Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dobrý a zlý zásah

.jozef Majchrák .časopis .téma

Po vlaňajšom brutálnom zásahu v rómskej osade v Moldave nad Bodvou čelila polícia ostrej kritike. Nedávno však policajti profesionálne zasiahli na futbalovom štadióne v Huncovciach, kde miestni Rómovia napadli miestnych nerómskych futbalistov. Ako má vlastne polícia postupovať v náročnom prostredí rómskych komunít?

.zásah pätnástich policajtov v emočne vypätej situácii v Huncovciach, kde hrozilo hádzanie kameňov a fyzické konflikty, ocenila aj ombudsmanka Jana Dubovcová. Čo sa tam vlastne stalo? Futbalové ihrisko patrí obci a nachádza sa asi na polceste medzi samotnou obcou a rómskou osadou. Doteraz neplatili nijaké pravidlá, kto, ako a kedy ho môže využívať. Chodili tam aj Rómovia, no platilo nepísané pravidlo, že tamojší nerómski futbalisti majú počas tréningov a ligových zápasov prednosť. V sobotu 29. marca došlo ku konfliktu – napriek upozorneniam Rómovia nechceli odísť a uvoľniť trávnik. Boli v početnej presile, nahnevaní, s palicami a kameňmi v rukách. Futbalisti sa radšej stiahli do šatní a privolali policajné hliadky, ktoré rázne, no bez násilia, výtržníkov „spacifikovali“ a štyroch z nich predviedli na výsluch.
Osada má asi 1 200 obyvateľov a z diaľky pôsobí ako bežná štvrť murovaných rodinných domov – tieto sú však tradične neomietnuté. So sociálnymi terénnymi pracovníkmi Martinou Kundľovou a Jánom Gurníkom, ktorí tu už každého poznajú po mene, prechádzame cez železničné priecestie a vchádzame do osady. Vyzerá podstatne lepšie ako väčšina iných, takmer pred každým solídne postaveným domom stojí auto. Je predpoludnie, takže ženy hrabú v rámci aktivačných prác odpadky na smetisku na severnom konci osady. Muži buď postávajú, pofajčievajú, niektorí pripravujú piesok na stavbu domov. Maloleté deti v predškolskom veku hrajú hokej s futbalovou loptou. Bežná idylka. Prechádzame sa osadou. „Ste z JOJ-ky?“ pýtajú sa nás obyvatelia. Keď povieme, že nie, upokoja sa. Tvrdia, že televízia JOJ o nich nehovorila pravdu.
„Tu vyhoreli dreveničky a ich obyvatelia dostali príspevok z Úradu vlády, za ktorý sa kupovali unimobunky,“ hovorí Kundľová a pokračuje: „Staršie domy sa opravovali, nové strechy sa robili, ale väčšina z nich, môžeme sa ísť pozrieť aj hore, je už medzičasom v dezolátnom stave.“ Stačí letmý pohľad, aby sme sa presvedčili, že je to tak.
Pokúšame sa zistiť, čo sa stalo na futbalovom štadióne. Narážame na bariéru mlčania, neskôr kriku. „Bol tam jeden z poslancov, čo chodí v maskáčoch, mieril na nás puškou,“ zakričí mladý Róm. Ostatní si nás nedôverčivo premeriavajú. Iný Róm povie: „Zavadzali sme? Tak ale mali nám to slušne povedať a pokojne by sme odišli. Ale jeden gádžo hneď prišiel aj s bratom a rozbili jednému z nás mobil. A organizátori povedali, že keď nebudeme platiť desať eur, tak nemáme nárok tam hrávať.“ Všetci nás na záver posielajú k mužovi, ktorý o celej akcii vraj vie najviac. „Ja nič neviem, ani som tam nebol,“ povie zavalitý Róm, opierajúc sa o auto. Tu sme skončili.

.zašlá sláva
Je osem hodin ráno a starosta Huncoviec práve pred úradom prideľuje prácu asi dvom desiatkam miestnych Rómom. Tomu, kto odbočí z hlavnej cesty z Popradu do Kežmarku a vôjde do vnútra Huncoviec, musí byť pri pohľade na zvyšky honosných meštianskych domov jasné, že kedysi boli oveľa významnejším miestom, ako sú dnes. Okrem Slovákov tu žili najmä Nemci a Židia. Fungovala tu rabínska škola – ješiva, na ktorej v časoch najväčšej slávy na začiatku 20. storočia študovalo až tristo poslucháčov z celej Európy. Jej posledný principál Jozef Horowitz bol dokonca povolaný za hlavného rabína do Frankfurtu nad Mohanom. Židia však z dediny počas druhej svetovej vojny buď ušli, alebo skončili v koncentračných táboroch. Tragický osud čakal po vojne aj miestnych Nemcov, z ktorých väčšina bol odsunutá do Nemecka. Do obce začali prichádzať noví obyvatelia, z oblastí, ktoré boli vysídlené v súvislosti so vznikom vojenského pásma Javorina. Prudko začal rásť aj počet Rómov. Tých dnes v dedine s dvetisícsedemsto obyvateľmi žije tisíc dvesto. Väčšina natlačená v osade, ktorá zaberá len malú časť rozlohy obce. Podľa starostu Majerčáka, ktorý Huncovce ako nezávislý riadi už od roku 1989, kým bolo za socializmu v obci len niekoľko stoviek Rómov a všetci mali prácu, žiadne problémy neboli. Rómov poznali po mene a mnohí si postavili svoje rodinné domy aj vďaka ich pomoci. Zmeny k horšiemu prišli v 90. rokoch, keď si veľká časť Rómov rýchlo osvojila život zo sociálnych dávok. Nepomohla ani aktuálna hospodárska kríza, ktorá o prácu pripravila aj väčšinu z tých Rómov, ktorí dovtedy robili.

.napätie tu je
Hoci v Huncovciach sú drobné krádeže a prípady obťažovnia pomerne častou záležitosťou, taký incident, ako sa odohral na ihrisku, tu ešte nemali. „Trošku nás to vystrašilo, nemôžeme to podceňovať. Napätie tu je. Rómov je obrovská masa ľudí s množstvom voľného času. Tí druhí ho nemajú. Majú prácu a keď sa chcú venovať športu, musia si nájsť čas. Ten chcú potom intenzívne využiť a nie sa hodinu naťahovať, aby im uvoľnili ihrisko,“ hovorí Majerčák. Obidve komunity sú podľa neho odsúdené na spoluprácu. Obec má troch terénnych sociálnych pracovníkov a krôčik za krôčikom sa podľa starostu snaží situáciu zlepšovať. Aj keď je to vraj ťažké a on sa niekedy cíti ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Mnohí z Rómov si nevážia to, čo sa v dedine urobí, nové kanalizačné poklopy sa za noc stratia, odmietajú si vyriešiť pozemky pod domami, zlegalizovať si obchod v osade a keď im niekto niečo vyčíta, hneď sa sťažujú, že sa porušujú ich práva. „Bielym“ zase prekáža, že dedina je, najmä počas teplých mesiacov, plná rómskych detí, ktoré nerešpektujú žiadne autority. Najmä mladí ľudia sú frustrovaní, že situácia sa len zhoršuje a nikto nič nerobí a mnohí z nich volajú po radikálnych riešeniach. „Represia by nás však posúvala len viac od seba. Ale je pravda, že žiadna vláda situáciu nerieši. Iné je, keď máte dvetisíc ľudí, z toho stovku Rómov a iné, keď máte také počty ako my,“ krčí plecami Majerčák. Po bitke na ihrisku obec zvažuje, že začne vstup naň regulovať a okolo postaví plot. Nie z pletiva, lebo ten by dlho nevydržal, ale z prefabrikátových dielcov. Starosta tiež uvažuje o zriadení občianskych hliadok. Nie čisto rómskych, ale zmiešaných. Tie podľa neho budú fungovať lepšie.

.profesionálny zásah
Krátko po incidente navštívila obec ombudsmanka Jana Dubovcová, ktorá pred časom kritizovala zásah polície v Moldave nad Bodvou. Prístup polície v Moldave a v Huncoviach, to  sú však podľa Dubovcovej dve úplne rôzne kapitoly. V Moldave polícia tvrdo zasiahla napriek tomu, že tam v tom čase nebolo hlásené žiadne porušenie verejného poriadku a nedostatočne zdôvodnila aj motív pátrania po hľadaných osobách a veciach. V Huncoviciach však dôvod na policajnú akciu jednoznačne bol. „Polícia tam prišla, pretože tu dochádzalo ku konfliktu dvoch rozhnevaných skupín. Sústredili sa na to, aby ich oddelili od seba a veľmi profesionálnym spôsobom postupovali ďalej. Všetkým zúčastneným najskôr slovne dohovárali, nepacifikovali ich hneď hmatmi a chvatmi a podarilo sa im obnoviť poriadok. Zvládli to veľmi dobre. Preskúmavali sme viacero policajných zásahov, ale tento bol profesionálny,“ hovorí Dubovcová. Ombudsmanka tiež nemá žiadne správy o tom, že by po predvedení niektorých aktérov bitky na policajnú stanicu boli porušované ich práva.

.pomohla by hliadka
Zástupca riaditeľa Okresného policajného zboru v Kežmarku Slavomír Česánek hovorí, že ich hodnotenie ombudsmanky teší, ale ich chlapci si len robili svoju robotu. Kriminalita v oblastiach, kde sú veľké rómske osady, tvorí značnú časť agendy miestnej polície. V Huncovciach musia najčastejšie riešiť krádeže dreva z Tatranského národneho parku. O podrobnostiach vyšetrovania bitky Česánek hovoriť nechce, ale informácia, že jeden z aktérov mal v rukách strelnú zbraň, podľa neho nie je pravdivá. Išlo len o nefunkčnú atrapu, pažbu zo vzduchovky, na ktorej bola pripevnená medená rúrka.
Na stene maličkej kancelárie rómskeho policajného špecialistu Viktora Jefanova, potomka ruských emigrantov pred boľševickou revolúciou, dominuje letecká fotografia Huncoviec. Táto osada je spolu s Veľkou Lomnicou jeho rajónom. Obidve pozná ako vlastnú dlaň. O ich vnútornej štruktúre, delení Rómov na bohatých a špinavých (v zmysle chudoby), fungovaní klanov, ale aj o šikovnosti miestnych Rómov a ich stratégiach prežitia, by dokázal zanietene a erudovane rozprávať hodiny. Rómskym špecialistom je od roku 2007, dohovorí sa po rómsky, na dôstojníckej škole absolvoval aj hodiny rómskej kultúry. O situácii v osadách píše články do policajných novín a časť svojich skúseností má spracovaných aj vo forme počítačovej prezentácie.
Huncovce su podľa neho špecifickou osadou. Väčšina problémov sa tu koncentruje v malej časti osady, pričom do zvyšku policajti skoro nemusia chodiť. Problémom podľa neho je, že Rómovia často riešia konfliktné situácie pudovo a sú citliví na to, ak sa niekto fyzicky dotkne ich dieťaťa, ženy, alebo družky. „Raz sa v Huncovciach strhla bežná hádka medzi dvoma ženami. Fyzicky sa pustili do seba. Ich muži sa len prizerali, ale nijako nezasahovali. Keď už jeden mal toho dosť, chcel odtiahnuť svoju ženu, náhodou sa však chytil tej druhej. V priebehu minuty sa tam bilo dvadsať ľudí,“ opisuje Jafanov.
Podľa neho by aj v Huncovciach mohla pomôcť rómska hliadka, ktorá už funguje vo Veľkej Lomnici. Jefanov bol jedným z iniciátorov jej vzniku. Výrazne pomohol aj miestny starosta. Tvoria ju štyria Rómovia, zástupcovia štyroch miestnych klanov. „Má to merateľné výsledky. V dedine je väčší poriadok, zmizlo záškoláctvo, znížil sa počet majetkových aj trestných činov. Poštárka sa tam nebojí chodiť do osady, čo je v Huncovciach nemožné. Chyba je iba to, že tí ľudia sú platení len z aktivačných dávok, pričom by si zaslúžili rovnaké platy, ako majú mestskí policajti,“ myslí si Jefanov.
 
.sú dnes vybitejší a mobilnejší
Veľmi problémová lokalita je aj rómska kolónia pri rieke Hornád v Krompachoch. Riaditeľ obvodného oddelenia Policajného zboru SR major František Puškár patrí medzi policajtov s najväčšími skúsenosťami s Rómami na Slovensku. Pracuje už medzi nimi 23 rokov, začínal ako radový policajt. V jeho „rajóne“ je deväť obcí s rómskou populáciou.
„Poznám Rómov po mene, aj oni mňa,“ vysvetľuje Puškár a pokračuje: „Keď chcete s nimi niečo robiť, musíte sa v prvom rade vžiť do ich situácie. Poznajú ma už ich deti. Je to také osobnejšie. Či som, alebo nie som v uniforme, zdravia sa mi. Poznajú moju rodinu. Denne sa s nimi stretávam, chodia sem do mesta na nákupy, až zo Žehry a Bystrian. Tu je úrad práce, Tesco. Aj trestnú činnosť sem chodia páchať, najmä majetkovú. Čo môžu, to speňažia. Krádeže, či už dreva, alebo kovov. Vedia, ako na to, odlákajú strážnikov a medzitým iní inde vojdú dnu. Pri otázke, ako sa za tých 23 rokov jeho pôsobenia zmenili samotní spišskí Rómovia, sa iba pousmeje: „Sú vybitejší, šikovnejší, mobilnejší. Cez mobily komunikujú, majú autá. Dakedy zobral len to, čo uniesol. Dnes príde na aute. Majú cez deň kopec času, prehliadnu si terén a idú na isté. Už aj u nich je kvalifikovaná trestná činnosť: návodca, príprava, to dakedy nebolo. Teraz sme chytili Rómov z Lipian, ktorí chodili do Vojkoviec a tam vykradli škôlku. Ukradli plazmový televízor, rádiomagnetofón, fotoaparát. Pripravovali sa na to, cez deň vytypovali škôlku, kde nie sú blízko domy. Chytili sme ich na základe kamerového systému v obci, šofér autobusu nám dal tip na auto s ŠPZ Prešova a čiernymi pásmi na streche. Aj miestni Cigáni nám povedali, že to boli iní.“
Ako sa zistilo, išlo o partičku páchateľov, ktorí majú na svedomí vlámačky do trinástich škôlok. Podľa Puškára sú slabé tresty. „Dajú mu rok a po pol roku je za dobré správanie doma. To má byť čo? Riešenie je iba jedno. Treba im dať prácu, aby nemali čas na hlúposti. Nech chovajú býky, kravy. Budú mať aspoň mlieko a mäso,“ dodáva na záver skúsený policajt z Krompách. Podobne ako jeho kolegovia z Kežmarku, aj on sa nazdáva, že by veľmi pomohli zmiešané rómsko-nerómske strážne hliadky. Už pred deviatimi rokmi navrhoval na zastupiteľstve, aby tu zriadili systém tzv. Nočných havranov – no samosprávy nemali záujem a vyhovárali sa na nedostatok financií...

.obetavý kňaz
Farár Marián Kuffa (pozri rozhovor v rámčeku), ktorý sa už dlhé roky stará o stovky bezdomovcov nielen zo Slovenska, je už legendou. V obci Žákovce, neďaleko od Huncoviec, vybudoval Inštitút Krista Veľkňaza. Monumentálna stavba, ktorá sa neustále rozrastá, pripomína z diaľky dovolenkový rezort kdesi v ukrajinských Karpatoch. Nezištne sa obetuje aj v prospech chudobných Rómov v obciach na okolí. Často pritom čelí nezmyselným obvineniam a agresivite. Zahnali sa už po ňom aj sekerou. Pomáha aj v Huncovciach, kde mali vďaka nemu stavebný materiál, postele a nábytok pre 24 domácností.
„Domčeky stoja, no keby boli z dreva, tak ich počas zimy spália. Alebo na mňa kričia: Pán farár, nedali ste mi nábytok! Každý dostal do domčeka po dve váľandy, nábytok, stoličky, pece,“ hovorí Kuffa a dodáva: „Nezobral som nijakú dotáciu ani od štátu, ani od EÚ. Ja som farár a môžem so svojimi peniazmi robiť, čo ja chcem. No a rozhodol som sa pomáhať chudobným. Mám kamarátov, ktorí mi fandia, majú ma radi a povedia: tu máš, Maroš, dám ti peniaze, použi ich, ako uznáš. V Huncovciach je 1 200 Rómov a keď pomôžem 200 z nich, tak myslíte, že sa tešia? Tých tisíc ďalších zákerne závidí. Podlo idú na mňa, to by ste neverili. Udáme vás, kričia na mňa. Za čo, pýtam sa. Že nám nepomáhate. A prečo by som vám mal pomáhať, pýtam sa. A im prečo pomáhate, kričia ďalej. No pretože sú chudobní. Našťastie, Pán Boh nehodnotí výsledky, ale veľkosť úsilia a veľkosť lásky. A ja som sa pokúsil. Veľmi sa usilujem a dakedy veľmi zbabrem. Pán Boh vidí, že snaha je úprimná.“

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite