Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Murat proti Madatovovi

.grzegorz Górny .časopis .klub

Dvaja najväčší jazdci napoleonských vojen dodnes spájajú a rozdeľujú dve arménske dediny v Náhornom Karabachu.

Putujem po horách Karabachu a navštevujem tunajšie arménske dedinky. Stretávam tu ľudí, ktorí žijú históriou, dokážu o dejinách živo a farbisto hovoriť. Najčastejšie spomínajú na obrazy, ktoré v ich pamäti zostali po krvavých konfliktoch s Turkami, Peržanmi alebo Azermi. Iba v dvoch spolu susediacich dedinách je to inak. V Krkžane a Čanachči väčšina ľudí hovorí o Napoleonovom ťažení do Ruska a bitke pri Borodine v roku 1812. Bola to bitka dvoch najväčších jazdcov tej doby.  
V Bonapartovej armáde bol Joachim Murat a cárovi Alexandrovi I. slúžil plukovník Valerian Madatov. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby obaja neboli arménskeho pôvodu a nepochádzali zo susedných dedín v Karabachu.
Ako píšu arménski historici, Murat, vlastne Ovakim Muradian, sa narodil v roku 1767 v karabašskej dedinke Krkžan. Ako malé dieťa odišiel so svojím otcom, kupcom Ovannesom, ako súčasť obchodnej výpravy na Starý kontinent.  Vojna na Blízkom východe im neumožnila návrat a zostali v Európe. Chlapec chodil do francúzskej školy a keď dospel, stal sa vojakom.  Jeho vojenskú kariéru urýchlil začiatok revolúcie, najmä keď pomohol Napoleonovi potlačiť vzburu roajalistov v Paríži. Keď mal 32 rokov, bol už generálom. Jeho odvaha a bezohľadnosť rozhodli o víťazstve v mnohých kľúčových bitkách, okrem iných pri Marengu, Slavkove či Jene. Ako oddaný cisárov človek sa stal Murat Napoleonovým švagrom (zobral si za ženu Napoleonovu sestru Karolínu), francúzskym maršálom a napokon neapolským kráľom.
Pri Borodine stál Murat na čele kavalérie Veľkej armády. Na opačnej strane stál plukovník Valerian Madatov, či ak chcete, Rostom Madatian, narodený v roku 1782 v karabašskej dedinke Čanachči.  Keď mal 14 rokov, odišiel so svojím strýkom do Petersburgu, kde videl vojenskú prehliadku cárskeho jazdeckého pluku.  V tej chvíli sa rozhodol, že sa stane jazdcom. Bol prijatý do služieb Pavla I. a vyznamenal sa vo vojnách proti Turkom. Stal sa hrdinom počas napoleonských vojen v bitkách pri Berezine a Lipsku, kde – hoc zranený – neopustil bojisko. Dostal za to titul generála.
Po rusko-francúzskej vojne sa osud obidvoch Arménov vyvíjal úplne inak. Murata po porážke Napoleona Rakúšania zatkli a popravili. Madatova vyslali na Kaukaz, bol menovaný náčelníkom ruských vojsk v Karabachu a zaslúžil sa o sériu vojenských víťazstiev nad Peržanmi a Turkami. Zomrel v roku 1829 na vrchole slávy.
O tom všetkom sa dnes živo hovorí v arménskych dedinách v Náhornom Karabachu, jedni stoja na strane Napoleona, druhí na strane cára.

Autor je poľský publicista, píše pre týždenník Sieci.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite