Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slabina Európy: Merkelová bez vízie

.lars Seier Christensen .časopis .týždeň v ekonomike

Vo svojej kariére som spoznal veľa politikov, ale len nedávno mi došlo, že len hŕstka z nich je naozaj ochotná stáť si za svojím presvedčením, pokiaľ teda vôbec nejaké majú.

V dnešnej politike ide iba o riešenie každodenných problémov a sledovanie prieskumov verejnej mienky. Nejde o vodcovské schopnosti ani o úplnú morálnu integritu. Podľa môjho názoru je slabinou Európy fakt, že nemeckej kancelárke Merkelovej, ktorá je lídrom EÚ, chýba pre skupinu krajín, platiacich spoločnou menou, vízia.
To, že Merkelová nemá víziu, stojí v priamom protiklade s emocionálnym prístupom, ktorý prevládal v politickom uvažovaní v povojnovej Európe. Keď bývalý český prezidentVáclav Klaus vlani publikoval anglickú verziu svojej knihy Európska integrácia bez ilúzií, bez váhania som ju nechal vydať aj v dánčine a všade som ju propagoval. Hlavnou myšlienkou Klausa je, že ak chce Európa znovu naštartovať svoju ekonomiku, musí prejsť zásadnou transformáciou.

.myšlienka bola dobrá
Myšlienka vytvorenia menovej únie v Európe siaha hlboko do histórie, svojho času sa zdala všetkým logická a úžasná. Ak by sa podarilo vytvoriť úplnú ekonomickú a monetárnu úniu s počtom obyvateľov vyšším ako mali USA, potom by sa to odrazilo aj na miere medzinárodného politického vplyvu Európy.
Kameňom úrazu však je, že väčšina Európanov netúži po politickom zjednotení, čo je nevyhnutným predpokladom na založenie menovej únie. Obyvatelia bohatých štátov sa nechceli vzdať národnej identity a nechceli sa deliť o svoje ekonomické úspechy s ostatnými krajinami. V tomto poňatí solidarita s chudobnejšími štátmi spôsobila, že ich úspešné štáty musia neustále dotovať.
Nie div, že najviac nadšené pre pôvodný plán eura boli hospodársky menej úspešné štáty. Videli v takom systéme značné výhody, ale nechceli sa vzdať svojich národných špecifík ani tradičných politík. Európska únia však nie je roh hojnosti, ktorý iba chrlí bohatstvo, aby bolo nutné preukázať, že ten, kto prijíma, si to skutočne zaslúži.

.euro ako hrad z piesku
Európski politici si veľmi dobre uvedomovali, že zásadným predpokladom pre vznik dobre fungujúcej menovej únie sú pevné základy v podobe politickej a finančnej únie. Pri vytváraní Európskej menovej únie (EMÚ) sa ozývala hŕba varovných hlasov. Ale hoci to niektoré hlavy štátov a vlád vedeli, rozhodli sa projekt spustiť na základoch, ktoré boli pevné asi ako hrad z piesku, ktorý obmýva more.
Projekt začali a dúfali, že sa zaštítia osobitným zákonom, oprávňujúcim na vynakladanie verejných prostriedkov bez toho, aby sa obťažovali to konzultovať s bežnými Európanmi. Rovnaký prístup sa uplatňuje aj teraz v krajinách, ako je Dánsko, ktoré ani nie je členom eurozóny. Politici chcú širšiu integráciu, než na akú sú ľudia pripravení. Byť lojálni k vedeniu Bruselu a nelojálni voči vlastnému národu pre nich znamená, že odvádzajú vynikajúcu prácu a získavajú veľa pochvál a hviezdičiek a ešte to medzi ich priateľmi budí dojem, že majú politický vplyv.
Čo je teda v neporiadku ? Veď je predsa výhodné a zmysluplné mať jednotnú menu, vďaka ktorej sme sa zbavili kurzových poplatkov a menového rizika. Veď spoločná mena dala vzniknúť silnej centrálnej banke, ktorá by mohla hrať medzinárodnú úlohu.
Prijatím spoločnej meny totiž štáty prichádzajú o niektoré dôležité nástroje, ktoré majú ich národné centrálne banky zvyčajne k dispozícii. Najviditeľnejším príkladom je možnosť upravovať menové kurzy buď pomocou devalvácie, alebo revalvácie alebo ponechať sadzby pod vplyvom finančných trhov.
Ďalším dôležitým nástrojom je možnosť upravovať hospodársky vývoj krátkodobými úrokovými sadzbami. Oba tieto nástroje sú zásadné a ich absencia môže viesť ku katastrofálnym následkom pre akúkoľvek oblasť alebo krajinu, ak neexistuje zhoda na tom, ako inak budú regulované prípadné nerovnosti. Takýmito nástrojmi môžu byť spoločné dlhopisy, fiškálne transfery alebo iné možnosti – len si spomeňme, ako to funguje v rámci jednotlivých štátov. Napríklad jeden z dánskych ostrovov, Lolland, by bol vo finančnej tiesni, keby musel zháňať financovania na projekty na medzinárodných trhoch. Ale keďže je plnohodnotnou súčasťou Dánska a vďaka prevodu peňazí v rámci svojho štátu, jeho problémy sa ľahko vyriešia.

.madam Non
Ak si predstavíme, že by bola Európa založená na modeli národného štátu, vyriešila by sa väčšina problémov. Je však nutné, aby bývalé nezávislé národné štáty prijali rovnakú úlohu, ako tento dánsky ostrovček, a lepšie prosperujúce oblasti Európy musia byť ochotné prijať rovnakú zodpovednosť ako Dánsko za svoju chudobnejšiu oblasť. K tomuto cieľu máme ešte veľmi ďaleko.
Učiteľ Angely Merkelovej Helmut Kohl, ktorý znovuzjednotil Nemecko, veril, že je možné urobiť hrubú čiaru za históriou rozštiepenej Európy, ekonómia pre neho nebola taká dôležitá. Toto „dievča", ako Merkelovú Kohl nazýval, našťastie nezdieľa jeho naivný prístup k EÚ. Rozhodne už nie je dievčaťom a je k EÚ veľmi pragmatická, preto si vo Francúzsku vyslúžila prezývku „Madam Non" (Pani Nie).
Merkelová odmietla centralizované ekonomické vedenie, zavrhla stály mechanizmus finančnej záchrany štátov a povedala nie aj myšlienke eurobondov, ktorú považuje za „ekonomicky zlú a kontraproduktívnu". Európa Merkelovej nie je represívna ani nepriateľská. Je spravodlivá. Chce, aby členské štáty EÚ dodržiavali pravidlá a zasadzovali sa o väčšiu konkurencieschopnosť Európy. No v politike ide aj o deklarovanie nových vízií. A k tomuto sa musí Merkelová, pokiaľ bude po nedeľných voľbách tretíkrát potvrdená ako kancelárka, ešte dostať.

Autor je spoluzakladateľ a generálny riaditeľ Saxo Bank

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite