Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenskí hokejisti vyhrali nad Kazachstanom 4:3

Čaká ma smrť

.sullivan Ballou .časopis .klub

Pred 152 rokmi, 14. júla 1861, napísal americký vojak Sullivan Ballou jeden z najslávnejších listov v amerických dejinách. Týždeň po jeho napísaní zahynul v boji.

Moja predrahá Sarah,
podľa indícií, ktoré sú veľmi silné, sa zdá, že za pár dní sa pohneme, možno už zajtra.  Ak by to naozaj tak bolo, nebudem mať už príležitosť znovu ti napísať, mám pritom nutkanie a cítim potrebu napísať ti pár riadkov, ktoré sa možno dostanú pred tvoje oči až vo chvíli, keď ma už nebude.
Náš presun môže byť jedným z tých, ktoré trvajú niekoľko dní a je plný potešenia a úľavy, ale môže to byť aj presun, na konci ktorého ma čaká tvrdý konflikt a moja smrť. Nie vôľa moja, nech sa stane vôľa Božia.  Ak je nevyhnutné, aby som padol na bojisku za svoju vlasť, som pripravený. Necítim žiadnu neistotu a nemám pochybnosti, že v tejto veci, za ktorú som sa postavil, ma sklame alebo zastaví nedostatok odvahy. Viem, ako veľmi v tejto chvíli závisí americká civilizácia od triumfu našej vlády a akí vďační máme byť tým, ktorí prešli utrpením a krvou revolúcie pred nami.  A ja som ochotný – tak, ako len môžem byť – vzdať sa všetkých radostí môjho života, len aby som pomohol tejto krajine a splatil svoj dlh.
Viem, drahá moja, že so všetkými mojimi radosťami sa vzdávam aj takmer všetkých tvojich radostí a že ich v tomto živote nahradím len smútkom a starosťami. Trápi ma, že tak ako som sám dlhé roky zakúsil trpkosť života siroty, musím túto skúsenosť zanechať aj svojim malým a milovaným deťom. Cítim v sebe slabosť, že zatiaľ čo zástava mojich vznešených cieľov hrdo a pokojne vlaje v povetrí, moja neobmedzená láska k tebe, mojej milovanej žene a deťom, by mala trpieť, hoci zbytočne, kvôli mojej láske k vlasti.
Sarah, moja láska k tebe je nesmrteľná, zdá sa mi, akoby som bol k tebe pripútaný silou takou mocnou, že len Všemohúcnosť ju môže pretrhnúť. Ale napriek tomu láska k vlasti mnou lomcuje a ako silný vietor ma ťahá na bojisko, a nedokážem tomu vzdorovať.
Spomienky na šťastné chvíle, ktoré som s tebou strávil sa vznášajú nado mnou a cítim nesmiernu vďačnosť voči Bohu a tebe, že trvali tak dlho. Je pre mňa ťažké vzdať sa ich a premeniť všetky nádeje, spojené s budúcnosťou, na popol, viem, že by sme v Božej priazni stále mohli  spolu žiť a milovať sa navzájom, pozerať sa na našich synov ako rastú a v našej blízkosti dospievajú na čestných mužov. Mám len málo prosieb voči Božej prozreteľnosti, ale niečo mi našepkáva – možno je to vďaka závanu modlitby môjho malého Edgara – že sa k vám vrátim, mojim milovaným, celý a bez zranenia. Sarah, drahá moja, ak sa to nepodarí, nikdy nezabudni, ako veľmi ťa milujem, a ak naposledy vydýchnem na bojisku, zašepkám pritom tvoje meno.
Prepáč mi moje chyby a odpusti všetky nepríjemnosti, ktoré som ti spôsobil. Aký nerozumný a neuvážlivý som často bol! Ako rád by som zmyl svojimi slzami každú jednu škvrnku, len aby si bola šťastná a ako rád by som sa postavil všetkej nepriazni tohto sveta, len aby som mohol chrániť teba a naše deti. Ale nemôžem. Musím ťa sledovať a pozerať sa na teba z krajiny duchov, vznášať sa pri tebe, zatiaľ čo ty čelíš všetkým tým úderom so všetkým, čo je pre teba drahé, a čakáš, smutne a trpezlivo, kým sa opäť stretneme a už nás nič nerozdelí.
Ach, Sarah! Ak sa mŕtvi môžu vrátiť späť na túto zem a poletovať, hoc neviditeľní, okolo tých, ktorých milujú, vždy budem pri vás, v tom najjasnejšom dni aj najtemnejšej noci – keď budete prežívať tie najkrajšie aj najsmutnejšie chvíle – vždy budem tam, vždy. A ak na tvári ucítiš jemný vánok, bude to môj dych, ak zacítiš závan chrámového chladu, bude to môj duch, ktorý prechádza okolo.
Sarah, neplač a nesmúť kvôli mojej smrti, pomysli si, že som odišiel a že sa opäť stretneme.
A mojim malým chlapcom, ktorí budú rásť tak ako ja, bez toho, aby poznali otcovu lásku a starostlivosť. Malý Willie je príliš maličký, aby si ma dlho pamätal, môjmu modrookému Edgarovi zostane aspoň vyblednutá spomienka na naše zábavy kdesi z detstva. Sarah, cítim bezhraničnú dôveru voči tvojej výchove a starostlivosti, viem, že budeš dbať o ich charakter. Pozdrav obidve mamy a povedz im, že im želám veľa Božieho požehnania. Ach, Sarah, budem tam na teba čakať! Príď za mnou a veď tým smerom aj moje deti.

Sullivan Ballou (1829 – 1861)
Bol americký právnik, politik z Rhode Islandu a vojak v americkej občianskej vojne na strane Severu. List manželke napísal 14. júla 1861 vo Washingtone. Zahynul o týždeň neskôr, 21. júla 1861, v prvej bitke pri Bull Run vo Virgínii, v ktorej vyhral Juh. Keď Ballou zahynul, jeho žena Sarah mala 24 rokov. Neskôr odišla do New Jersey, kde žila so svojím synom Williamom a už nikdy sa nevydala. Zomrela v roku 1917, keď mala 80 rokov. List Sullivana Balloua nebol nikdy odoslaný, našiel sa po jeho smrti medzi súkromnými vecami.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite