Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď Smer demonštruje silu

.marek Vagovič .časopis .kauza

Spôsob, akým polícia zakročila proti bývalému šéfovi vojenskej rozviedky, je zdanlivo v poriadku. V skutočnosti je to však jasný odkaz ďalším svedkom v kauze tunelovania tajnej služby: otvorte si ústa a skončíte v base. Na Slovensko sa potichu vracajú 90. roky.

.bývalý riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby (VSS) Roman Mikulec, ktorý preveroval kšefty s majetkom na ministerstve obrany za prvej vlády Roberta Fica, je podľa ľudí zo svojho okolia pomerne opatrný človek. Keď sme ho pred niekoľkými týždňami prvýkrát požiadali o rozhovor ku kauze tunelovania VSS v rokoch 2006 – 2010, dlho váhal. Tvrdil, že teraz je on aj jeho blízki pod veľkým tlakom, takže máme ešte počkať. „Už očakávam, čo zase na mňa vytiahnu, aké žaloby a trestné oznámenia,” napísal nám Mikulec v jednom z mailov.
Skúsili sme to viackrát, no neúspešne. „Verím, že príde čas, keď budem môcť vystúpiť aj ja,” ospravedlnil sa a potom sa odmlčal. V sobotu 22. júna 2013 zastavila Mikulca a jeho priateľku Katarínu Svrčekovú policajná hliadka. Po dôkladnej prehliadke kriminalisti našli tajné dokumenty, ktoré mal údajne Mikulec prevážať vo svojom aute. Následne ho polícia zadržala a posadila na dva dni do väzby. Neskôr zaistila aj Svrčekovú, pričom oboch obvinili z trestného činu ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti.

.mafiánske praktiky
Na prvý pohľad sa môže zdať, že išlo o štandardnú policajnú akciu. Lenže nešlo: pochybnosti vzbudzuje už spôsob, akým prebehla. V prípade trestných činov, ako je vyzradenie utajovaných skutočností, kde je maximálna výška trestu jeden rok, je totiž tento typ záťahov dosť neobvyklý až nemiestny. Obstojí azda len v prípade organizovaného zločinu. Nehovoriac o tom, že zásah proti Mikulcovi monitorovala televízia Markíza, ktorej dala zrejme „horúci” tip samotná polícia.
„Urobili to ostentatívne, aby ukázali, že je tu nejaký podozrivý, u ktorého sa zrazu niečo nájde. Cieľom akcie bol jednoznačne pokus o diskreditáciu pána Mikulca,” myslí si jeho bývalý zástupca Vladimír Suchodolinský, ktorý vypracoval správu o vyšetrovaní tunelovania VSS. Podľa neho je podozrivé aj to, že polícia sa zamerala na Mikulcovo auto. „Prečo sa nerealizovali domové prehliadky v jeho byte? Myslíte si, že pán Mikulec by bol taký hlupák a viezol si nejaké dokumenty so sebou na výlet?”
Tým viac, že od vypuknutia kauzy sú ľudia ako on pod kontrolou tajných služieb, s čím skúsení spravodajskí dôstojníci ako Mikulec určite rátajú. Nie je preto vylúčené, že dokumenty, ktoré polícia zaistila v jeho aute, tam niekto podstrčil. Podobnú skúsenosť má napríklad bývalý šéf Fondu detí a mládeže Martin Kugla, ktorý v minulosti poukázal na netransparentné nakladanie s majetkom po bývalom SZM. Keď začal konať, ľudia blízki HZDS (dnes Smeru) sa mu začali vyhrážať, čelil aj fyzickému útoku. Napokon mu ktosi do auta podstrčil heroín.

.väzba zamáva s každým
Polícia urobila z Mikulca nedôveryhodného kriminálnika, takže aj keby sa teraz rozhodol hovoriť, jeho slovo už nebude mať takú váhu ako na začiatku kauzy. Otázne tiež je, či bude mať ešte odvahu a silu bojovať so systémom. Väčšinu ľudí totiž pobyt vo vyšetrovacej väzbe, ktorá je údajne horšia ako klasické väzenie, výrazne zmení. Svoje o tom vedel napríklad právnik Ernest Valko, ktorý z nej vyšiel ako iný človek. Byť hoci len niekoľko dní sám v priestore, kde sa k vám správajú ako k poslednému vagabundovi, je náročné aj pre odolné povahy. Obzvlášť v situácii, keď vám dá politická moc jasne najavo, že nemáte žiadnu šancu.
Vyšetrovatelia sa údajne snažili proti sebe postaviť aj Mikulca so Svrčekovou, ktorej vraj naznačili, že vypovedal proti nej: to znamená, že inkriminované dokumenty dala do auta ona. Samotnú Svrčekovú systematicky spochybňuje aj premiér Fico, ktorý ju označil za „pani blondínu”, ktorá vraj odkrytím svojej identity „porušila všetky zákony”. Bývalú dôstojníčku VSS za to kritizoval aj šéf Poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský, hoci Svrčeková len verejne poukázala na to, ako ju pre kauzu tunelovanie jej nadriadení šikanujú.
O žiadnej dekonšpirácii pritom nemôže byť reč. Svrčeková totiž nikdy nebola agentkou v utajení. Pracovala v takzvanej otvorenej časti VSS (diplomacia a protokol), kde zabezpečovala služobné cesty, zahraničné návštevy a podobne. To, že robí pre „tajných“, mala aj na oficiálnej vizitke, kde bol dokonca uvedený aj názov oddelenia VSS, kde pôsobila. Svrčeková sa stretávala aj s vojenskými pridelencami, pričom sa vždy preukazovala kompletným zaradením. V jej prípade podliehala utajeniu len funkčná náplň, a tú verejne nikdy nevyslovila. Ak Svrčeková porušila zákon, tak potom to urobilo aj vedenie Vojenského spravodajstva (Skuhra, Tibenský), ktoré tiež vystúpilo pred zapnutými kamerami.

.kováčik a Gorila
Policajnú akciu proti Mikulcovi a Svrčekovej však nemožno vnímať izolovane: pokyn na zásah totiž vydal prokurátor Marián Varga, ktorý je priamym podriadeným špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. To znamená človeka, ktorý sa už v kauze Gorila správal podobne ako teraz v prípade podozrení z tunelovania vojenských tajných služieb. Kováčik ani vtedy neriešil podstatu – podozrenia z korupcie pri privatizácii za druhej Dzurindovej vlády – ale to, kto vyniesol tieto informácie von.
Keď mu totiž novinár Tom Nicholson priniesol spis Gorila, Kováčika zaujímali len dve veci – odkedy má spis, a kto mu ho dal.
„Obsah spisu ho vôbec nezaujímal. Predovšetkým ho zaujímalo, aby chytil a potrestal ,zradcu‘,” opísal .týždňu priebeh rozhovoru Nicholson. Počas dvoch hodín, ktoré strávil na polícii (vypočúval ho aj vyšetrovateľ Sajler), vraj naňho Kováčik kričal, že klame. „Bola to ponižujúca skúsenosť, ktorá ma takmer ,vyliečila‘ z túžby pomôcť polícii,” povedal Nicholson. Kľúčovým hráčom v kauze Mikulec je však minister vnútra Robert Kaliňák, hoci ten v bezprostrednej reakcii alibisticky tvrdil: „Je to vec špeciálnej prokuratúry.” Podľa zdrojov .týždňa bol pritom o celej akcii vopred informovaný aj policajný prezident Tibor Gašpar.
Kaliňák mal navyše aj vlastný motív, prečo spacifikovať Mikulca: jedným z podozrivých v kauze tunelovania je totiž šéf Vojenského spravodajstva Ľubomír Skuhra, s ktorým má Kaliňák nadštandardné vzťahy (.týždeň 22/2013). Aj preto neprekvapuje, že zásah proti Mikulcovi vykazuje znaky spravodajskej akcie. Skuhra totiž za Lexu pôsobil v SIS, pričom mal vo Švajčiarsku pátrať po Oskarovi Fegyveresovi, svedkovi únosu Michala Kováča mladšieho. Prokurátor Kováčik len záťah proti Mikulcovi formálne prikryl, čím splatil Kaliňákovi dlh za to, že ho presadzoval do funkcie generálneho prokurátora.  

.väčšia sila ako Gorila
Minister Kaliňák by mal vyvodiť zodpovednosť aj voči vyšetrovateľom, ktorí zastrašovali redaktorku Hospodárskych novín Martinu Ruttkayovú Tvardzíkovú. Keď totiž prišla na políciu, aby tam odovzdala dokumenty o tunelovaní VSS, namiesto formálneho úkonu ju viac ako päť hodín vypočúvali pre údajný únik tajných informácií, pričom jej kládli aj nemiestne otázky (pozri rozhovor). O dva dni neskôr polícia zakročila proti Mikulcovi, s ktorým bola Tvardzíková v kontakte. Mimochodom, vyšetrovatelia zahrali na Mikulca podobné divadlo ako na Svrčekovú: počas výsluchu mu totiž oznámili, že Tvardzíková ho „natrela”.  
Robert Kaliňák v roku 2011 tvrdil, že dôstojníci vojenskej tajnej služby, ktorí vyniesli von informácie o odpočúvaní novinárov za ministra obrany Ľubomíra Galka, sú hrdinovia, pretože upozornili na „pošliapavanie demokracie”. Dnes ide jeho polícia tvrdo po krku ľuďom ako Mikulec, ktorí odhalili obrovské kšefty na ministerstve obrany v čase, keď mal rezort pod kontrolou Kaliňák. Aj keby si Mikulec tajné dokumenty o tunelovaní VSS vložil do auta sám, ide o spoločensky menej nebezpečné konanie ako rozkrádanie tajných služieb za prvej Ficovej vlády.  
V tajnej správe o vyšetrovaní podozrení, ktorá prišla aj do časopisu .týždeň, je totiž všetko: interné zmluvy, prevody majetku, kúpne zmluvy, výpisy z katastra, mená zodpovedných aj vyčíslená škoda. Tá správa je možno lepšie zdokumentovaná a presvedčivejšia ako Gorila, kde stále chýbajú autentické odposluchy, na základe ktorých spis vznikol. Napriek tomu sa polícia niekoľko týždňov tvárila, že podozrenia o tunelovaní sú blud. Pred pár dňami síce začala – pod tlakom verejnej mienky – trestné stíhanie, jeho výsledok je však otázny. Prípad totiž dozoruje špeciálny prokurátor Kováčik.
Čo je však oveľa horšie, policajná akcia proti Romanovi Mikulcovi pomaly mení politickú klímu v krajine. Kým v prípade voľby Jaromíra Čižnára za šéfa prokuratúry mohol ešte Smer predstierať, že nejde o hrubú silu, ale iný právny názor, v prípade Mikulca ide o jednoznačnú demonštráciu sily, akú sme tu naposledy zažili za Mečiara.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite