Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Útok na Sýriu neviem zdôvodniť

.jozef Majchrák .časopis .týždeň vo svete

Dvojnásobný premiér a exminister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda v rozhovore hovorí, že na vojenský zásah v Sýrii zatiaľ nevidí dôvod.

.v Sýrii sa odohral chemický masaker na civilnom obyvateľstve, zdá sa, že USA aj niektoré ďalšie krajiny pristúpia k vojenskému riešeniu. Aký je váš názor?
V tejto chvíli a za súčasných okolností nie som za vojenské riešenie.

.prečo?
Sýriu dnes nepovažujem za bezpečnostnú hrozbu ani pre Slovensko, ani pre našich partnerov v NATO. Ale je tu jeden problém, ktorý môže evokovať potrebu vojenského zásahu. Tým sú ľudské životy v Sýrii, ktoré vyhasli a ktoré sú v ohrození. Ak je pravda, že viac ako stotisíc civilistov zahynulo a dva milióny ľudí muselo Sýriu opustiť, tak to volá po konkrétnych krokoch, aby sa potrestali vinníci a aby sa zamedzilo ďalšiemu krviprelievaniu.

.čo by vás presvedčilo, aby ste sa pridali na stranu zástancov zásahu? Keby aj zo správy inšpektorov OSN aspoň nepriamo vyplynulo, že za použitím chemických zbraní nemohol byť nikto iný než vládnuci režim?
Keby medzinárodné spoločenstvo dospelo k poznaniu, že sa nedá inak. Zatiaľ však nevidím seriózne signály, že Sýria by bola hrozbou pre alianciu a Slovensko. Existuje priestor, ktorý bol doteraz ešte málo využitý, a to volať na zodpovednosť nielen sýrsky režim, ale aj tých, ktorí nehovoria, ako zastaviť krviprelievanie nevinných ľudí. Ruskí a čínski lídri by mali byť viac vtiahnutí do tejto diskusie.

.hovoríte, že Sýria dnes nie je bezprostrednou hrozbou pre NATO. Tento argument proti zásahu však celkom neplatí, keďže ňou svojho času nebola ani Miloševičova Juhoslávia.
Vidíme to rozdielne. Juhoslávia bola štátom, ktorý susedil s NATO.

.ako by sa malo správať Slovensko?
Mali by sme byť verní hodnotám, medzi ktorými dominuje ochrana ľudského života. V médiách sa dnes diskutuje najmä o tom, či Američania zaútočia, no nehovorí sa o tom, ako zabrániť zabíjaniu ľudí. Do tejto diskusie treba vtiahnuť Rusov.

.čo by sa dalo urobiť na ochranu životov Sýrčanov bez vojenského zásahu?
Tí, ktorých sýrsky príbeh nevyrušuje, by mali povedať, ako zastaviť krviprelievanie a ako potrestať tých, ktorí sú za zverstvá zodpovední. Mňa nevyrušuje, že Vladimír Putin je striktne proti vojenskému zásahu v Sýrii, ale to, že mlčí pri otázke, ako chce jeho krajina prispieť k tomu, aby bolo násilie zastavené. A trochu ma vyrušuje aj to, že lídri NATO sa takto nepýtajú. Toto by Slovensko malo robiť.

.mali by sme teda tlačiť na Rusko, aby povedalo svoju predstavu riešenia?
Nikdy som nemal rád, keď ste mi vkladali do úst slová, ktoré som nepovedal. Slovensko môže tlačiť primerane svojim svalom. Ja som hovoril, ako by sme sa mali správať v diskusiách.

.situácia v Sýrii je komplikovaná aj tým, že súčasťou opozície proti Assadovi sú džihádistické zoskupenia a ťažko sa rozlišuje, kto je dobrý a kto zlý, a komu by vlastne vojenský zásah pomohol.
V tom s vami súhlasím. Aj to je nezanedbateľný argument proti vojenskému zásahu. Štruktúru opozície dobre nepoznáme a informácie o niektorých skupinách rebelov sú znepokojujúce. Kľúčová je však odpoveď na otázku, či je dnes Sýria takou bezpečnostnou hrozbou, že by sme vojenský zásah dokázali zdôvodniť sami pred svojím svedomím.

.počas zásahu v bývalej Juhoslávii a Iraku ste boli premiérom. Vidíte nejaké paralely medzi situáciou vtedy a dnes?
Veľmi ich nevidím. Vtedy ste všetci hľadali chemické zbrane v Husajnovej spálni, ja som ich nehľadal. Od samého začiatku som hovoril, že to je bezpečnostná hrozba, semenisko nenávisti, z ktorej sa zrodilo také šialenstvo, ako bol 11. september. Takúto hrozbu som videl v prípade Afganistanu aj Iraku. V prípade Sýrie ju nevidím. Pokiaľ ide o Irak a Afganistan, tak som videl aj nejaký plán toho, čo bude po útoku. Čo by však nasledovalo po vojenskom zásahu v Sýrii? Neviem.

.hovoríte, že existencia chemických zbraní v prípade Iraku pre vás nebola dôležitá. George Bush však povedal, že bol dosť nahnevaný, keď zistil, že informácie tajných služieb neboli presné. Vás to nechalo chladným?
Husajn v minulosti také zbrane použil proti Kurdom a iným skupinám obyvateľstva. To je dokázateľný fakt. Pre mňa však bola kľúčová otázka, prečo došlo k 11. septembru 2001. To nespadlo z neba len tak, muselo sa to niekde zrodiť. Aj v hlavách, aj v peňaženkách. Keby som dnes podporil vojenskú intervenciu v Sýrii, nevedel by som to takto zdôvodniť.

.v Sýrii žije veľká kresťanská menšina, ktorá je častým cieľom jednotiek sýrskej opozície. Je to faktor, ktorý by pri rozhodovaní štátu ako Slovensko mal zohrávať nejakú úlohu?
Treba hovoriť o ľudskom živote ako takom, dostal by som sa na tenký ľad, keby som začal pri zahraničnopolitických úvahách triediť ľudí podľa vierovyznania.

.často sa diskutuje o tom, či v krajinách ako Irak, Afganistan alebo Egypt môže fungovať demokracia, tak ako si ju predstavujeme my na Západe. Aký je váš názor?
Neviem. A nevedel som to ani vtedy, keď prepukla takzvaná Arabská jar. Podľa mňa je však prirodzené, keď sa spravovania verejných vecí dožadujú aj tí, ktorí včera nemohli. Neodvážim sa v súvislosti s Egyptom, Tuniskom, Líbyou či Sýriou hovoriť o demokratizácii, ale skôr o pluralizácii. Nemôže sa niekto zabarikádovať na tridsať rokov a používať represie len na to, aby sa udržal pri moci.

.pod pluralizáciou myslíte model, kde by fungovali voľby, ale demokracia by bola riadená a silný vplyv by tam mala napríklad armáda?
Ťažko to presne opísať. Ale áno, základom by malo byť organizovanie verejného života tak, aby sa pri moci mohli striedať predstavitelia rôznych elít a spoločenských skupín.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite