Spojenie ODS-TOP 09 ukázalo neporovnateľne silnejšiu vôľu na prežitie, než štyri strany Radičovej koalície. V čoraz neprajnejšom prostredí udržali moc takmer o celé dva roky dlhšie (vládnutie v demisii sa nepočíta). Aj navzdory šnúre škandálov, ktoré postupne viedli k trinástim (!!) výmenám ministrov, piatim odvolávaniam premiéra, strate sedemnástich poslancov. Skutočnosť, že ODS a TOP 09 sa toľkokrát vysomárili aj z najbezútešnejšie vyzerajúcich koaličných kríz, je povšimnutiahodná zvlášť zo Slovenska preto, lebo najmä Nečas s Kalouskom sa ľudsky neznášali rovnako ako naši lídri. Na rozdiel od nich, ktorí si zrušili vládu pri druhej, vhodnejšej príležitosti, čo sa naskytla (po prokurátorovi), Česi v záujme spoločného projektu „vysedeli“ a potlačili všetky vzájomné antipatie. To nie je oslava vládnutia iba pre vládnutie hlava-nehlava cez škandály a kauzy, len pripomienka, že keby slovenská pravica politizovala s rovnakou hierarchiou priorít, nevynútene by sa nikdy nebola rozišla.
Nečas seba a svoju vládu zlikvidoval tým, že ruky štátnych zástupcov a polície rozviazal tak dôkladne, že dosiahli až na jeho úrad vlády. Naopak, na prípadnú emancipáciu prokuratúry, polície a súdov slovenské pozadia zvedavé neboli, takže Radičovej sa zbavili hneď po zvolení Čentéša. Pritom, samozrejme, platí, že na rozdiel od eurovalu sa zneužitie vojenského spravodajstva premiérovou milenkou, ktorá z pozície najvyššej vládnej úradníčky dala špehovať jeho manželku, politicky prežiť nedalo.
Hľadanie nového lídra v ODS a nielen s tým spojené vzývanie Klausa, aby sa stal „Zemanom pravice“, navodilo v Prahe až atmosféru hlbokej personálnej krízy, akú poznáme z domova. V Česku však ide o skreslenie. Veď predsa TOP 09 so Schwarzenbergom a Kalouskom je „vodcovsky“ vybavená celkom slušne, problém má len ODS. Ak odhliadneme od Zemana, tak čo sa týka lídrov je česká ľavica ako celok na tom horšie ako pravica
ODS a TOP 09 odsudzuje na – veľmi pravdepodobnú – volebnú porážku nie deficit lídrov, ale silno prevažujúce rozčarovanie z ich trojročného vládnutia. Je to nespravodlivé, pretože Nečasova vláda nebola o nič horšia než predchodkyne, ba práve naopak. Kto neverí, nech sa napríklad pozrie, kam sa k augustu 2013, teda za tri roky, dostali český a slovenský štátny dlh z rovnakej úrovne v lete 2010, keď Nečas s Radičovou vedno začínali. Okrem toho zvládli veľké agendy ako cirkevné reštitúcie, občiansky zákonník, čiastočne reformu zdravotníctva. Pritom predmet najväčšej kritiky – jeden a pol roka recesie (ako daň zo šetrenia) – sa práve prelamuje do rastovej krivky. Českú pravicu potopilo to, že čoraz väčšia časť politicky zúčastnenej verejnosti je – z rôznych príčin – frustrovaná z ponovembrového vývoja a vníma seba samu ako porazených (obeť) ? spoločenskej transformácie.
Nečas seba a svoju vládu zlikvidoval tým, že ruky štátnych zástupcov a polície rozviazal tak dôkladne, že dosiahli až na jeho úrad vlády. Naopak, na prípadnú emancipáciu prokuratúry, polície a súdov slovenské pozadia zvedavé neboli, takže Radičovej sa zbavili hneď po zvolení Čentéša. Pritom, samozrejme, platí, že na rozdiel od eurovalu sa zneužitie vojenského spravodajstva premiérovou milenkou, ktorá z pozície najvyššej vládnej úradníčky dala špehovať jeho manželku, politicky prežiť nedalo.
Hľadanie nového lídra v ODS a nielen s tým spojené vzývanie Klausa, aby sa stal „Zemanom pravice“, navodilo v Prahe až atmosféru hlbokej personálnej krízy, akú poznáme z domova. V Česku však ide o skreslenie. Veď predsa TOP 09 so Schwarzenbergom a Kalouskom je „vodcovsky“ vybavená celkom slušne, problém má len ODS. Ak odhliadneme od Zemana, tak čo sa týka lídrov je česká ľavica ako celok na tom horšie ako pravica
ODS a TOP 09 odsudzuje na – veľmi pravdepodobnú – volebnú porážku nie deficit lídrov, ale silno prevažujúce rozčarovanie z ich trojročného vládnutia. Je to nespravodlivé, pretože Nečasova vláda nebola o nič horšia než predchodkyne, ba práve naopak. Kto neverí, nech sa napríklad pozrie, kam sa k augustu 2013, teda za tri roky, dostali český a slovenský štátny dlh z rovnakej úrovne v lete 2010, keď Nečas s Radičovou vedno začínali. Okrem toho zvládli veľké agendy ako cirkevné reštitúcie, občiansky zákonník, čiastočne reformu zdravotníctva. Pritom predmet najväčšej kritiky – jeden a pol roka recesie (ako daň zo šetrenia) – sa práve prelamuje do rastovej krivky. Českú pravicu potopilo to, že čoraz väčšia časť politicky zúčastnenej verejnosti je – z rôznych príčin – frustrovaná z ponovembrového vývoja a vníma seba samu ako porazených (obeť) ? spoločenskej transformácie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.