Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mečiarov kšeftár

.marek Vagovič .časopis .kauza

Pred šiestimi rokmi stál za pozemkovým škandálom v Tatrách, ktorý takmer položil Ficovu vládu. Podľa najnovších zistení .týždňa sa pritom snažil pomôcť nielen ľuďom HZDS, ale aj sebe. Súd napriek tomu Branislava Brízu už raz podržal a chystá sa to urobiť znova.

.ešte začiatkom roku 2007 ho tu takmer nikto nepoznal. Branislav Bríza bol síce námestníkom riaditeľa na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), ktorý spravuje milióny hektárov pôdy po celom Slovensku, väčšiu pozornosť však vtedy pútal iný nominant HZDS – minister spravodlivosti Štefan Harabin. „S menom pána Brízu prišiel priamo Mečiar. Bol nám predstavený ako odborník,” hovorí jeden z bývalých politikov HZDS.
O funkciu vo vedení pozemkového fondu, kde sa rozhoduje aj o zaujímavých územných nárokoch reštituentov, bol v tejto strane veľký záujem – a niektorí kandidáti vraj boli ochotní urobiť na jej získanie doslova čokoľvek. V hre bolo pôvodne viacero mien, napokon sa však Vladimír Mečiar rozhodol pre podnikateľa Brízu, ktorý skupoval pozemky reštituentov už pred nástupom do vedenia SPF.
V roku 2004 napríklad kúpila jeho firma ONE LINE od Kvetoslavy Knichalovej z Bratislavy viacero parciel v obci Limbach, kde má dom aj prezident republiky Ivan Gašparovič. Knichalová dostala pozemky krátko predtým v rámci reštitúcii od SPF. “Pôvodne sme mali nárok na pôdu v bratislavskom Novom Meste. Na fonde nám však povedali, že nemajú náhradné pozemky, pričom za tie pôvodné nám ponúkli smiešnu sumu,” hovorí jej dcéra Kvetoslava Kvalténiová.
Brízu síce nepoznali, z jej slov však vyplýva, že už vtedy mal na fonde vplyv. “Zároveň nám ponúkli, že ak chceme, dajú nám kontakt na jednu serióznu firmu, ktorá od nás odkúpi iné pozemky, ktoré nám pridelí fond, za dvojnásobnú sumu. Bolo jasné, že to mali zorganizované, respektíve, že boli dohodnutí vopred. Keď sme s tou firmou podpísali zmluvu o budúcej zmluve, zrazu san a fonde našli aj náhradné pozemky,” dodala Kvalténiová.

.kauza roka
Aj predsedovi HZDS sa Bríza za funkciu odvďačil, ako sa patrí. Jeho hviezdna chvíľa prišla začiatkom apríla 2007, keď bol vtedajší šéf pozemkového fondu František Hideghéty na dovolenke. Bríza, ktorý na chvíľu prebral jeho právomoci, totiž podpísal viacero zmlúv s reštituentmi z južného a východného Slovenska, na základe ktorých dostali lukratívne pozemky vo Vysokých Tatrách (Veľký Slavkov, Veľká Lomnica).
Niektorí z nich svoje parcely obratom predali, pričom ich novými vlastníkmi sa stali aj Mečiarovi ľudia okolo podnikateľa Milana Bališa. Vďaka Brízovi sa tak dostali za pár miliónov korún k pozemkom, ktorých trhová hodnota sa pohybovala na úrovni pol druha miliardy. Kauza vyvolala prvú vážnu krízu Ficovej vlády, keď vtedajší premiér odvolal ministra pôdohospodárstva Jureňu, čo narazilo na tvrdý odpor HZDS.
Mečiar hrozil aj odchodom z koalície, potom si to však rozmyslel. Bríza najskôr dlho mlčal, neskôr tvrdil, že je obeťou lobistických skupín, ktoré ho chcú odstrániť z funkcie. „Stal som sa nepohodlným, keď som začal poukazovať na nezákonnosti, ktoré sa diali na pozemkovom fonde,” vyhlásil. Napokon však odstúpil sám. Kataster v Poprade následne zablokoval prevod pozemkov vo Veľkom Slavkove, polícia začala aj trestné stíhanie. Brízu totiž podozrievala zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.  

.trestné stíhanie
Hoci vyšetrovanie už beží viac ako päť rokov, súd v Brízovej kauze ešte stále právoplatne nerozhodol. Obžaloba v rozsahu 48 strán bola pritom podaná 26. marca 2012. „Ako námestník riaditeľa SPF podpísal zmluvy s reštituentmi, ktoré neboli pripravené regionálnymi odbormi fondu,” povedala .týždňu dozorujúca prokurátorka Mária Trstenská. Podľa nej tým Bríza obišiel interné predpisy SPF, pričom sám určil pozemky, ktoré dostanú reštituenti, hoci na taký krok je potrebná dohoda.
Keďže Bríza konal pod časovým tlakom (poverenie podpisovať zmluvy s reštituentmi mal len niekoľko dní), v dokumentoch urobil aj množstvo formálnych chýb (zle označené pozemky). Kataster teda vyzval vedenie fondu, aby ich odstránilo. Na tento krok sa však, paradoxne, odhodlal Bríza, hoci už na to nemal oprávnenie. „Zneužitie právomocí vidím predovšetkým v tom, že po tom, ako bolo prerušené vkladové konanie, so zmluvami aj mimo svojho poverenia manipuloval,” vysvetľuje Trstenská.  
Okresný súd Bratislava I. však 9. júla 2012 konanie voči Brízovi zastavil. „Dôvodom bolo, že neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, lebo absentovala subjektívna stránka verejného činiteľa,” potvrdil .týždňu hovorca súdu Pavol Adamčiak. Súd mal totiž pochybnosti, či bol vôbec Bríza v čase rozhodovania verejným činiteľom. Krajský súd v Bratislave síce 15. decembra 2012 jeho rozhodnutie zrušil – na hlavnom pojednávaní, ktoré je stanovené na pondelok 8. apríla 2013, však môže byť všetko inak.

.čo urobí súd?  
Krajský súd sa totiž nevyjadril k tomu, či Bríza bol, alebo nebol verejným činiteľom. Okresnému súdu akurát vyčítal, že o jeho nevine rozhodol od stola. Preto mu nariadil, aby o obžalobe rozhodol na hlavnom pojednávaní, po vykonaní dokazovania. Ak sa teda nestane nič nepredvídateľné, súd zrejme Brízu o pár dní znovu podrží – a oslobodí. Prokuratúre sa totiž nepodarilo preukázať kľúčový motív, že Bríza podpisoval reštitučné zmluvy s úmyslom, aby z nich aj osobne profitoval.   
„Nie je žalovaný pre svoj prospech, ale preto, že uprednostnil jedných reštituentov pred ostatnými, rovnako oprávnenými, ktorí sa spoliehali na bežný pracovný postup regionálnych odborov,” priznala prokurátorka Trstenská. Podľa nej preverovali aj to, kto sa kedy s kým stretol. „Závery, ktoré z toho vyplynú, sú však záverom subjektívnym – neovplyvňujú dôkaznú situáciu, len jej vnímanie.” Trstenská tvrdí, že skúmali aj Brízove vzťahy s reštituentmi, respektíve s ich právnymi zástupcami.
Na nič podozrivé však neprišli. „Vzťahy medzi nimi a Brízom nikto nenamietal, neboli zistené žiadne ,mimo väzby‘, ktoré by niekoho vylučovali z rozhodovania.” Redakcii .týždňa sa však podarilo získať nové, doteraz nezverejnené informácie, z ktorých vyplýva, že Bríza bol v kontakte s jedným z reštituentov už dávno predtým, ako s ním podpísal inkriminovanú zmluvu o prevode pozemkov vo Veľkom Slavkove. Keby sa kauza neprevalila v médiách, dnes by bol zrejme aj Mečiarov „odborník” Bríza vlastníkom lukratívnej pôdy vo Vysokých Tatrách.

.tajný plán
Plán, ako sa výhodne dostať k zaujímavým parcelám v tejto lokalite, sa zrejme v jeho hlave zrodil najneskôr v roku 2003. Firma M.B.R., kde je konateľom Brízov človek Branislav Daniško, vtedy kúpila od reštituentky Žofie Madarassyovej lukratívne pozemky v Terchovej. Advokát Ladislav Turi Nagy, ktorý ju zastupoval, neskôr priznal, že s firmou blízkou Brízovi bol v kontakte už dlhšie, pričom jej predal aj iné pozemky.  
„Bríza sa od Nagya dozvedel aj o zabavenom majetku Hildegardy Schulzovej, ktorá vtedy žila vo Švajčiarsku. Dohodli sa, že keď získa pani Schulzová späť svoje reštitučné nároky, Bríza ich od nej odkúpi,“ hovorí zdroj, ktorý je podrobne informovaný o pozadí transakcie. Na to, aby mohla Schulzová dostať naspäť pozemky, ktoré jej rodine zabavili po druhej svetovej vojne, však potrebovala na Slovensku trvalý pobyt.
Bríza preto zariadil, že Schulzová bola v roku 2004 niekoľko mesiacov prihlásená na Šándorovej 4 v Bratislave – v byte jeho matky Jozefíny. Jozefínu Brízovú otázka, prečo mala u nej Schulzová trvalý pobyt, zaskočila. „To vám neviem povedať, možno tu bola prechodne alebo čo... A načo to potrebujete?“ Brízová tvrdí, že so Schulzovou sa nikdy nestretla. To však ani nebolo nevyhnutné – všetko totiž prebehlo v réžii jej syna.

.presun do Nitry
V komunikácii s úradmi začal Schulzovú zastupovať advokát Nagy, ktorý žil v rodinnom dome v Nitre. V polovici roka 2004 si kúpila v tomto meste byt aj Schulzová – bratislavská adresa bola len dočasné, navyše pre Brízu riskantné riešenie. Schulzová teda začala písať žiadosti na pozemkové úrady, aby jej štát vrátil približne 247 hektárov pôdy v katastrálnych územiach Šišov a Norovce, o ktoré prišla jej rodina po roku 1945.  
„Žiadam o navrátenie vlastníctva k pozemkom, zapísaným pôvodne na meno mojej matky Hildegardy Leidenfrostovej, rodenej Treumannovej, ktoré jej boli skonfiškované z dôvodu príslušnosti k národnosti nemeckej. Z mojich rodičov a súrodencov nikto nebol súdený Ľudovým súdom,” napísala Schulzová 20. novembra 2004 na Obvodný pozemkový úrad v Trenčíne. Podobnú žiadosť poslala aj na pozemkový úrad v Topoľčanoch.
Keďže pôvodné parcely už boli v tom čase zastavané, alebo vo vlastníctve právnických osôb, úrady Schulzovej odporučili, aby sa obrátila na SPF. No keďže žiadateľov ako ona sú na Slovensku tisíce, napriek vysokému veku musela trpezlivo čakať, kým na ňu príde rad. „Bríza sa snažil využiť svoje kontakty, no kým nebol vo funkcii, nepodarilo sa mu tú reštitúciu urýchliť,” hovorí náš zdroj.

.rýchlosťou blesku
Všetko sa zmenilo, keď sa stal Bríza v januári 2007 námestníkom riaditeľa SPF. Dňa 21. marca 2007 prišiel na fond Schulzovej advokát Nagy, ktorý žiadal o vydanie náhradných pozemkov v katastrálnom území Vígľaš. „Účelom mojej návštevy je skutočnosť, aby sa veci promptne riešili a SPF čo najrýchlejšie pristúpil na vydanie týchto pozemkov,” píše sa v úradnom zázname SPF. Nagy zároveň žiadal, aby Schulzová v rámci reštitúcií dostala aj parcely vo Veľkom Slavkove.
Dňa 29. marca 2007 dostal Bríza od vtedajšieho šéfa fondu Hideghétyho spomínanú plnú moc, aby mohol podpisovať zmluvy s reštituentmi. Už na druhý deň vydal súhlas, aby bola časť nárokov Hildegardy Schulzovej riešená na regionálnom odbore SPF v Poprade, kam spadá aj Veľký Slavkov. V priebehu ďalších desiatich dní podpísal Bríza viacero zmlúv, pre ktoré je dnes trestne stíhaný za zneužitie právomocí verejného činiteľa – vrátane tých s reštituentkou Schulzovou.  
Bríza jej vtedy pridelil rozsiahle parcely vo Vígľaši a Veľkom Slavkove, spolu približne dva milióny štvorcových metrov. „V podstate to podpísal sám sebe,” tvrdí náš zdroj. Bríza dokonca v tejto veci viackrát navštívil Schulzovú, respektíve jej vnuka Waltera Wiesnera vo Švajčiarsku. Jedno zo stretnutí potvrdil .týždňu aj samotný Wiesner (pozri viac v rozhovore s  ním). Pozemky vo Vígľaši Schulzová, respektíve jej advokát Nagy, obratom predali firme Land Danubia, ktorá tam plánovala postaviť priemyselný park.    

.smiešne peniaze
Parcely vo Veľkom Slavkove zrejme kúpil človek, ktorý vystupoval pod menom Matúš. Jeho identitu sa nám zatiaľ odhaliť nepodarilo, ako sa však neskôr ukázalo, tento muž konal v zhode s Brízom. Podľa Wiesnera dostala Schulzová za pozemky, ktoré získala v rámci reštitúcií, približne 10 miliónov korún. Trhová hodnota pôdy vo Vígľaši a Veľkom Slavkove sa pritom v čase jej predaja odhadovala na viac ako miliardu korún.
Zmluva o prevode pozemkov vo Vígľaši, ktorú podpísal Bríza so Schulzovou, bola formálne v poriadku, takže kataster v Detve povolil zápis vlastníckeho práva na nových majiteľov, spomínanú firmu Land Danubia. V prípade Veľkého Slavkova však nastal problém: keď sa kauza pochybných prevodov pôdy v Tatrách prevalila v médiách, kataster v Poprade pozemky zablokoval, takže dnes ich znovu vlastní štát (SPF).
Bríza sa však nevzdal. Keďže advokát Nagy zomrel dva mesiace po podpise zmlúv na infarkt, Schulzová 13. decembra 2007 súhlasila, aby ju v spore so štátom zastupovala Jana Tomčíková – to znamená advokátka, ktorá už niekoľko rokov v obchodných sporoch spolupracuje aj s Brízom.

.panamská firma
Na druhý deň, 14. decembra 2007, vznikla na Paname spoločnosť European Advisory so základným imaním 10-tisíc amerických dolárov. Táto firma, ktorú na Slovensku oficiálne zastupuje Tomčíková, sa zároveň stala jediným akcionárom spoločnosti R. E.  D., ktorá má v popise činnosti aj obchod s realitami. Dňa 19. apríla 2011 vymenovala advokátka Tomčíková za šéfa jej predstavenstva podnikateľa Brízu. „V skutočnosti je za tým od začiatku Bríza, pričom práve v tej panamskej firme mali skončiť pozemky z Veľkého Slavkova,” tvrdí náš zdroj.
Situáciu však komplikuje zdĺhavý spor medzi Schulzovou a štátom, ktorý už trvá viac ako päť rokov. Jej vnuk Wiesner napriek tomu tvrdí, že predajom pozemkov považovali celú kauzu za uzavretú.
Problém je, že pokým Schulzová dostala peniaze, druhá strana (Matúš, Bríza, Tomčíková) stále nemá v rukách nič. Zrejme aj preto sa Wiesnerovi pred časom ozval Matúš, ktorý vraj od neho žiadal, aby mu Schulzová vrátila peniaze za pozemky, ktoré od nej kúpil. Podľa Wiesnera mu dokonca Matúš pohrozil, že v opačnom prípade bude mať problémy.
Vystrašený Wiesner preto kontaktoval Tomčíkovú, aby zistil, čo je vo veci a urovnal spor, ktorý nespôsobil on ani Schulzová. Redakcia .týždňa má k dispozícii aj jeden z mailov, ktorý poslal Wiesner vlani na jar Tomčíkovej. V texte, ktorý je napísaný v anglickom jazyku, sa síce explicitne nespomínajú konkrétne pozemky, z kontextu však vyplýva, že ide o parcely, ktoré dostala Schulzová vo Veľkom Slavkove.  

.priateľ Bríza
Wiesner najskôr Tomčíkovú v liste zo 14. marca 2012 upozornil, že od momentu predaja pozemkov nie je Schulzová zodpovedná za žiadne trovy, ktoré môžu vzniknúť: „To znamená za žiadne platby pre právnikov, súdne výdavky, trovy vzniknuté z vyhratých či prehratých procesov, náhrady za cenu vyplatenú vopred pánom Matúšom, pohľadávky štátu ani iných potenciálne zaangažovaných strán, ako napríklad iných kupcov, ktorí sa zaujímajú o pozemky, ani strán, ktoré sa týmto dlhým konaním cítia nejako poškodené”.
Zároveň Tomčíkovej pripomenul, že Bríza, ktorého v liste označuje slovným spojením „náš priateľ”, sa Wiesnerovi a Schulzovej niekoľkokrát zaručil, že bude niesť všetky náklady (a následky), ak prevod (predaj) pôdy nevyjde – vrátane potenciálnych nárokov zo strany kupujúceho. „To znamená, že moja stará mama nebude musieť v žiadnom prípade vrátiť peniaze, ktoré za pôdu dostala – a to ani vtedy, keď táto konkrétna pôda nebude reštituovaná, keďže kupujúci by si mohol namiesto toho vybrať inú časť pôdy,” napísal Wiesner.
Schulzovej vnuk zároveň požiadal Tomčíkovú, aby sa spolu s Brízom a Matúšom písomne zaviazali, že takto koncipovaná dohoda platí a vec je vybavená. Wiesnera informácia, že unikla jeho korešpondencia s Tomčíkovou, prekvapila. „Odkiaľ viete, že som jej písal?” spýtal sa najskôr. Vzápätí však potvrdil autentickosť mailu, ktorý poslal Tomčíkovej. „Jeho zmysel sedí.” Tomčíková ho vraj ubezpečila, že problém vyrieši, žiadnu písomnú dohodu o urovnaní sporu mu však neposlala. Wiesner tvrdí, že odvtedy sa neozvala.

.hradba mlčania  
Redakcia .týždňa oslovila aj hlavných aktérov kauzy, Branislava Brízu a Janu Tomčíkovú. Bríza, ktorý dnes žije a podniká predovšetkým v Prahe, zvolil rovnakú taktiku ako v roku 2007, keď vyšiel najavo pozemkový škandál v Tatrách – mlčanie. Niekoľko dní nezdvíhal telefón, nereagoval na esemesky ani na otázky, ktoré sme mu poslali mailom (pozri rámček). Tomčíková síce potvrdila, že stále zastupuje Schulzovú, viac sa však k prípadu nechcela vyjadrovať. „Ako advokátka som viazaná mlčanlivosťou.”
So Schulzovou, ktorá má dnes 96 rokov, sa nám pre jej zlý zdravotný stav spojiť nepodarilo. „Dvadsaťštyri hodín denne je pripútaná na lôžko,” povedal nám jej vnuk Wiesner, ktorý sa o ňu stará spolu s manželkou v ich dome vo Švajčiarsku. Pokúsili sme sa kontaktovať aj Brízovu manželku Evu, ktorá figuruje v jeho českej firme BB GREEN, zaoberajúcej sa najmä prenájmom nehnuteľností. „Svoje otázky, prosím, adresujte výhradne môjmu manželovi. O jeho činnosť sa nezaujímam, pretože žijeme odlúčene a sme v rozvodovom konaní,” napísala Brízová.
Z nových informácií, ktoré sa podarilo získať .týždňu, je zrejmé, že bývalý funkcionár pozemkového fondu Bríza sa v kauze Veľký Slavkov angažoval viac, ako si vedel ktokoľvek pred šiestimi rokmi vôbec predstaviť. Primárne síce musel odstúpiť pre zmluvy, vďaka ktorým sa dostali k parcelám pod Tatrami ľudia blízki Mečiarovi. Dnes sa však zdá, že Bríza sa po získaní funkcie správal tak, aby uspokojil aj vlastné obchodné záujmy.

.veľká ryba v sieti
Hlavná línia prípadu Schulzová, ktorý vzbudzuje pochybnosti o motívoch Branislava Brízu, je totiž jasná: dohoda o odkúpení nároku, trvalý pobyt, osobné stretnutia, podpis reštitučných zmlúv, predaj pozemkov nastrčenému kupcovi, spriaznená advokátka na scéne, písomná korešpondencia s rodinou, garancie v prípade neúspešného obchodu. Pozoruhodný je aj fakt, že Bríza sa zrejme snažil dotiahnuť kšeft s pozemkami aj napriek tomu, že je trestne stíhaný.
V pondelok 8. apríla 2013 sa postaví pred súd človek, pre ktorého padol jeden minister aj vedenie pozemkového fondu, menili sa zákony aj systém vydávania reštitúcií. Podnikateľ bez zábran, ktorý svojou nešikovnosťou ukázal, ako sa dajú v tejto krajine cez reštitúcie zarobiť veľké peniaze. Aby však neprišlo k omylu: ľudia ako Hildegarda Schulzová za nič nemôžu. Pozemky, o ktoré kedysi prišli, im musí štát vrátiť späť – niekedy sa však v dobrej viere spoja so špekulantmi, ktorí ich len využijú a okradnú podobne, ako im to kedysi urobili komunisti.  
Súd má teraz dve možnosti: preveriť nové dôkazy, vypočuť ďalších svedkov a snažiť sa zadovážiť všetky potrebné listinné dokumenty. Ak sa mu to podarí, 42-ročný Bríza môže byť prvým verejným činiteľom, ktorý bude potrestaný za svoje zlyhanie v politicky aj spoločensky významnej kauze. V prípade dokázania viny mu hrozia dva až päť rokov väzenia. Alebo sa súd môže tváriť, že sa nič nestalo a rozhodnúť, že Bríza je nevinný. V takom prípade však bude viera v elementárnu spravodlivosť na dlhé roky zadupaná hlboko pod tatranské končiare.   

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite