Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mečiarov kšeftár II.

.marek Vagovič .časopis .kauza

Veľký Slavkov sa stal vďaka bývalému funkcionárovi Slovenského pozemkového fondu Branislavovi Brízovi jedným z najväčších škandálov prvej Ficovej vlády. Pochybnosti však vyvoláva aj superrýchly prevod lukratívnej pôdy neďaleko Zvolena, ktorú dnes vlastní podnikateľ spájaný s HZDS.

V pondelok 8. apríla 2013 by mal súd rozhodnúť, či bývalý námestník riaditeľa Slovenského pozemkového fondu (SPF) Branislav Bríza, ktorého do funkcie presadil Vladimír Mečiar, zneužil svoje právomoci. Pred šiestimi rokmi totiž podpísal zmluvy s reštituentmi z južného a východného Slovenska, na základe ktorých dostali výnosné parcely vo Vysokých Tat rách (Veľký Slavkov, Veľká Lomnica). Viacerí z nich ich vzápätí predali, pričom ich novými majiteľmi sa stali aj podnikatelia z prostredia HZDS (Milan Bališ). Z informácií, ktoré sme zverejnili minulý týždeň, navyše vyplýva, že Bríza sa vo funkcii správal tak, aby mal z prevodu pozemkov vo Veľkom Slavkove aj osobný prospech. V minulosti bol totiž v kontakte s jedným z reštituentov (Hildegarda Schulzová), ktorému sa mal dokonca zaručiť, že bude niesť všetky následky, ak obchod s lukratívnou pôdou nevyjde. Množstvo otáznikov však vzbudzuje aj podozrivý presun cenných pozemkov vo Vígľaši neďaleko Zvolena, za ktorým stál ten istý Bríza.

. rýchla akcia
Obidve kauzy spája rovnaké meno reštituentky – Hildegarda Schulzová. Dňa 20. marca 2007 poslala na pozemkový fond žiadosť, aby jej spolu s Veľkým Slavkovom pridelili aj parcely v katastrálnom území Vígľaš (okres Detva). Na druhý deň navštívil sídlo fondu v Bratislave Schulzovej advokát a Brízov známy Ladislav Turi Nagy. „Účelom mojej návštevy je skutočnosť, aby sa veci promptne riešili a fond čo najrýchlejšie pristúpil na vydanie týchto pozemkov,“ píše sa v úradnom zázname SPF.
Dňa 29. marca 2007 dostal Bríza od vtedajšieho šéfa pozemkového fondu Františka Hideghétyho (SMK) na niekoľko dní plnú moc, aby mohol podpisovať zmluvy s reštituentmi. Dňa 10. apríla 2007 podpísal so Schulzovou aj zmluvu, na základe ktorej získala viac ako 1,7 milióna štvorcových metrov v spomínanom Vígľaši. Mimochodom, Bríza jej vtedy priznal desať zo štrnástich konkrétnych parciel, o ktoré žiadala pár dní predtým pozemkový fond.
Kataster v Detve dostal príslušné dokumenty, ktoré sú potrebné na prevod vlastníckych práv k pozemkom, v deň podpisu zmluvy medzi Brízom a Schulzovou. Tá už o dva týždne parcely vo Vígľaši predala spoločnosti Land Danubia. Dva dni na to, ako sa stala táto firma právoplatným vlastníkom pozemkov vo Vígľaši (9. júna 2007), poslala starostovi obce ideový návrh priemyselného parku, ktorý tam chcela postaviť.

.pripravený scenár?
Obvykle pritom trvá spracovanie takéhoto návrhu tri až štyri mesiace. To znamená, že firma Land Danubia bola zrejme s hlavnými aktérmi kauzy na všetkom dohodnutá vopred. Podľa informácií .týždňa sa jeden z jej majiteľov Pavol Urbanič osobne pozná s Brízom. Urbanič sa nechcel k spornému prevodu pozemkov vyjadrovať. „Nevidím dôvod, prečo by som mal s novinárom preberať obchodné aktivity spoločnosti Land Danubia spred šiestich rokov. Ako konateľ firmy sa zodpovedám ľuďom, ktorí sú na to oprávnení v zmysle zákona,“ povedal .týždňu.
Zároveň však nepoprel, že sa pozná s Brízom. „Ako novinárovi vám rozumiem, ako skúsený advokát sa však nebudem vyjadrovať k svojim vzťahom s inými ľuďmi,“ reagoval Urbanič. Pozemky, ktoré získala jeho firma Land Danubia aj vďaka Brízovi, pritom patria k najlepším v regióne. V čase spomínanej transakcie sa parcely vo Vígľaši predávali od 300 do dnes 500 korún za meter. Starosta obce Pavol Výboh sa vtedy vyjadril, že ak firma zainvestuje do infraštruktúry, ich cena sa môže vyšplhať až na dvetisíc korún za meter.
O pôdu v tejto lokalite – len dvanásť kilometrov od Zvolena – bol totiž eminentný záujem. Firma Land Danubia ju pritom kúpila od reštituentky Schulzovej za zlomok trhovej hodnoty. Podľa jej vnuka Waltera Wiesnera totiž dostala za pozemky vo Vígľaši a Veľkom Slavkove (spolu dva milióny štvorcových metrov) približne desať miliónov korún.

.developer HZDS
Spoločnosť Land Danubia lacno nadobudnuté pozemky vo Vígľaši minulý rok predala developerovi Romanovi Kvasničkovi, ktorý je spájaný s HZDS. „Naše ambície, postaviť tam rozsiahly priemyselný park, čiastočne stroskotali, pretože obec nechcela využiť celé toto územie na tento účel,“ hovorí Urbanič. „To znamená, že umožnila len čiastočnú zmenu územného plánu, pričom nám dali aj rôzne obmedzenia. Museli sme do toho zakomponovať napríklad bývanie, takže náš pôvodný plán bol výrazne obmedzený.“ Dnes teda vlastnia parcely vo Vígľaši firmy Profinex developing, AGROGREEN a Pršianska, s.r.o., za ktorými stojí spomínaný podnikateľ Kvasnička. To znamená človek, ktorý sa dostal v roku 2005 k lukratívnym pozemkom v Šalkovej neďaleko Banskej Bystrice podobne, ako ľudia blízki Mečiarovi k parcelám vo Veľkom Slavkove. O pozemky vo Vígľaši sa pritom Kvasnička zaujímal už v roku 2006, keď cez svoju starú mamu Františku Halajovú na úradoch zisťoval, ako s nimi plánujú naložiť. V roku 2006 bol Kvasnička aj jedným z kandidátov HZDS na post námestníka riaditeľa pozemkového fondu. Mečiar sa však napokon rozhodol pre Brízu.
Urbanič tvrdí, že o Kvasničkových politických väzbách nevedel. „Toto od vás počujem prvýkrát, nemali sme ani žiadne vzťahy z minulosti. Mal som o ňom len informácie, že je veľmi zbehlý v oblasti realitného developmentu, pričom sa venuje viacerým podobným projektom v rámci regiónu Banská Bystrica, Zvolen a blízke okolie.“ Bríza na otázky, aké sú jeho vzťahy s Urbaničom a Kvasničkom, respektíve, či je náhoda, že k pozemkom vo Vígľaši, ktoré pridelil rešti - tuentke Schulzovej, sa dostali práve ich firmy, neodpovedal. S Kvasničkom sa nám niekoľko dní spojiť nepodarilo. Nereagoval ani na žiadosť o rozhovor, ktorú sme mu tlmočili prostredníctvom jeho asistentky. „Je pracovne zaneprázdnený.“

.podozrenie z vydierania
Prevod pozemkov vo Vígľaši sprevádzali aj podozrenia z vydierania. Regionálny odbor SPF vo Zvolene totiž evidoval viac ako 1 700 žiadostí reštituentov z blízkeho okolia (Zvolen, Detva, Krupina), aby im boli vydané parcely v tejto lokalite. Niektoré žiadosti boli až z roku 1992. Na túto skutočnosť upozorňovala vedenie fondu v Bratislave aj vtedajšia regionálna šéfka SPF vo Zvolene Mária Hvojníková.
Pred podpisom zmluvy s Hildegardou Schulzovou však prekvapivo zmenila názor. Bríza si ju totiž zavolal do sídla fondu v Bratislave, kde ju dôrazne upozornil, že ak bude niekto túto reštitúciu spochybňovať, postará sa o to, aby prišiel o zamestnanie. Vystrašená Hvojníková, ktorá bola po rozhovore s Brízom niekoľko mesiacov práceneschopná, napokon s prevodom pozemkov vo Vígľaši súhlasila. Keď som na prípad v auguste 2007 upozornil v denníku SME, Hvojníková ma roztraseným hlasom poprosila, aby som to nechal tak. Polícia začala v tejto veci aj trestné stíhanie – v novembri 2011 vypracovala aj návrh na podanie obžaloby voči obvinenému Brízovi. Dozorujúca prokurátorka Mária Trstenská z Úradu špeciálnej prokuratúry sa však s vydieraním ako samostatným trestným činom nestotožnila. Prípad zapracovala do obžaloby zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, pre ktorú sa bývalý funkcionár SPF Bríza tento týždeň postaví pred súd.

.biznis s informáciami
Samotný prevod pozemkov vo Vígľaši na reštituentku Schulzovú bol formálne v poriadku, hoci podobne ako v kauze Veľký Slavkov existujú vážne pochybnosti, že Bríza ním sledoval aj vlastné obchodné záujmy. Na sofistikovaný biznis s informáciami je však väčšina našich vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov krátka.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite