Jakub Bachtík, spoluautor knihy Náměstí Krasnoarmějců 2, ktorá skúma normalizáciu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, si myslí, že by sa v tej dobe zbláznil, lebo byrokratizácia, klientelizmus a neustály dohľad boli neskutočne hypertrofované, ale jeho kolega Matěj Spurný túto výpoveď relativizuje a tvrdí, že normalizácia bola moderným spoločenským usporiadaním, nebola to nijaká orientálna despocia, že síce moc bola centralizovanejšia ako dnes, ale fungovala čiastočne podobne ako dnešná moc.
Máme narastajúci pocit, že náš svet sa začína nápadne podobať na komunistickú normalizáciu. Súvisí to aj s podvojnosťou pojmu normalizácia. V širokom zmysle slova sa spája s osvietenstvom a modernizáciou, znamená stanovenie jednotných noriem a činností, smerujúcich k zjednoteniu, zjednodušeniu a zhospodárneniu, uvedenie vzťahov do stavu pokoja, nastolenie poriadku. V dnešnom svete západnej civilizácie ju zažívame aj v podobe glajchštajchovania, násilného usmerňovania k strohej jednote a uniformite. V užšom zmysle slova slúžila normalizácia po augustovej okupácii na základný cieľ obnovenia komunistického poriadku, keď premieňala nenormálnosť režimu na každodennú normalitu.
Náš dnešný svet sa zrodil z novembrového presvedčenia o principiálnej nesprávnosti znormalizovaného videnia sveta, o podstatnosti ľudskej slobody a spoločenskej plurality. Pocit dnešnej normalizácie vyplýva z pokusu obnoviť poriadok, smerujúci k strohej jednote a uniformite. Stelesňuje ho predstava jednej moci, jedného centra, jednej zdravotnej poisťovne, jedného sociálneho piliera, jednej formy zamestnaneckého vzťahu, jedného typu školstva a internátnych škôl, jednej Matice slovenskej jedného národa, jednej kultúrnej pamäti. Jedného monolitného, jednoliateho sveta.
Máme narastajúci pocit, že náš svet sa začína nápadne podobať na komunistickú normalizáciu. Súvisí to aj s podvojnosťou pojmu normalizácia. V širokom zmysle slova sa spája s osvietenstvom a modernizáciou, znamená stanovenie jednotných noriem a činností, smerujúcich k zjednoteniu, zjednodušeniu a zhospodárneniu, uvedenie vzťahov do stavu pokoja, nastolenie poriadku. V dnešnom svete západnej civilizácie ju zažívame aj v podobe glajchštajchovania, násilného usmerňovania k strohej jednote a uniformite. V užšom zmysle slova slúžila normalizácia po augustovej okupácii na základný cieľ obnovenia komunistického poriadku, keď premieňala nenormálnosť režimu na každodennú normalitu.
Náš dnešný svet sa zrodil z novembrového presvedčenia o principiálnej nesprávnosti znormalizovaného videnia sveta, o podstatnosti ľudskej slobody a spoločenskej plurality. Pocit dnešnej normalizácie vyplýva z pokusu obnoviť poriadok, smerujúci k strohej jednote a uniformite. Stelesňuje ho predstava jednej moci, jedného centra, jednej zdravotnej poisťovne, jedného sociálneho piliera, jednej formy zamestnaneckého vzťahu, jedného typu školstva a internátnych škôl, jednej Matice slovenskej jedného národa, jednej kultúrnej pamäti. Jedného monolitného, jednoliateho sveta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.