jeho rozhodnutie nevziať ho v roku 2009 do väzby, respektíve, či nekonal v tomto prípade účelovo, keďže išlo o nominanta Smeru, nereagoval.
.potopil Šatana
V rokoch 2008 – 2009 začala polícia trestné stíhanie aj pre podozrenia z podvodu, krátenia daní, poistného a korupcie, do ktorých mali byť zapletení vtedajší obchodní partneri hokejistu Miroslava Šatana. Podnikatelia Miroslav Guman a Libor Červenka, ktorí presvedčili Šatana, aby investoval do projektu golfového areálu vo Veľkom Bieli, ho totiž neskôr chceli z tohto biznisu vytlačiť. Podľa vyšetrovateľov to plánovali urobiť cez účelovo založenú anglickú firmu Balram Finance Ltd. Londýn. Výšku škody odhadli na 320 miliónov korún.
Polícia zabezpečila aj dôkazy, že Guman, Červenka a ďalší predstavitelia spoločnosti Ciridis, ktorú založili spolu so Šatanom, podplatili bývalú riaditeľku pozemkového úradu v Senci Gabrielu Máčaiovú. Za kladné stanovisko k zmene územného plánu a vyňatie pozemkov vo Veľkom Bieli z poľnohospodárskeho pôdneho fondu mala dostať osem miliónov korún. Podozriví z prijímania úplatkov boli aj vtedajší starosta obce či niektorí poslanci zastupiteľstva. Polícia rozbehla rozsiahlu pátraciu akciu, pričom mala v pláne obviniť Máčaiovú, Gumana aj Červenku.
V priebehu vyšetrovania sa však stali čudné veci: došlo napríklad k úniku informácií v prospech Gumana. V rodine vyšetrovateľky Martiny Babacsovej, ktorá sa prípadom tiež zaoberala, navyše zhoreli dve autá – jedno patrilo jej otcovi, druhé bratovi. „Trestné stíhanie je v súčasnosti prerušené, po páchateľovi skutku naďalej pátrame,“ tvrdí krajský hovorca polície v Bratislave
Michal Szeiff. V skutočnosti sa nič nedeje, hoci za normálnych okolností ide o mimoriadnu udalosť. Nadriadení vyšetrovateľky Babascovej napriek tomu nepodnikli žiadne opatrenia na jej ochranu.
V prípade sa navyše začal angažovať aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Keď napríklad polícia zaistila počítačové servery podozrivých osôb, rozčuľoval sa, kto si zoberie na zodpovednosť prípadné škody. V interných diskusiách sa zároveň zastával Gumana s Červenkom. „Hoci sme mali na nich aj odposluchy, Kováčik tvrdil, že nechceli nikoho podviesť, respektíve, že Peter Šatan si vymýšľa. Čudovali sme sa, odkiaľ má takéto informácie,“ hovorí zdroj blízky vyšetrovaniu. Peter Šatan je brat Miroslava Šatana. V kauze spolupracoval s políciou ako agent.
Kováčik navyše začal tlačiť na vyšetrovateľov, aby v prípade ďalej nepokračovali. Keďže mu nechceli vyjsť v ústrety, musel napokon použiť silu: v decembri 2009 vydal pokyn, aby boli všetky trestné stíhania zastavené. Kováčik tým nerešpektoval ani názor dozorujúceho prokurátora kauzy Vladimíra Kuruca, že je potrebné vzniesť obvinenie pre majetkovú trestnú činnosť aj korupciu. Od tohto momentu hrozí, že hokejista Šatan príde o 140 miliónov korún, ktoré vložil do pozemkov vo Veľkom Bieli – po zastavení stíhania ich totiž polícia nemôže blokovať. Prečo to Kováčik urobil, dodnes jasne nevysvetlil: bývalý siskár Guman, ktorý podľa spisu Gorila spolupracoval aj s človekom z prostredia ukrajinskej mafie, má však nadštandardné vzťahy s Pavlom Paškom.
Guman s ním v minulosti telefonoval, v priebehu vyšetrovania ho viackrát navštívil aj v parlamente. Pri takomto rozložení síl sa nemožno čudovať, že Miroslav Šatan už stratil ilúzie o spravodlivosti na slovenský spôsob. Nehýbu sa ani rokovania o odkúpení jeho podielu vo firme Ciridis, aby sa mu aspoň sčasti vrátili investície, o ktoré ho pripravili jeho bývalí obchodní partneri. Kováčika to však evidentne netrápi: keď sme v apríli 2011 prvýkrát upozornili na pozadie prípadu, zachoval sa podobne ako pri kauze Gorila. Špeciálny prokurátor totiž neriešil podstatu, ale to, odkiaľ unikli informácie von. Inšpekcii ministerstva vnútra poslal aj podnet, v ktorom sa pýtal, kto všetko mal prístup k vyšetrovaciemu spisu.
.konkurenčný boj?
V decembri 2009 začala polícia trestné stíhanie aj pre podozrenie zo zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. Spoločnosť Cityfarma Slovakia, za ktorou stáli podnikatelia Erik Kovács a Jozef Durdík, mala spôsobiť úpadok firmy Inforama (distribútor liečiv). Lekárne, ktoré spadali pod Cityfarmu, jej totiž dlhovali približne 15,5 milióna eur, takže Inforama nebola podľa vyšetrovateľov schopná splácať svoje záväzky. V marci 2010 obvinila polícia Kovácsa s Durdíkom, dozorujúci prokurátor Dušan Kováčik podal aj návrh na ich vzatie do väzby.
Špecializovaný trestný súd mu však nevyhovel. „Obvinení vo svojich výpovediach zhodne dokazovali spôsob, akým sa snažili v roku 2009 vyriešiť situáciu spôsobenú formou platobnej neschopnosti. Ich tvrdenia sú potvrdzované výpoveďami svedkov aj zápisom zo stretnutia veľkodistribučných spoločností liekov a zástupcov lekární,“ píše sa okrem iného v rozsudku, ktorý si .týždeň vyžiadal na základe infozákona. Súd dokonca konštatoval, že nevidí dôvod na trestné stíhanie Kovácsa s Durdíkom.
Rozhodnutie o ich nevzatí do väzby potvrdil aj Najvyšší súd. S názorom, že stíhanie Kovácsa s Durdíkom nemá opodstatnenie, sa však nestotožnil. Vyšetrovanie pokračovalo takmer dva roky: v novembri 2011 napokon dozorujúci prokurátor Kováčik trestné stíhanie zastavil. „Skutok nie je trestným činom,“ zdôvodnila jeho rozhodnutie bez ďalších podrobností hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová. V skutočnosti musel pritom Kováčik akceptovať závery znalca z odboru ekonomika a podnikanie.
„Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplývalo, že v roku 2005, keď nastal úpadok spoločnosti Inforama, predstavovali záväzky lekární siete Cityfarma voči tejto spoločnosti iba nepatrný podiel všetkých pohľadávok z obchodného styku. Je teda možné konštatovať, že je vylúčené, aby práve existencia týchto záväzkov spôsobila úpadok spoločnosti Inforama, alebo ohrozila jej ďalší chod,“ napísala .týždňu Marianna Paulíková z kancelárie policajného prezidenta Tibora Gašpara.
Aby neprišlo k omylu: podnikateľ Kovács rozhodne nie je žiadny anjel, naopak. V minulosti čelil aj obžalobe z vydierania, výtržníctva a poškodzovania veriteľa. Vo farmaceutickom biznise mu málokto vie prísť na meno – dôvodom je najmä spôsob, akým presadzoval svoje záujmy, pripomínajúci praktiky mafie. Okrem Inforamy mal navyše dlhy aj voči iným distribútorom liečiv ako MED-ART či Phoenix. V brandži však nebol výnimkou, v menšom takto fungovali skoro všetci: lekárne neplatili načas distribútorom, poisťovne lekárňam.
Situácia sa zmenila, keď začali distribútori liečiv ako Phoenix tlačiť na kratšie lehoty splatnosti faktúr. „Keďže Kovács vo veľkom expandoval, nestíhal splácať nové záväzky,“ hovorí človek, ktorý sa vyzná v zákulisí tohto biznisu. Problémy však začali mať aj iné lekárne, viaceré boli následne predané pod cenu. „Profitovali z toho aj ľudia blízki Paškovi,“ tvrdí náš zdroj. Predseda parlamentu bol v minulosti aj spolumajiteľom firmy Fakon Pharm, ktorá distribuovala lieky – spolu s košickým županom Zdenkom Trebuľom.
S oboma sa dobre pozná aj podnikateľ Ján Trebula, ktorý bol riaditeľom spomínanej Inforamy. Dnes pracuje pre Phoenix. „Je pravda, že s Paškom si tykám, ale dlho sme sa nevideli,“ tvrdí Trebula. So županom Trebuľom sú zrejme aj rodina. „Už sme o tom spolu aj hovorili. Môj otec pochádza z Budče a jeho z Kováčovej, ktorá je o dva kilometre ďalej.“ Trebula priznal, že práve Phoenix mal prebrať Kovácsovu sieť lekární, keď začal mať problémy, no napokon z toho zišlo.
Napriek stanovisku Špecializovaného trestného súdu aj znaleckému posudku však pochybuje, že špeciálna prokuratúra stíhala Kovácsa v kauze Inforama účelovo. „Ja by som to s Palom Paškom nespájal. Kovács si to pohnojil sám, keďže pripravil veľa ľudí o veľa peňazí. Pokiaľ viem, tak mal dlhy asi 80 miliónov eur,“ dodal Trebula. Politik Paška ani prokurátor Kováčik na otázky .týždňa neodpovedali. Kovácsa sme hľadali v sídle jednej z jeho firiem v Novom Meste nad Váhom. Neúspešne. Momentálne sa totiž nachádza v Juhoafrickej republike. „Ak dovolíte, k vašim otázkam sa nebudem vyjadrovať,“ odpísal napokon mailom.
.v stopách Dobroslava Trnku
Za desať rokov nie je známa žiadna významná kauza, ktorú by špeciálny prokurátor dotiahol do konca. Dušan Kováčik nevyužil ani príležitosť, aby sa sám pochválil, na ktorý prípad je najviac hrdý. „V mene špeciálneho prokurátora Vám ďakujem za poskytnutie priestoru na rozhovor, ale vzhľadom na jeho súčasné pracovné vyťaženie a témy, ktoré už boli medializované a aj vy ste už o nich písali, ho nevyužije,“ reagovala hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.
Ak bude Kováčik zvolený do funkcie tretíkrát po sebe, nebude to žiadne prekvapenie. Najviac síce pomohol Smeru, ale problém s ním nemá ani SDKÚ. Najhoršie však je, že aj kvôli Kováčikovým rozhodnutiam v citlivých kauzách už prestávajú medzi prokurátormi rozlišovať nielen bežní ľudia, ale aj médiá. Špeciálna prokuratúra totiž začína mať porovnateľne zlý imidž ako Generálna prokuratúra v ére Dobroslava Trnku, hoci si to vôbec nezaslúži. Za to však nemôžu novinári, ale Dušan Kováčik – prokurátor mocných. Dušan Kováčik (52)
Narodil sa v Trenčíne. V roku 1985 vyštudoval právnickú fakultu UK v Bratislave. V roku 1988 začínal ako vyšetrovateľ Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici. Pôsobil aj na Vyššej vojenskej prokuratúre v Trenčíne a Hlavnej vojenskej prokuratúre v Bratislave aj v Prahe. V máji 2004 ho parlament prvýkrát zvolil do funkcie špeciálneho prokurátora. Zo 138 prítomných poslancov zaňho hlasovalo 118. V septembri 2009 sa stal druhýkrát šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). V parlamente ho vtedy podporilo 117 zo 139 prítomných poslancov. ÚŠP pod jeho vedením rieši trestné činy ústavných činiteľov, najzávažnejšie ekonomické kauzy aj prípady organizovaného zločinu.
Dušan Kováčik je jediným kandidátom na post šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Dôvodom môže byť aj fakt, že v tomto uzavretom prostredí sa za prejavenie postoja trestá. Naznačuje to aj spôsob, akým sa Kováčik v minulosti vyrovnal so svojimi podriadenými – s Marošom Žilinkom a Jaroslavom Palkovičom. Podobne ako Štefan Harabin v prípade kritických sudcov sa totiž postaral, aby nedostali polročné odmeny – ako jediní z celej Generálnej prokuratúry (GP). A to len preto, že Žilinka s Palkovičom sa v rozhovore pre časopis .týždeň vyslovili za otvorenie diskusie o „zásadnej systémovej zmene vo fungovaní prokuratúry“.
Napriek tomu sa Kováčik aj teraz až do poslednej chvíle obával, či sa proti nemu predsa len nepostaví napríklad rešpektovaný prokurátor Ján Hrivnák. Nič také sa napokon nestalo, takže konkurz na šéfa ÚŠP bol len formalitou. „Komisia rozhodla jednomyseľne,“ potvrdila hovorkyňa GP Andrea Predajňová. Ako fungujú na prokuratúre výberové konania, už vysvetlila po odchode z GP Eva Mišíková: „Konkurzy do akýchkoľvek riadiacich funkcií sú tu len formálnym prikrytím nominácií vopred vybratých ľudí.“ Ani v prípade Dušana Kováčika to zrejme nebolo inak.
.politické krytie
Špeciálny prokurátor si totiž za desať rokov, odkedy je vo funkcii, svojimi rozhodnutiami v citlivých kauzách zabezpečil politické krytie Smeru. „V minulosti sa v rozhovoroch často odvolával na Vlada, teraz je to Palo,“ hovorí jeden z prokurátorov, ktorý si neželá zverejniť svoje meno. Narážal tým na Kováčikove vzťahy s Vladimírom Mečiarom, ktoré sa prejavili v jeho postoji ku kauze Veľký Slavkov (pozri inforámček). Momentálne však drží nad špeciálnym prokurátorom ochrannú ruku predseda parlamentu Pavol Paška.
S Kováčikom si výborne rozumie od kauzy Šatan, kde zastavil viacero trestných stíhaní ľudí blízkych Paškovi (.týždeň č. 15/2011). Špeciálny prokurátor o vzťahu s Paškom mlčí, politik Smeru reagoval vyhýbavo. „Nemáme dôvod vyjadrovať sa k vašim otázkam,“ odkázal jeho hovorca Pavel Chovanec. Práve Paška sa pritom najviac zaslúžil o to, že Kováčik je kandidátom Smeru na funkciu šéfa ÚŠP. V tejto strane navyše funguje jasné prerozdelenie moci: keďže Fico má pod kontrolou GP a SIS a Kaliňák vnútro a obranu, Paška si nárokoval na špeciálnu prokuratúru.
Verejná výčitka šéfa GP Jaromíra Čižnára, že Kováčik nemá súpera, pretože iným prokurátorom chýba odvaha, je preto trochu nemiestna: nikto nepôjde do vopred prehratého súboja. Zaujímavé tiež je, že im čistí žalúdok práve Čižnár: v prostredí GP je totiž známy jeho kritický postoj ku Kováčikovi. Napriek tomu neurobil nič, aby jeho kandidatúre zabránil, naopak – bez problémov ju posunul na rokovanie parlamentu. Čižnár s Kováčikom sa navyše podľa informácií .týždňa stretli aj s premiérom Ficom. Kováčik ani Fico sa k schôdzke nevyjadrili.
Čižnár sa priamej odpovedi na otázku, prečo sa stretli, a či spolu hovorili aj o Kováčikovej kandidatúre na funkciu špeciálneho prokurátora, vyhol. „Jeho odborné spôsobilosti vyhodnocovala výberová komisia, na činnosť ktorej nemá generálny prokurátor žiadny vplyv. Závery výberovej komisie prerokovala Rada prokurátorov SR, ktorá sa s nimi stotožnila. Po splnení vyššie uvedených náležitostí bol návrh predložený do NR SR,“ reagovala hovorkyňa GP Andrea Predajňová. Ak sa teda nestane nič nepredvídateľné, Kováčik bude šéfom ÚŠP aj ďalších sedem rokov.
.zametač
Ako predstaviteľ inštitúcie, ktorá má stíhať najväčšie politické, ekonomické a mafiánske kauzy, pritom vôbec nejde príkladom. Zo štatistiky, ktorú si .týždeň vyžiadal od GP na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, totiž vyplýva, že Kováčik podal k dnešnému dňu len 12 obžalôb – to znamená 1,2 obžaloby za rok. Pred tromi rokmi pritom tvrdil, že ich už podal 14… Dôležitejší je však kontext: za desať rokov mal Kováčik pridelených až 110 káuz. Doteraz rozhodol v 91 prípadoch, 19 káuz je ešte živých. To znamená, že Kováčik podal obžalobu len v približne 13 percentách prípadov.
Prokurátori, ktorí sa na ÚŠP zaoberajú korupciou, podajú ročne aj viac ako 30 obžalôb. Dokonca aj prokurátori, ktorí riešia zložitejšie ekonomické kauzy, podajú ročne aspoň tri obžaloby – a ak ide o menšie prípady (zneužívanie eurofondov), číslo je ešte vyššie (5 až 7). Podobne nízku štatistiku ako Kováčik majú len prokurátori, ktorí sa zaoberajú organizovaným zločinom – tí podajú jednu, maximálne dve obžaloby ročne. Lenže títo ľudia riešia – na rozdiel od Kováčika – najťažšie mafiánske kauzy, kde trvá aj dokazovanie neporovnateľne dlhšie.
Šokujúce je však najmä číslo o počte trestných stíhaní, ktoré už Kováčik zastavil – 59. To znamená, že špeciálny prokurátor „pochoval“ až dve tretiny káuz, ktoré doteraz riešil. Prokurátori, ktorí sa na ÚŠP zaoberajú ekonomickými kauzami, pritom podajú ročne v priemere 80 percent obžalôb, len 20 percent stíhaní zastavia. V prípade korupcie je tento pomer zhruba 70 ku 30. Problém je aj v tom, že Kováčik spravidla podáva obžaloby len v menších úplatkárskych aférach a naopak: zastavuje dôležité kauzy ako je financovanie Smeru (pozri inforámček).
Za pozornosť stojí aj fakt, že špeciálny prokurátor má pod kontrolou väčšinu prípadov, v ktorých figurujú vplyvní politici alebo podnikatelia. Na ÚŠP totiž neexistuje elektronická podateľna (náhodné prideľovanie spisov), ako napríklad na súdoch. Výbušné kauzy si teda nechá Kováčik a zvyšok rozdelí medzi riaditeľov odborov. Spôsob jeho rozhodovania dobre ilustrujú tri prípady, v ktorých sa priamo angažoval. O prvých dvoch sme už v minulosti písali, podarilo sa nám však získať nové informácie. Pozadie vyšetrovania tretej kauzy nebolo doteraz známe.
.model Borec
Počas prvej Ficovej vlády v októbri 2009 obvinila polícia päť ľudí z korupcie pri výberovom konaní na železniciach, ktoré vtedy ovládali nominanti Smeru. Vyšetrovateľ stíhal regionálneho riaditeľa ŽSR vo Zvolene Jaroslava Kováčika a zástupcov štyroch firiem, ktorým mal za päťpercentnú províziu dohadzovať lukratívne štátne zákazky. Polícia obvinila aj riaditeľa Centra logistiky a obstarávania ŽSR Milana Mikluša, ktorý mal podľa informácií .týždňa blízko k mecenášom Smeru Vladimírovi Poórovi a Miroslavovi Výbohovi.
Polícia vtedy monitorovala Jaroslava Kováčika, pretože mala podozrenie, že ide Miklušovi odovzdať časť peňazí zo zmanipulovaných tendrov. Vyšetrovatelia disponovali aj svedeckou výpoveďou jedného zo zainteresovaných podnikateľov, ktorý najskôr priznal, že existovali dohody o províziách za štátne zákazky. Dozorujúci prokurátor kauzy Juraj Novocký preto navrhoval pre Kováčika s Miklušom väzbu. Dva dni po vznesení obvinenia však poslal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik Špecializovanému trestnému súdu fax, že berie Novockého návrh späť.
Podobným spôsobom sa nedávno zastal komunálneho politika Smeru Františka Olejníka aj minister spravodlivosti Tomáš Borec. Rozdiel je len v tom, že pokým Kováčik stiahol návrh na väzbu, Borec podal mimoriadne dovolanie, aby nešiel Olejník sedieť. Kováčik, ktorý nemal s prípadom korupcie na železniciach nič spoločné, to navyše urobil poza chrbát dozorujúceho prokurátora: Novocký totiž nebol v spomínaný deň v práci. „V prípade iného prokurátora stiahol návrh na väzbu len v tejto konkrétnej kauze,“ zhodujú sa viacerí oslovení prokurátori.
Špeciálny prokurátor na otázku, v koľkých prípadoch takto postupoval a či ich môže aj konkretizovať, neodpovedal. Dôležitejšie však je, že po jeho rozhodnutí nestíhať Kováčika s Miklušom väzobne, sa čiastočne zmenila aj dôkazná situácia. Spomínaný podnikateľ napríklad zmenil výpoveď, keď tvrdil, že pod pojmom „sponzorské“ nemyslel úplatky pre manažérov ŽSR, ale peniaze pre železničné odbory a športový klub. Polícia síce zaistila v Miklušovej kancelárii niekoľko obálok s peniazmi, no nepodarilo sa jej preukázať, že mu ich priniesol Jaroslav Kováčik.
Mikluš napokon z kauzy vyviazol bez trestu. Jaroslava Kováčika však Špecializovaný trestný súd už trikrát odsúdil za prijímanie úplatku – naposledy 3. marca 2014, hoci rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Pôvodne bol pritom Kováčik podozrivý, že zobral provízie vo výške 10-tisíc eur, súd mu však preukázal len úplatky za 5 600 eur. Kováčik napokon dostal štyri roky nepodmienečne a peňažný trest 6 500 eur. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik na otázky, či verdikt súdu v prípade Jaroslava Kováčika nespochybňuje jeho rozhodnutie nevziať ho v roku 2009 do väzby, respektíve, či nekonal v tomto prípade účelovo, keďže išlo o nominanta Smeru, nereagoval.
.potopil Šatana
V rokoch 2008 – 2009 začala polícia trestné stíhanie aj pre podozrenia z podvodu, krátenia daní, poistného a korupcie, do ktorých mali byť zapletení vtedajší obchodní partneri hokejistu Miroslava Šatana. Podnikatelia Miroslav Guman a Libor Červenka, ktorí presvedčili Šatana, aby investoval do projektu golfového areálu vo Veľkom Bieli, ho totiž neskôr chceli z tohto biznisu vytlačiť. Podľa vyšetrovateľov to plánovali urobiť cez účelovo založenú anglickú firmu Balram Finance Ltd. Londýn. Výšku škody odhadli na 320 miliónov korún.
Polícia zabezpečila aj dôkazy, že Guman, Červenka a ďalší predstavitelia spoločnosti Ciridis, ktorú založili spolu so Šatanom, podplatili bývalú riaditeľku pozemkového úradu v Senci Gabrielu Máčaiovú. Za kladné stanovisko k zmene územného plánu a vyňatie pozemkov vo Veľkom Bieli z poľnohospodárskeho pôdneho fondu mala dostať osem miliónov korún. Podozriví z prijímania úplatkov boli aj vtedajší starosta obce či niektorí poslanci zastupiteľstva. Polícia rozbehla rozsiahlu pátraciu akciu, pričom mala v pláne obviniť Máčaiovú, Gumana aj Červenku.
V priebehu vyšetrovania sa však stali čudné veci: došlo napríklad k úniku informácií v prospech Gumana. V rodine vyšetrovateľky Martiny Babacsovej, ktorá sa prípadom tiež zaoberala, navyše zhoreli dve autá – jedno patrilo jej otcovi, druhé bratovi. „Trestné stíhanie je v súčasnosti prerušené, po páchateľovi skutku naďalej pátrame,“ tvrdí krajský hovorca polície v Bratislave
Michal Szeiff. V skutočnosti sa nič nedeje, hoci za normálnych okolností ide o mimoriadnu udalosť. Nadriadení vyšetrovateľky Babascovej napriek tomu nepodnikli žiadne opatrenia na jej ochranu.
V prípade sa navyše začal angažovať aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Keď napríklad polícia zaistila počítačové servery podozrivých osôb, rozčuľoval sa, kto si zoberie na zodpovednosť prípadné škody. V interných diskusiách sa zároveň zastával Gumana s Červenkom. „Hoci sme mali na nich aj odposluchy, Kováčik tvrdil, že nechceli nikoho podviesť, respektíve, že Peter Šatan si vymýšľa. Čudovali sme sa, odkiaľ má takéto informácie,“ hovorí zdroj blízky vyšetrovaniu. Peter Šatan je brat Miroslava Šatana. V kauze spolupracoval s políciou ako agent.
Kováčik navyše začal tlačiť na vyšetrovateľov, aby v prípade ďalej nepokračovali. Keďže mu nechceli vyjsť v ústrety, musel napokon použiť silu: v decembri 2009 vydal pokyn, aby boli všetky trestné stíhania zastavené. Kováčik tým nerešpektoval ani názor dozorujúceho prokurátora kauzy Vladimíra Kuruca, že je potrebné vzniesť obvinenie pre majetkovú trestnú činnosť aj korupciu. Od tohto momentu hrozí, že hokejista Šatan príde o 140 miliónov korún, ktoré vložil do pozemkov vo Veľkom Bieli – po zastavení stíhania ich totiž polícia nemôže blokovať. Prečo to Kováčik urobil, dodnes jasne nevysvetlil: bývalý siskár Guman, ktorý podľa spisu Gorila spolupracoval aj s človekom z prostredia ukrajinskej mafie, má však nadštandardné vzťahy s Pavlom Paškom.
Guman s ním v minulosti telefonoval, v priebehu vyšetrovania ho viackrát navštívil aj v parlamente. Pri takomto rozložení síl sa nemožno čudovať, že Miroslav Šatan už stratil ilúzie o spravodlivosti na slovenský spôsob. Nehýbu sa ani rokovania o odkúpení jeho podielu vo firme Ciridis, aby sa mu aspoň sčasti vrátili investície, o ktoré ho pripravili jeho bývalí obchodní partneri. Kováčika to však evidentne netrápi: keď sme v apríli 2011 prvýkrát upozornili na pozadie prípadu, zachoval sa podobne ako pri kauze Gorila. Špeciálny prokurátor totiž neriešil podstatu, ale to, odkiaľ unikli informácie von. Inšpekcii ministerstva vnútra poslal aj podnet, v ktorom sa pýtal, kto všetko mal prístup k vyšetrovaciemu spisu.
.konkurenčný boj?
V decembri 2009 začala polícia trestné stíhanie aj pre podozrenie zo zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. Spoločnosť Cityfarma Slovakia, za ktorou stáli podnikatelia Erik Kovács a Jozef Durdík, mala spôsobiť úpadok firmy Inforama (distribútor liečiv). Lekárne, ktoré spadali pod Cityfarmu, jej totiž dlhovali približne 15,5 milióna eur, takže Inforama nebola podľa vyšetrovateľov schopná splácať svoje záväzky. V marci 2010 obvinila polícia Kovácsa s Durdíkom, dozorujúci prokurátor Dušan Kováčik podal aj návrh na ich vzatie do väzby.
Špecializovaný trestný súd mu však nevyhovel. „Obvinení vo svojich výpovediach zhodne dokazovali spôsob, akým sa snažili v roku 2009 vyriešiť situáciu spôsobenú formou platobnej neschopnosti. Ich tvrdenia sú potvrdzované výpoveďami svedkov aj zápisom zo stretnutia veľkodistribučných spoločností liekov a zástupcov lekární,“ píše sa okrem iného v rozsudku, ktorý si .týždeň vyžiadal na základe infozákona. Súd dokonca konštatoval, že nevidí dôvod na trestné stíhanie Kovácsa s Durdíkom.
Rozhodnutie o ich nevzatí do väzby potvrdil aj Najvyšší súd. S názorom, že stíhanie Kovácsa s Durdíkom nemá opodstatnenie, sa však nestotožnil. Vyšetrovanie pokračovalo takmer dva roky: v novembri 2011 napokon dozorujúci prokurátor Kováčik trestné stíhanie zastavil. „Skutok nie je trestným činom,“ zdôvodnila jeho rozhodnutie bez ďalších podrobností hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová. V skutočnosti musel pritom Kováčik akceptovať závery znalca z odboru ekonomika a podnikanie.
„Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplývalo, že v roku 2005, keď nastal úpadok spoločnosti Inforama, predstavovali záväzky lekární siete Cityfarma voči tejto spoločnosti iba nepatrný podiel všetkých pohľadávok z obchodného styku. Je teda možné konštatovať, že je vylúčené, aby práve existencia týchto záväzkov spôsobila úpadok spoločnosti Inforama, alebo ohrozila jej ďalší chod,“ napísala .týždňu Marianna Paulíková z kancelárie policajného prezidenta Tibora Gašpara.
Aby neprišlo k omylu: podnikateľ Kovács rozhodne nie je žiadny anjel, naopak. V minulosti čelil aj obžalobe z vydierania, výtržníctva a poškodzovania veriteľa. Vo farmaceutickom biznise mu málokto vie prísť na meno – dôvodom je najmä spôsob, akým presadzoval svoje záujmy, pripomínajúci praktiky mafie. Okrem Inforamy mal navyše dlhy aj voči iným distribútorom liečiv ako MED-ART či Phoenix. V brandži však nebol výnimkou, v menšom takto fungovali skoro všetci: lekárne neplatili načas distribútorom, poisťovne lekárňam.
Situácia sa zmenila, keď začali distribútori liečiv ako Phoenix tlačiť na kratšie lehoty splatnosti faktúr. „Keďže Kovács vo veľkom expandoval, nestíhal splácať nové záväzky,“ hovorí človek, ktorý sa vyzná v zákulisí tohto biznisu. Problémy však začali mať aj iné lekárne, viaceré boli následne predané pod cenu. „Profitovali z toho aj ľudia blízki Paškovi,“ tvrdí náš zdroj. Predseda parlamentu bol v minulosti aj spolumajiteľom firmy Fakon Pharm, ktorá distribuovala lieky – spolu s košickým županom Zdenkom Trebuľom.
S oboma sa dobre pozná aj podnikateľ Ján Trebula, ktorý bol riaditeľom spomínanej Inforamy. Dnes pracuje pre Phoenix. „Je pravda, že s Paškom si tykám, ale dlho sme sa nevideli,“ tvrdí Trebula. So županom Trebuľom sú zrejme aj rodina. „Už sme o tom spolu aj hovorili. Môj otec pochádza z Budče a jeho z Kováčovej, ktorá je o dva kilometre ďalej.“ Trebula priznal, že práve Phoenix mal prebrať Kovácsovu sieť lekární, keď začal mať problémy, no napokon z toho zišlo.
Napriek stanovisku Špecializovaného trestného súdu aj znaleckému posudku však pochybuje, že špeciálna prokuratúra stíhala Kovácsa v kauze Inforama účelovo. „Ja by som to s Palom Paškom nespájal. Kovács si to pohnojil sám, keďže pripravil veľa ľudí o veľa peňazí. Pokiaľ viem, tak mal dlhy asi 80 miliónov eur,“ dodal Trebula. Politik Paška ani prokurátor Kováčik na otázky .týždňa neodpovedali. Kovácsa sme hľadali v sídle jednej z jeho firiem v Novom Meste nad Váhom. Neúspešne. Momentálne sa totiž nachádza v Juhoafrickej republike. „Ak dovolíte, k vašim otázkam sa nebudem vyjadrovať,“ odpísal napokon mailom.
.v stopách Dobroslava Trnku
Za desať rokov nie je známa žiadna významná kauza, ktorú by špeciálny prokurátor dotiahol do konca. Dušan Kováčik nevyužil ani príležitosť, aby sa sám pochválil, na ktorý prípad je najviac hrdý. „V mene špeciálneho prokurátora Vám ďakujem za poskytnutie priestoru na rozhovor, ale vzhľadom na jeho súčasné pracovné vyťaženie a témy, ktoré už boli medializované a aj vy ste už o nich písali, ho nevyužije,“ reagovala hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.
Ak bude Kováčik zvolený do funkcie tretíkrát po sebe, nebude to žiadne prekvapenie. Najviac síce pomohol Smeru, ale problém s ním nemá ani SDKÚ. Najhoršie však je, že aj kvôli Kováčikovým rozhodnutiam v citlivých kauzách už prestávajú medzi prokurátormi rozlišovať nielen bežní ľudia, ale aj médiá. Špeciálna prokuratúra totiž začína mať porovnateľne zlý imidž ako Generálna prokuratúra v ére Dobroslava Trnku, hoci si to vôbec nezaslúži. Za to však nemôžu novinári, ale Dušan Kováčik – prokurátor mocných. Dušan Kováčik (52)
Narodil sa v Trenčíne. V roku 1985 vyštudoval právnickú fakultu UK v Bratislave. V roku 1988 začínal ako vyšetrovateľ Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici. Pôsobil aj na Vyššej vojenskej prokuratúre v Trenčíne a Hlavnej vojenskej prokuratúre v Bratislave aj v Prahe. V máji 2004 ho parlament prvýkrát zvolil do funkcie špeciálneho prokurátora. Zo 138 prítomných poslancov zaňho hlasovalo 118. V septembri 2009 sa stal druhýkrát šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). V parlamente ho vtedy podporilo 117 zo 139 prítomných poslancov. ÚŠP pod jeho vedením rieši trestné činy ústavných činiteľov, najzávažnejšie ekonomické kauzy aj prípady organizovaného zločinu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.