Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Stredná európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Keď normálnemu Čechovi alebo Slovákovi spomeniete poľské potraviny, predstaví si hocičo, len nie skutočne kvalitnú stravu. Ibaže to, čo sa vozí do slovenských a českých obchodov a čo vytláča predovšetkým svojou cenou domácu českú a slovenskú produkciu, je väčšinou to najhoršie, čo sa v skutočnosti v Poľsku vyrába. V samotnom Poľsku sa predávajú omnoho lepšie potraviny, než aké sa vozia k nám. Mimochodom, dnes som sa prechádzal po Varšave a chcel som kolegom, ktorí sa zišli v našej novinárskej skupine, kúpiť niečo z českých potravín alebo prinajhoršom aspoň české pivo, či trebárs Becherovku.

Akurát som zistil, že z českých potravín nemajú vo varšavských obchodoch vôbec, vôbec nič. Zo slovenských detto. Dokonca ani české pivo nemali – asi popri dvadsiatich poľských značkách som v jednom obchodíku vypátral dve plechovky plzne, a tým sa to končilo. Becherovka zmizla z varšavských regálov po metylovej afére, ktorá v Česku zabila desiatky ľudí, a už sa tam nevrátila. No nejde o české alebo slovenské potraviny. V poľských obchodoch totiž neboli ani nemecké, ani rakúske, ani maďarské – len a len poľské. Možno keby som zašiel do nejakého obrovského hypermarketu, vyzeralo by to trochu inak, ale v tých piatich varšavských samoobsluhách menšej a strednej veľkosti to bolo takto.
A tiež kvalita, ako som už napísal, je celkom iná. V Poľsku sa totiž robia dobré a niekedy aj úžasné veci. Napríklad vo firme Olewnik, kde som dnes bol a ktorá má základňu v poľnohospodárskom kraji asi sto kilometrov na severozápad od Varšavy. Rodinná firma asi s tisíckou zamestnancov má obrat nejakých 100 miliónov eur ročne a nepatrí v Poľsku do prvej päťky najväčších, ale len do prvej desiatky. No predovšetkým údeniny, ktoré produkujú pod značkou Stara Wedzarnia (Stará udiareň), sú niečím, čo v českých a slovenských obchodoch medzi poľskými potravinami nenájdete. Párky z 80 percent chudého hovädzieho a z 5 percent teľacieho, údené kačacie prsia alebo ich verzia kabanosu – také lahôdky by mohli konkurovať hoci aj maďarskej saláme. Lenže Olewnik vyváža len päť percent svojej produkcie. Viac sa mu vyvážať nevyplatí. Na svoje lahôdky má dosť zákazníkov v Poľsku. Škoda, pretože keby tie svoje výrobky do Česka a na Slovensko vozil, tak by sa o poľskom kabanose začalo hovoriť s rovnakou nábožnou úctou, akej sa od čias môjho detstva teší maďarská saláma od Picka zo Szegedu. Na druhej strane, je pravda, že by sa asi ťažko predával medzi lacnými údeninami v Lidli či v Kauflande.

Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite