Keď sa televízny magnát Bob Johnson stal v roku 2001 prvým afroamerickým miliardárom, išlo už o druhé historické prvenstvo, ktoré pre svoju rasu vybojoval. Desať rokov predtým sa jeho káblová stanica Black Entertainment Television (BET) stala prvou černošsky vlastnenou spoločnosťou, ktorá bola kótovaná na newyorskej burze. Keď Johnson predal svoju televíziu mediálnemu konglomerátu Viacom, z prostredia afroamerickej komunity sa na neho zniesla spŕška kritiky. Čierna televízia by predsa mala zostať v čiernych rukách. No on mal iný názor: „Nikdy nebolo mojím cieľom vybudovať malý rodinný podnik.“ Ako ďalej vysvetlil: „Sústredil som sa na vybudovanie podnikania, založeného na maximalizácii hodnoty pre akcionárov. Faktom je, že čierni ľudia nemajú dlhú históriu, pokiaľ ide o vytváranie bohatstva v tejto krajine. Výsledkom je, že sme v prvom rade vyhľadávaní pre náš telesný a umelecký talent.“ Podľa Johnsona si čierni potrebujú osvojiť nový spôsob myslenia – novú kultúru, ktorá by pozitívnym spôsobom oceňovala podnikateľstvo. O svojom vlastnom životnom poslaní vyhlásil: „Vytváram hodnotu. To je to, čo robím.“
.hlboká priepasť
Ak „čierna Amerika“ potrebuje kultúrnu zmenu smerom ku konštruktívnejším ekonomickým návykom, kniha Dennisa Kimbra, pedagóga na Clark Atlanta University, je manifestom tejto zmeny. Volá sa Blahobyt ako voľba s podtitulom Tajomstvá úspechu čiernych milionárov.
Medzi „bielou“ a „čiernou Amerikou“ zíva ekonomická priepasť. Kimbrom zhromaždené štatistiky ponúkajú predstavu o jej šírke. Mediánové bohatstvo bielych domácností bolo v roku 2009 asi 20-krát väčšie ako čiernych. Podniká asi 12 percent bielych Američanov, ale len 3,4 percenta Afroameričanov. V chudobe vyrastá 11 percent bielych detí, no viac ako tretina tých čiernych. Tri štvrtiny čiernych novorodencov sa rodí mimo manželstva a 60 percent čiernych domácností s deťmi má na čele slobodnú matku. Manželstvo, naopak, funguje ako určitá poistka pred zosuvom rodiny do nedostatku. Americký štatistický úrad uvádza štyri spôsoby, ktoré znižujú štatistickú pravdepodobnosť, že človek skončí v chudobe: Treba dokončiť strednú školu. Mať zamestnanie. Byť zosobášený (pokiaľ možno pred príchodom detí) a zostať zosobášený. A vyhýbať sa kriminálnemu správaniu.
Na druhej strane, Kimbro medzi svojimi profilmi afroamerických milionárov spomína napríklad 66-ročnú Cathy Hughesovú, ktorá sa v šestnástich rokoch stala matkou a jej následné manželstvo s otcom dieťaťa sa po ďalších dvoch rokoch rozpadlo. Napriek tomu na začiatku 80. rokov Hughesová dokázala vďaka nezlomnej vytrvalosti vybudovať úspešnú rozhlasovú stanicu. Jej úspech je o to obdivuhodnejší, že v jednej etape svojho života bola dokonca bez strechy nad hlavou. Na základe príkladov ako Hughesová dochádza Kimbro k záveru, že vysoká životná úroveň je predovšetkým výsledkom cieľavedomej voľby, osobných postojov, činorodých návykov a konštruktívnych hodnôt. Ani história dis kriminácie či chudobný pôvod nemusia byť fatálnou prekážkou úspechu.
.tri rozmery
Kniha Blahobyt ako voľba má tri rozmery. Z jednej časti je to klasická motivačná príručka na spôsob diel Napoleona Hilla – akurát zameraná na černochov. Hill v roku 1937, počas Veľkej hospodárskej krízy, vydal svoj slávny bestseller Mysli a zbohatni. Na obálke Kimbrovej knihy sa nachádza poznámka, že vznikla práve s prispením Nadácie Napoleona Hilla. A skutočne, nájdeme tu myšlienky ako vystrihnuté z iných motivačných príručiek: Bohatstvo sa síce končí v peňaženke, no začína sa v mysli; Rozhodni sa, že nebudeš chudobný; Dôveruj si, aj keby nikto iný v teba neveril; Nájdi svoje jedinečné talenty; Slúž svojou prácou alebo podnikaním druhým; Maj svoj vlastný biznis; Zveľaďuj svoje peniaze, nech sa rozmnožia...
Avšak Kimbro sa drží pri zemi. Nepostupuje ako guru pozitívneho myslenia, ale skôr ako citlivý psychológ, ktorý vie, že mnohí mladí černosi sú predchnutí duchom fatalizmu, cynizmu, sebaľútosti, malovernosti a beznádeje. Motivačným rozmerom svojej knihy sa pokúša svojich čitateľov – medzi ktorými budú nepochybne aj obyvatelia čiernych get – pozitívne inšpirovať a vyburcovať na ambicióznejšie sny o vlastných životoch. „Mnohí z nás, ktorí veria, že sú chudobní, sú v skutočnosti bohatí na možnosti,“ píše.
Kimbro si dopomáha príbehmi a výrokmi desiatok úspešných Afroameričanov. Rozprávanie jeho knihy je popretkávané profilmi ľudí ako Ken Chenault (šéf spoločnosti American Express), Ursula Burnsová (riaditeľka spoločnosti Xerox) alebo Berry Gordy (zakladateľ hudobného vydavateľstva Motown). Pripomínajú trochu rubriku Biznispríbeh nášho časopisu. Autor sa snažil sústrediť skôr na tie čierne osobnosti, ktoré od piky vybudovali alebo ako topmanažéri riadia skutočné firmy. Slávni čierni športovci, herci a hudobníci dostávajú priestor len vtedy, ak sa popri šoubiznise osvedčili aj ako podnikatelia. Tak ako basketbalista Michael Jordan alebo moderátorka Oprah Winfreyová. Profily konkrétnych čiernych biznismenov sú druhým rozmerom diela Blahobyt ako voľba. No najcennejší je tretí rozmer Kimbrovej knihy. Motivačné slogany a inšpirujúce profily úspešných Afroameričanov totiž dopĺňa sociologický výskum o postojoch, názoroch a životných návykoch vzorky asi tisícky čiernych milionárov. Sedem rokov s nimi Kimbro robil štruktúrované rozhovory alebo im posielal dotazníky. Práve tento rozmer knihy Blahobyt ako voľba jej priniesol uznanie aj mimo konzumentov manažérskej literatúry. Vychválil ju napríklad Walter Williams, profesor ekonómie na George Mason University – jeden z najvýrečnejších čiernych ekonómov Ameriky.
.profil typického čierneho milionára
Ako teda vyzerá priemerný afroamerický milionár? Je to 52-ročný muž, hoci zastúpenie milionárskych žien rastie. Väčšina bola vychovávaná v rodine, v ktorej boli prítomní obaja rodičia. Ich príjem bol okolo 20-tisíc dolárov ročne, takže na americké pomery dosť málo. On sám je zosobášený v priemere 15 až 20 rokov a má viac ako dve deti. Priemerná čistá hodnota jeho majetku predstavuje 4 milióny dolárov. Ako ich zarobil? Na 90 percent podnikaním. Len dve percentá autorových respondentov bohatstvo zdedili. V priemere trvá čiernemu milionárovi päť rokov intenzívneho úsilia, kým rozbehne svoj biznis a podarí sa mu ho etablovať natoľko, že mu začne generovať dostatok príjmov. Aby sa dostal k sedemciferným číslam, potreboval spravidla ešte ďalšie tri až štyri roky. Dve tretiny čiernych milionárov majú „college“, polovica z ekonomických odborov. Veľmi zaujímavá je denná rutina ukážkového čierneho milionára. Dala by sa zhrnúť do slov: „Vstávam skoro, spať chodím neskoro a medzi tým robím všetko možné.“ Ukážkový čierny milionár vstáva o pol šiestej ráno a spať chodí o jedenástej v noci. Jeho pracovný týždeň má 60 až 65 hodín. Voľný čas najradšej venuje rodine. Cvičí v priemere 3,5 hodiny týždenne. U mužov dominuje golf a tenis. U žien sa k tomu pridáva ešte aerobik, joga a práca v záhradke. Čierny milionár týždenne navštevuje bohoslužby a prispieva desiatkom na kostol či charitu. Ako najzávažnejšie politické problémy, ktorým čelí „čierna Amerika“, udáva najčastejšie ekonomický rozvoj a vzdelanie.
Najväčšia priepasť medzi „bežnými“ černochmi a čiernymi milionármi existuje v oblasti sporiacich návykov. Kimbro ako faktor, ktorý vedie k bohatstvu, spomína aj časovú perspektívu, schopnosť dlhodobo plánovať, dosahovať ciele a odďaľovať dnešné uspokojenie v prospech lepšieho zajtrajška. Černosi vo všeobecnosti sporia menej ako belosi. U čiernych ako celku je napríklad šesťkrát vyššia pravdepodobnosť, že si kúpia mercedes ako u bielych. Navyše, čierny, ktorý kupuje automobil značky Jaguar, má v priemere o tretinu nižší príjem ako biely kupujúci rovnakú značku. Inak povedané, u Afroameričanov všeobecne je napriek nižším príjmom vyššia tendencia žiť nad pomery a ohurovať tým druhých. Avšak u čiernych milionárov Kimbro pozoruje opačný trend. Hoci zarábajú dobre, sporiace návyky sprevádza striedmosť pri nakupovaní. Ušetrené peniaze (10 až 20 percent z príjmov) radšej vrazia späť do rozvoja svojho podnikania.
.motivácia
Čierni milionári nerobia veci primárne pre peniaze. Motivuje ich skôr poslanie, snaha o osobnú nezávislosť a pocit, že zveľaďovaním biznisu budujú niečo svoje. Kimbro dokonca píše, že čierni milionári v nedeľu často cítia pozitívne napätie, lebo sa už tešia na začiatok pracovného týždňa. Tešia sa do roboty, lebo to, čomu sa venujú, ich napĺňa.
Zaujímavosťou je, že čierni milionári sú napriek nedostatku času vášnivými čitateľmi. V priemere prečítajú 20 kníh ročne. Väčšinou ide žánrovo o historickú literatúru, životopisy, motivačné knihy, manažment či financie. Kimbro si všimol, že aj hŕstku čiernych milionárov bez vyššieho vzdelania charakterizuje neuhasiteľný smäd po nových poznatkoch. „Nejde ani tak o to, čo človek vie, ale ako vie svoje poznatky využiť v živote,“ píše. Je to obrovský kontrast oproti zvyšku čiernej populácie (44 percent 17-ročných černochov je fun - k čne negramotných). Medzi Afroameričanmi a časťou bielych intelektuálov existuje názor, že „čiernu Ameriku“ brzdí v napredovaní hlavne pretrvávajúci skrytý rasizmus – aj keď od zákonného zrovnoprávnenia ubehlo už polstoročie. Kimbro má k tomu vlastný komentár: „Názor niekoho druhého o tebe sa nemusí stať tvojou realitou.“ Vo svojej knihe spomína aj niekoľko príbehov úspešných čiernych biznismenov, ktorí sa dokázali presadiť dokonca v ére segregácie. A na inom mieste cituje jedného anonymného čierneho milionára: „Nemôžeme zmeniť farbu našej pokožky, no môžeme celkom isto zmeniť farbu nášho zmýšľania.“
Dennis Kimbro: The Wealth Choice (Success Secrets of Black Millionaires), vyd. Palgrave Macmillan. 2013.
.hlboká priepasť
Ak „čierna Amerika“ potrebuje kultúrnu zmenu smerom ku konštruktívnejším ekonomickým návykom, kniha Dennisa Kimbra, pedagóga na Clark Atlanta University, je manifestom tejto zmeny. Volá sa Blahobyt ako voľba s podtitulom Tajomstvá úspechu čiernych milionárov.
Medzi „bielou“ a „čiernou Amerikou“ zíva ekonomická priepasť. Kimbrom zhromaždené štatistiky ponúkajú predstavu o jej šírke. Mediánové bohatstvo bielych domácností bolo v roku 2009 asi 20-krát väčšie ako čiernych. Podniká asi 12 percent bielych Američanov, ale len 3,4 percenta Afroameričanov. V chudobe vyrastá 11 percent bielych detí, no viac ako tretina tých čiernych. Tri štvrtiny čiernych novorodencov sa rodí mimo manželstva a 60 percent čiernych domácností s deťmi má na čele slobodnú matku. Manželstvo, naopak, funguje ako určitá poistka pred zosuvom rodiny do nedostatku. Americký štatistický úrad uvádza štyri spôsoby, ktoré znižujú štatistickú pravdepodobnosť, že človek skončí v chudobe: Treba dokončiť strednú školu. Mať zamestnanie. Byť zosobášený (pokiaľ možno pred príchodom detí) a zostať zosobášený. A vyhýbať sa kriminálnemu správaniu.
Na druhej strane, Kimbro medzi svojimi profilmi afroamerických milionárov spomína napríklad 66-ročnú Cathy Hughesovú, ktorá sa v šestnástich rokoch stala matkou a jej následné manželstvo s otcom dieťaťa sa po ďalších dvoch rokoch rozpadlo. Napriek tomu na začiatku 80. rokov Hughesová dokázala vďaka nezlomnej vytrvalosti vybudovať úspešnú rozhlasovú stanicu. Jej úspech je o to obdivuhodnejší, že v jednej etape svojho života bola dokonca bez strechy nad hlavou. Na základe príkladov ako Hughesová dochádza Kimbro k záveru, že vysoká životná úroveň je predovšetkým výsledkom cieľavedomej voľby, osobných postojov, činorodých návykov a konštruktívnych hodnôt. Ani história dis kriminácie či chudobný pôvod nemusia byť fatálnou prekážkou úspechu.
.tri rozmery
Kniha Blahobyt ako voľba má tri rozmery. Z jednej časti je to klasická motivačná príručka na spôsob diel Napoleona Hilla – akurát zameraná na černochov. Hill v roku 1937, počas Veľkej hospodárskej krízy, vydal svoj slávny bestseller Mysli a zbohatni. Na obálke Kimbrovej knihy sa nachádza poznámka, že vznikla práve s prispením Nadácie Napoleona Hilla. A skutočne, nájdeme tu myšlienky ako vystrihnuté z iných motivačných príručiek: Bohatstvo sa síce končí v peňaženke, no začína sa v mysli; Rozhodni sa, že nebudeš chudobný; Dôveruj si, aj keby nikto iný v teba neveril; Nájdi svoje jedinečné talenty; Slúž svojou prácou alebo podnikaním druhým; Maj svoj vlastný biznis; Zveľaďuj svoje peniaze, nech sa rozmnožia...
Avšak Kimbro sa drží pri zemi. Nepostupuje ako guru pozitívneho myslenia, ale skôr ako citlivý psychológ, ktorý vie, že mnohí mladí černosi sú predchnutí duchom fatalizmu, cynizmu, sebaľútosti, malovernosti a beznádeje. Motivačným rozmerom svojej knihy sa pokúša svojich čitateľov – medzi ktorými budú nepochybne aj obyvatelia čiernych get – pozitívne inšpirovať a vyburcovať na ambicióznejšie sny o vlastných životoch. „Mnohí z nás, ktorí veria, že sú chudobní, sú v skutočnosti bohatí na možnosti,“ píše.
Kimbro si dopomáha príbehmi a výrokmi desiatok úspešných Afroameričanov. Rozprávanie jeho knihy je popretkávané profilmi ľudí ako Ken Chenault (šéf spoločnosti American Express), Ursula Burnsová (riaditeľka spoločnosti Xerox) alebo Berry Gordy (zakladateľ hudobného vydavateľstva Motown). Pripomínajú trochu rubriku Biznispríbeh nášho časopisu. Autor sa snažil sústrediť skôr na tie čierne osobnosti, ktoré od piky vybudovali alebo ako topmanažéri riadia skutočné firmy. Slávni čierni športovci, herci a hudobníci dostávajú priestor len vtedy, ak sa popri šoubiznise osvedčili aj ako podnikatelia. Tak ako basketbalista Michael Jordan alebo moderátorka Oprah Winfreyová. Profily konkrétnych čiernych biznismenov sú druhým rozmerom diela Blahobyt ako voľba. No najcennejší je tretí rozmer Kimbrovej knihy. Motivačné slogany a inšpirujúce profily úspešných Afroameričanov totiž dopĺňa sociologický výskum o postojoch, názoroch a životných návykoch vzorky asi tisícky čiernych milionárov. Sedem rokov s nimi Kimbro robil štruktúrované rozhovory alebo im posielal dotazníky. Práve tento rozmer knihy Blahobyt ako voľba jej priniesol uznanie aj mimo konzumentov manažérskej literatúry. Vychválil ju napríklad Walter Williams, profesor ekonómie na George Mason University – jeden z najvýrečnejších čiernych ekonómov Ameriky.
.profil typického čierneho milionára
Ako teda vyzerá priemerný afroamerický milionár? Je to 52-ročný muž, hoci zastúpenie milionárskych žien rastie. Väčšina bola vychovávaná v rodine, v ktorej boli prítomní obaja rodičia. Ich príjem bol okolo 20-tisíc dolárov ročne, takže na americké pomery dosť málo. On sám je zosobášený v priemere 15 až 20 rokov a má viac ako dve deti. Priemerná čistá hodnota jeho majetku predstavuje 4 milióny dolárov. Ako ich zarobil? Na 90 percent podnikaním. Len dve percentá autorových respondentov bohatstvo zdedili. V priemere trvá čiernemu milionárovi päť rokov intenzívneho úsilia, kým rozbehne svoj biznis a podarí sa mu ho etablovať natoľko, že mu začne generovať dostatok príjmov. Aby sa dostal k sedemciferným číslam, potreboval spravidla ešte ďalšie tri až štyri roky. Dve tretiny čiernych milionárov majú „college“, polovica z ekonomických odborov. Veľmi zaujímavá je denná rutina ukážkového čierneho milionára. Dala by sa zhrnúť do slov: „Vstávam skoro, spať chodím neskoro a medzi tým robím všetko možné.“ Ukážkový čierny milionár vstáva o pol šiestej ráno a spať chodí o jedenástej v noci. Jeho pracovný týždeň má 60 až 65 hodín. Voľný čas najradšej venuje rodine. Cvičí v priemere 3,5 hodiny týždenne. U mužov dominuje golf a tenis. U žien sa k tomu pridáva ešte aerobik, joga a práca v záhradke. Čierny milionár týždenne navštevuje bohoslužby a prispieva desiatkom na kostol či charitu. Ako najzávažnejšie politické problémy, ktorým čelí „čierna Amerika“, udáva najčastejšie ekonomický rozvoj a vzdelanie.
Najväčšia priepasť medzi „bežnými“ černochmi a čiernymi milionármi existuje v oblasti sporiacich návykov. Kimbro ako faktor, ktorý vedie k bohatstvu, spomína aj časovú perspektívu, schopnosť dlhodobo plánovať, dosahovať ciele a odďaľovať dnešné uspokojenie v prospech lepšieho zajtrajška. Černosi vo všeobecnosti sporia menej ako belosi. U čiernych ako celku je napríklad šesťkrát vyššia pravdepodobnosť, že si kúpia mercedes ako u bielych. Navyše, čierny, ktorý kupuje automobil značky Jaguar, má v priemere o tretinu nižší príjem ako biely kupujúci rovnakú značku. Inak povedané, u Afroameričanov všeobecne je napriek nižším príjmom vyššia tendencia žiť nad pomery a ohurovať tým druhých. Avšak u čiernych milionárov Kimbro pozoruje opačný trend. Hoci zarábajú dobre, sporiace návyky sprevádza striedmosť pri nakupovaní. Ušetrené peniaze (10 až 20 percent z príjmov) radšej vrazia späť do rozvoja svojho podnikania.
.motivácia
Čierni milionári nerobia veci primárne pre peniaze. Motivuje ich skôr poslanie, snaha o osobnú nezávislosť a pocit, že zveľaďovaním biznisu budujú niečo svoje. Kimbro dokonca píše, že čierni milionári v nedeľu často cítia pozitívne napätie, lebo sa už tešia na začiatok pracovného týždňa. Tešia sa do roboty, lebo to, čomu sa venujú, ich napĺňa.
Zaujímavosťou je, že čierni milionári sú napriek nedostatku času vášnivými čitateľmi. V priemere prečítajú 20 kníh ročne. Väčšinou ide žánrovo o historickú literatúru, životopisy, motivačné knihy, manažment či financie. Kimbro si všimol, že aj hŕstku čiernych milionárov bez vyššieho vzdelania charakterizuje neuhasiteľný smäd po nových poznatkoch. „Nejde ani tak o to, čo človek vie, ale ako vie svoje poznatky využiť v živote,“ píše. Je to obrovský kontrast oproti zvyšku čiernej populácie (44 percent 17-ročných černochov je fun - k čne negramotných). Medzi Afroameričanmi a časťou bielych intelektuálov existuje názor, že „čiernu Ameriku“ brzdí v napredovaní hlavne pretrvávajúci skrytý rasizmus – aj keď od zákonného zrovnoprávnenia ubehlo už polstoročie. Kimbro má k tomu vlastný komentár: „Názor niekoho druhého o tebe sa nemusí stať tvojou realitou.“ Vo svojej knihe spomína aj niekoľko príbehov úspešných čiernych biznismenov, ktorí sa dokázali presadiť dokonca v ére segregácie. A na inom mieste cituje jedného anonymného čierneho milionára: „Nemôžeme zmeniť farbu našej pokožky, no môžeme celkom isto zmeniť farbu nášho zmýšľania.“
Dennis Kimbro: The Wealth Choice (Success Secrets of Black Millionaires), vyd. Palgrave Macmillan. 2013.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.