Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kopanec do rozkroku

.marek Vagovič .časopis .kauza

V roku 1991 kúpil Peter Kurhajec časť lukratívnej budovy v centre Bratislavy. Už dva roky sa však nevie dostať dnu, keďže ju okupuje bývalý Mečiarov minister Ľudovít Hudek. Aj po odchode z politiky má zrejme tento človek vplyv na samosprávu, prokuratúru aj súdy.

A dáme ešte tomu vyšetrovateľovi, hej? pýta sa riaditeľ SIS Ivan Lexa ministra vnútra Ľudovíta Hudeka. „No však ten, toho kopneme do gúľ," odpovedá Hudek. „Keď ho kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo,“ reaguje Lexa. Toto je úryvok zo známeho rozhovoru, ktorý sa uskutočnil 16. októbra 1995, keď bol pri moci Vladimír Mečiar a HZDS. Lexa s Hudekom sa vtedy bavili o únose Michala Kováča mladšieho a o spôsobe, ako odstaviť nepohodlných vyšetrovateľov prípadu.

.dôležití spojenci
Napriek tomu, že z nahrávky je zrejmé, že exminister Hudek chcel zmariť vyšetrovanie tohto trestného činu, za svoj čin nikdy nepykal. Zabránila tomu široká Mečiarova amnestia, ktorá prikryla všetky skutky, súvisiace s únosom prezidentovho syna. Po odchode z politiky začal Hudek podnikať, pričom sa správa podobne ako v čase, keď riadil vplyvný rezort vnútra. Začiatkom mája 2011 totiž obsadila bezpečnostná služba, ktorú si objednal, priestory na Michalskej 25 v centre Bratislavy. A to aj napriek tomu, že Hudek je len tretinovým vlastníkom tejto lukratívnej budovy v historickom jadre mesta. Symbolicky tak kopol do rozkroku aj väčšinového vlastníka domu Petra Kurhajca, ktorý sa odvtedy nemôže dostať k svojmu majetku. Mečiarov minister vnútra sa tým vysmial aj súdu, ktorý mu nariadil, aby spomínané priestory čo najskôr vypratal. Hudek by si to však zrejme nedovolil, keby nemal spojencov aj v časti justície, na prokuratúre, katastri či v samospráve.        
Celá kauza sa začala ešte v roku 1991, keď odkúpil väčšinu budovy – známej aj pod názvom Barbakan – bývalý československý reprezentant v modernom päťboji a podnikateľ Peter Kurhajec. Ako bratislavský lokálpatriot mal s priestormi na Michalskej 25 veľké plány: od čisto komerčných aktivít typu vinotéky či kaviarne až po galériu či mestský kabaret. Pre spory s jedným z pôvodných vlastníkov Barbakanu, ktorého podiel neskôr získal Hudek, však budova niekoľko rokov ležala ladom.

.arizovaný dom
Dom na Michalskej 25 kedysi vlastnila židovská rodina Fornheimovcov, ktorá tu prevádzkovala obchod s kobercami. V podniku pracovali aj Jakub Karvan a Alexander Špitzer. Za slovenského štátu bol obchod arizovaný Felixom Kunákom a Jaroslavom Janekom. Majiteľ podniku Žigmund Fornheim bol deportovaný do koncentračného tábora. Rovnako dopadli aj Špitzerovci, ktorí boli príbuzní s Fornheimovcami. Zachránil sa len Samuel Špitzer, ktorý sa stal po vojne spolu s Jakubom Karvanom správcom Barbakanu. Po roku 1948 však komunisti budovu znárodnili.
Po revolúcii si podali potomkovia Felixa Kunáka a Jakuba Karvana žiadosť, aby im štát vrátil dom na Michalskej 25. To isté urobil aj Samuel Špitzer, ktorý vtedy žil v Austrálii. Karvan s Kunákom sa s ním zároveň dohodli, že po vybavení reštitúcií mu svoje podiely predajú. Napokon si to však rozmysleli: dôvody vysvetlili v liste Petrovi Porubskému, ktorý na Slovensku zastupoval Špitzera. „S pánom Špitzerom sa rokovalo veľmi zle. Skončilo to tým, že sme sa rozišli v zlom,“ napísal mu Karvan.
Problém bol aj v tom, že Špitzer im nechcel zaplatiť sumu, na ktorej sa dohodli. Navyše tvrdil, že bez jeho súhlasu ako spoluvlastníka Barbakanu nemôžu svoje podiely predať tretím osobám. Toto však začalo platiť až v roku 1992: Karvan s Kunákom sa preto koncom roka 1991 rozhodli, že ich predajú Kurhajcovi. „Ponuku mi sprostredkoval Eugen Klimo, ktorý ich vtedy zastupoval. Nemal som dosť peňazí, takže som požiadal o úver,“ hovorí Kurhajec. Necelých 51 percent domu kúpil za takmer 11 miliónov korún.

.neplatil nájomné
Nahnevaný Špitzer podal na Kurhajca žalobu, súdny spor trval skoro päť rokov. Dohodli sa až v roku 1997, keď začal Barbakan so Špitzerovým súhlasom spravovať Kurhajec. Kurhajec sa zároveň zaviazal, že bude platiť Špitzerovi aj mestu, ktoré vlastnilo štvrtinu budovy, pravidelné nájomné. Špitzer následne stiahol žaloby na Kurhajca a Kurhajec sa vzdal predkupného práva na podiel mesta v prospech Špitzera.
Kurhajec časť Barbakanu prenajal: okrem iného aj spoločnosti Bonton, ktorá tam prevádzkovala predajňu hudobnín. Budova prešla aj nákladnou rekonštrukciou približne za 30 miliónov korún. Podnikanie však nešlo podľa Kurhajcových predstáv, takže časom sa dostal do finančnej tiesne. „Budovu som zrekonštruoval, no keďže som nemal žiadny zisk, meškal som s jednou platbou za nájomné pre pána Špitzera.“
Kurhajec dlhoval aj mestu, a to približne 30-tisíc amerických dolárov. Mesto však od neho žiadne peniaze nevymáhalo, keďže investoval do rozsiahlej rekonštrukcie Barbakanu. Špitzer taký zhovievavý nebol: v apríli 1999 vypovedal s Kurhajcom nájomnú zmluvu, hoci meškal len so spomínanou jednou platbou, ktorú navyše dodatočne uhradil.  

.hudek na scéne
Až do roku 2006 bola budova na Michalskej 25 prázdna, keďže Špitzer nesúhlasil, aby ju ďalej spravoval Kurhajec. Keď sa však zmenil zákon, že o využívaní nehnuteľností rozhoduje nadpolovičná väčšina jej spoluvlastníkov, Kurhajec mal voľné ruky. Ako 51-percentný majiteľ Barbakanu založil spoločnosť City Pressburg a dohodol sa s mestom, že mu na desať rokov prenajme svoj štvrtinový podiel v budove na Michalskej 25. Kurhajec začal súčasne platiť nájomné aj Špitzerovi.
Špitzer však medzitým daroval polovicu svojho podielu v Barbakane Ľudovítovi Hudekovi. Ten následne ponúkol Kurhajcovi, že od neho kúpi jeho podiel v budove na Michalskej 25, s čím však Kurhajec nesúhlasil. Rok pred svojou smrťou (2008) pre zmenu Špitzer požiadal mesto, aby mu predalo svoj podiel v Barbakane.
Špitzer vychádzal aj z toho, že Kurhajec sa ešte v roku 1997 vzdal predkupného práva v jeho prospech. Kurhajec však tvrdil, že toto ustanovenie už neplatí, keďže Špitzer s ním rozviazal nájomnú zmluvu (apríl 1999). „Dohoda bola vypovedaná pánom Špitzerom a stratila platnosť ako celok, to znamená vo všetkých bodoch,“ napísal Kurhajec miestnym poslancom v júni 2008. Mesto napokon Špitzerovi nevyhovelo a nič mu nepredalo. Návrh neprešiel o jeden hlas.  

.mafiánske spôsoby
Budovu Barbakanu teda začal znovu spravovať Kurhajec. V jej priestoroch zriadil vináreň, kaviareň aj pekáreň, plánoval aj reštauráciu či galériu. V dome na Michalskej 25 sa uskutočnilo aj množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí nekomerčného charakteru. Kurhajcovi však začal komplikovať podnikanie prístup niektorých úradníkov Starého Mesta. „Päť rokov som napríklad čakal na povolenie na vybudovanie troch záchodov na dolnom podlaží,“ tvrdí Kurhajec.
Skutočný šok však zažil 3. mája 2011, keď obsadila Barbakan na Hudekov popud bezpečnostná služba. Na budove boli zároveň vymenené zámky, čím bolo Kurhajcovi ako väčšinovému vlastníkovi znemožnené vstúpiť dnu. Kurhajec preto podal návrh na vydanie predbežného opatrenia. A súd mu dal za pravdu, keď Hudekovi nariadil, aby sa „zdržal rušivých zásahov do realizácie práva nájomcu“. Exminister vnútra mal zároveň Kurhajcovi odovzdať kľúče a umožniť mu vstup do budovy. Hudek to však dodnes napriek rozhodnutiu súdu neurobil.

.ovplyvňoval súdy?
Minulý rok sa mesto rozhodlo, že svoj podiel v dome na Michalskej 25 predá. Dve tretiny (16 percent) získal Kurhajec, zvyšnú tretinu (8 percent) kúpil Hudek. Prvý zaplatil 240-tisíc, druhý 120-tisíc eur. Hudek však ešte predtým požiadal súd, aby predbežným opatrením zakázal mestu predať svoj podiel Kurhajcovi. Okrem iného argumentoval aj tým, že Kurhajec sa v minulosti vzdal predkupného práva v prospech Špitzera. Okresná sudkyňa Dana Káčerová najskôr Hudekovi vyhovela.
Krajský súd však jej rozhodnutie zrušil a vylúčil ju aj z rozhodovania o tomto prípade. Približne pred mesiacom sa s jeho rozhodnutím stotožnil aj Najvyšší súd. Dôvod? Kurhajcova právnička Ľubica Chabadová zistila, že Hudek podával návrhy na vydanie predbežného opatrenia dovtedy, kým nebol spis pridelený sudkyni Káčerovej. Kurhajec podal aj trestné oznámenie, polícia začala trestné stíhanie pre zasahovanie do nezávislosti súdu. Napokon však stíhanie prerušila.
Kurhajcovi skomplikovalo život aj rozhodnutie katastra v Bratislave. Keď totiž Hudek neuspel s predbežným opatrením, podal na súd žalobu, že kúpna zmluva medzi mestom a Kurhajcom je neplatná. Hoci súd ešte v tejto veci nerozhodol, pracovník katastra Pavel Ivančák prerušil vkladové konanie – to znamená, že nezapísal Kurhajca ako nového vlastníka podielu mesta v Barbakane, ktorý kúpil tento podnikateľ minulý rok.

.kataster: všetko je ok
Ivančák tak rozhodol aj napriek tomu, že vedúca odboru zápisov práv k nehnuteľnostiam Jana Krekovičová mu odporučila, aby vklad povolil, keďže sa na tom zhodli aj na „redakčnej rade katastrálneho bulletinu“. Okrem toho, len samotný začiatok súdneho konania (podanie žaloby) by nemal byť dôvodom na prerušenie konania – inak by mohol ktokoľvek donekonečna blokovať prevod akejkoľvek nehnuteľnosti, keďže súd je povinný zaregistrovať každú, hoci aj nezmyselnú žalobu.
Kurhajec podal na Ivančáka trestné oznámenie – pre podozrenie z prijímania úplatku a zneužitia právomocí verejného činiteľa. Polícia ho však odmietla. Súčasne sa obrátil aj na okresnú, respektíve krajskú prokuratúru v Bratislave, ktoré však konštatovali, že Ivančák konal v súlade so zákonom. Kurhajec preto kontaktoval aj Generálnu prokuratúru, aby preskúmala ich postup. Prokuratúra zaevidovala jeho podnet 13. septembra 2013. „Bude pridelený príslušnému útvaru na preskúmanie. Až potom sa budeme môcť k veci vyjadriť,“ reagovala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.
Kataster sa svojho zamestnanca zastal. „Vzťahy pána Ivančáka a pána Hudeka sme neskúmali. Za spomínané rozhodnutie nebol dôvod na vyvodenie konzekvencií voči pánu Ivančákovi,“ tvrdí Jana Grmanová z kancelárie riaditeľa katastra. Podľa nej majú odpovede, zverejnené v katastrálnom bulletine, pre zamestnancov katastra len odporúčací charakter. „Pán Ivančák sa priklonil k jednému z viacerých stanovísk, ktoré sa vyskytujú v odbornej literatúre. Skutočnosť, že konanie o návrhu na vklad bolo prerušené, neznamená, že ide o konečný a nemenný stav.“

.obštrukcie mesta
Kurhajcovi robí problémy aj Staré Mesto, ktoré od neho žiada, aby mu platil nájomné za užívanie Barbakanu. A to napriek tomu, že Kurhajec kúpil vlani podiel mesta za spomínaných 240-tisíc eur. K dnešnému dňu žiada samospráva od jeho firmy City Pressburg nájomné 48-tisíc eur. Starostka Starého Mesta Tatiana Rosová (SDKÚ) argumentuje práve rozhodnutím katastra, ktorý zablokoval prevod mestského podielu na Kurhajca.  
„Vzhľadom na tento fakt je City Pressburg stále v pozícii nájomcu a za prenájom nebytových priestorov v budove na Michalskej 25 má platiť nájomné stanovené zmluvou,“ tvrdí Rosová. Staré Mesto podľa Kurhajca ignoruje aj fakt, že dom na Michalskej 25 nemôže užívať, keďže ho protiprávne obsadil Hudek. Kurhajec preto oznámil samospráve, že nebude platiť nájomné, kým sa situácia definitívne nevyrieši na súde. Zákon totiž v takýchto prípadoch umožňuje uplatniť si 100-percentnú zľavu.  
Staré Mesto to však ignorovalo. Od Hudeka, ktorý v skutočnosti užíva Barbakan, hoci je len tretinovým vlastníkom budovy, pritom Rosová žiadne peniaze nežiada. Starostka tvrdí, že to ani nemôže, keďže mesto má uzatvorenú nájomnú zmluvu len s Kurhajcom. Dôvodom však môže byť aj jej údajne nadštandardný vzťah s exministrom Hudekom, s ktorým sa podľa informácií .týždňa viackrát stretla aj mimo svojho úradu.

.pomalé súdy
Rosová to však popiera. „Starostka Starého Mesta si nie je vedomá, že by sa v tomto volebnom období stretla s Ľudovítom Hudekom mimo rokovaní na miestnom úrade. Náhodne sa stretla s jeho synom Jurajom Hudekom, a to na podujatí televízie TA3 a na trhovisku,“ reagoval jej hovorca Tomáš Halan. Rosová tiež odmieta, že neurobila všetko preto, aby sa spor medzi Hudekom a Kurhajcom vyriešil. „Vedenie Starého Mesta sa niekoľkokrát pokúsilo o dohodu a zmier, aby mohli všetci vlastníci spoločne a bezkonfliktne užívať danú nehnuteľnosť.“
Realita je však taká, že Hudek naďalej okupuje budovu na Michalskej 25. „Problém je, že súdy rozhodujú veľmi pomaly. Ak by konali bez prieťahov, bol by tento spor dávno vyriešený,“ myslí si Kurhajcova právnička Ľubica Chabadová. Okresný súd Bratislava I. totiž stále nerozhodol o žalobe, ktorou Hudek spochybnil predaj podielu mesta Kurhajcovi. A to aj napriek tomu, že bola podaná už v novembri 2012. Z tohto dôvodu blokuje prevod mestského majetku na Kurhajca aj kataster.
Viac ako štyri mesiace sa nič nedialo. Koncom marca 2013 vyzval súd Hudeka, aby zaplatil súdny poplatok, keďže to dovtedy neurobil. O tri mesiace neskôr vyzval súd Kurhajca, aby sa vyjadril k spomínanej žalobe. Následne vytýčil termín prvého pojednávania na polovicu novembra 2013. Na skorší termín nevidel súd dôvod. „Nejde o vec výnimočnej ani osobitnej prednosti, ktoré sa podľa rozvrhu práce vybavujú prednostne,“ reagoval hovorca súdu Pavol Adamčiak.

.zlá adresa
Hudekovi nahráva aj nedbalý prístup Okresného súdu Bratislava III. Pred troma mesiacmi síce sudkyňa Nadežda Weisová zamietla Hudekov návrh na zastavenie exekúcie, o ktorú požiadal Kurhajec. Jej rozhodnutie však dodnes nebolo doručené exekútorovi, ktorý preto nemôže vstúpiť do budovy Barbakanu. „Na základe Vášho dopytu bolo zistené, že písomnosť bola súdnemu exekútorovi doručovaná na nesprávnu adresu,“ vysvetlil hovorca súdu Adamčiak. Podľa neho už súd chybu napravil.
Kurhajec zároveň vyzval Hudeka, aby mu zaplatil vyše 32-tisíc eur za to, že využíva celú budovu Barbakanu, čím sa podľa neho „bezdôvodne obohatil“. Hudek to však ignoruje. Kurhajec sa obrátil aj na súd, ktorý však zatiaľ v tejto veci nerozhodol. Aktívny je aj Hudek. Na Kurhajca podal niekoľko žalôb za vyše 190-tisíc eur. Údajne mu spôsobil škodu tým, že dom na Michalskej 25 nevýhodne prenajímal. Hudek od neho žiada aj zaplatenie nájomného za vyše 30-tisíc eur, ktoré si sám nepreberal. Keď narástlo na vysokú sumu, podal na Kurhajca žalobu.
Ak Kurhajec tieto spory prehrá, časom sa zrejme dostane do finančnej tiesne. Hudek mu totiž obsadením Barbakanu znemožňuje podnikať a dosahovať tak zisk. „Pána Kurhajca chce dostať pod tlak, aby sa ako menšinový vlastník pod hrozbou exekúcií dostal k celej budove,“ myslí si Kurhajcova právnička Chabadová. Hudekov syn Juraj zároveň predložil Kurhajcovi záväznú ponuku, že stiahnu všetky žaloby, ak predá svoj podiel v budove na Michalskej 25 jeho otcovi. Za 809-tisíc eur.  

.hudek: je zatrpknutý
V najbližších dňoch zrejme exekútor vyzve Ľudovíta Hudeka, aby odovzdal Petrovi Kurhajcovi kľúče od Barbakanu, respektíve umožnil mu vstup do budovy. Je však otázne, či to bude Hudek rešpektovať. Podľa jeho syna Juraja je totiž rozhodnutie súdu neurčité. „Nie je jasné, aké kľúče, od čoho a komu vydať. Ak to vy takto chápete, tak my určite nie.“ Juraj Hudek sa navyše odvoláva na ochranu obydlia, keďže jeho otec má na Michalskej 25 trvalý pobyt. Ten však získal až začiatkom mája 2011 – teda v čase, keď ním najatá bezpečnostná služba obsadila Barbakan.
Juraj Hudek odmieta, že to bolo účelové. „Čo je na tom účelové, keď niečo vlastníte a nahlásite si tam trvalý pobyt? Kedy by bol vhodný moment?“ Mesto najskôr jeho otcovi trvalý pobyt zrušilo z dôvodu, že ide o nebytovú budovu. „Myslím, že to zariadil pán Kurhajec cez svoje vzťahy s vtedajším prednostom,“ tvrdí Juraj Hudek. Ľudovít Hudek sa následne obrátil na súd, ktorý mu dal za pravdu, mesto sa však voči jeho rozhodnutiu odvolalo. Na otázku, či jeho otec naozaj býva na Michalskej 25, nechcel Juraj Hudek odpovedať. „Bol verejne známou osobou. Neviem, či chce každému oznamovať, kde býva.“
Podľa neho je však podstata sporu v tom, že Kurhajec „chce z budovy všetkých vyhodiť, hoci má len 51 percent. Ak by sa mu to podarilo, bol by to nebezpečný precedens“. Juraj Hudek tvrdí, že mu predložili minimálne tri návrhy na vyriešenie sporu. „Mali sme predstavu, že budeme dom užívať pomerne, všetko sme vyznačili na mapke. Je pravda, že sme predložili aj návrh na odkúpenie jeho podielu. Nebola to však naša iniciatíva, pýtal sa na to jeho brat. Pán Kurhajec však napokon ani na jeden návrh nereagoval. Je zatrpknutý, nechce sa s nami baviť.“

.dôležité kontakty
Predstava, že niekto s vami bude seriózne rokovať, keď mu zablokujete jeho majetok súkromnou bezpečnostnou službou, je však zrejme nereálna. Tým viac, keď vychádzajú takémuto človeku v ústrety aj niektorí úradníci, miestni politici, pracovníci katastra, prokurátori či sudcovia. Ako bývalý minister vnútra a generálny prokurátor má zrejme Hudek dodnes kontakty aj na polícii. „Podali sme množstvo trestných oznámení. Polícia začne konať, po určitom čase s tým však prestane,“ tvrdí Kurhajcova právnička Chabadová.
Peter Kurhajec musel roky bojovať s predsudkami, že sa podvodom (intrigami) dostal k lukratívnej budove v centre Bratislavy, ktorú kedysi zhabal štát jej židovským majiteľom. Kurhajec však nie je žiadny antisemita: pravidelne organizuje spomienkové podujatia na rodinu Fornheimovcov, ktorá v minulosti vlastnila dom na Michalskej 25. Medzinárodná organizácia B'nai B'rith Tolerancia mu udelila aj plaketu za „dlhodobé úsilie o zviditeľnenie ťažkého osudu slovenských Židov“.
Podobných sporov, aký teraz vedie s Mečiarovým ministrom Hudekom, sú zrejme na Slovensku stovky. Kurhajec má však smolu v tom, že narazil na ťažkú váhu, ktorej sa neroztrasú kolená ani pred súdnym exekútorom. Okrem toho: v tejto vojne vždy neplatia vecné argumenty. Často sa odohráva v zákulisí, takže ľudia ako on ju nemajú vo svojich rukách. Aj preto bude zaujímavé sledovať, či zvíťazí spravodlivosť, alebo konexie na dôležitých miestach.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite