Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo sa Nóri sporia o zimnú olympiádu?

.kryštof Diatka .časopis .šport

Okrem Slovenska má záujem o usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 aj Nórsko. Kým na Slovensku rozhodnú o kandidatúre politici, v Nórsku bude o tejto otázke vášnivá verejná diskusia – a napokon referendum.

.no väčší záujem Nórov o zimnú olympiádu je prirodzený. Každý Nór sa rodí s lyžami na nohách. Porekadlo, ktoré som v Nórsku počul mnohokrát, veľa vypovedá o tom, aký prístup má nórska populácia k zimným športom. Nóri majú kladný vzťah k športu ako takému. Po mojej takmer ročnej osobnej skúsenosti s týmto srdečným národom som zistil, že Nóra, ktorý sa nevenuje žiadnemu športu, by človek ťažko našiel, a to platí tak pre aktívny, ako aj pre pasívny prístup. Je jasné, že práve zimné športy v tejto hornatej a studenej krajine majú omnoho väčšiu obľubu ako letné. Zimné olympijské hry sú teda v Nórsku vždy veľkou udalosťou, nech už sa konajú v ktorejkoľvek krajine. Väčšina Nórov považuje za česť, aby tieto hry ich krajina usporiadala. Koniec koncov, v Nórsku sa zimná olympiáda konala už dvakrát. V roku 1952 v Osle a potom v roku 1994 v Lilehammeri.
Miesto konania zimných olympijských hier pre rok 2022 tak síce ešte zďaleka vybraté nie je, ale Nóri sú si dosť istí, že ak sa o túto šancu naozaj prihlásia, dostanú ju oni, a nie napríklad Poliaci so Slovákmi. Ich sebadôvera je historicky opodstatnená. Pri záverečnom prejave po olympijských hrách v Lilehammeri vtedajší prezident Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch vyhlásil, že to boli najlepšie zorganizované zimné olympijské hry vôbec. Odvtedy nebola takto ocenená žiadna iná olympiáda...

.nórske pochybnosti
Lenže táto situácia dnes vyvoláva spoločenskú diskusiu. Základná otázka znie: Môže si Nórsko túto nesmierne nákladnú záležitosť v čase finančnej recesie dovoliť? Musím priznať, že ma tento postoj veľmi prekvapil, a to z dvoch dôvodov. Prvý z nich je nesmierne vlastenecký prístup Nórov ku svojej krajine, čo dokazujú okrem iného každoročnými masívnymi oslavami 17. mája, ktorý je v nórskej kultúre zakorenený ako sviatok nezávislosti a ústavy. Preto by som predpokladal, že Nóri sa budú chcieť na medzinárodnom športovom poli opätovne pred svetom blysnúť. Druhým dôvodom je nesmierne bohatstvo Nórska, vystavané jednak na funkčnom a prosperujúcom ekonomickom systéme, a jednak na obrovských zásobách nerastného bohatstva – konkrétne ropy. Nórsko patrí medzi desiatku najbohatších krajín na svete a je jednou z európskych krajín, ktorých sa finančná kríza dotkla minimálne. Preto by pozorvateľ zvonka očakával, že výdavky na olympijské hry by pre Nórsko nemali byť najmenším problémom. A predsa táto diskusia vypukla a stojí na klasickom argumente, či by Nórsko nemalo najskôr vyriešiť naliehavejšie problémy, ako sú olympijské hry.
Olympiáda naozaj býva vždy stratovým podnikom, zanecháva za sebou nevyužívané športoviská gigantických rozmerov a s nimi spojené náklady. Názor väčšiny nórskych študentov však stojí celkom na druhej strane. Študent športových vied Emil Strand na túto tému hovorí: „Myslím si, že nórska ekonomika by mohla bez väčších problémov utiahnuť riešenie pálčivých spoločenských problémov, ako je napríklad nutná reforma zdravotníctva či vzrastajúci počet užívateľov tvrdých drog, ako aj usporiadanie olympijských hier.“
Zastupiteľstvo nórskeho hlavného mesta Osla, ktoré je najpravdepodobnejším regiónom konania Olympijských hier, už v decembri minulého roka odsúhlasilo konanie referenda. A práve v ňom majú občania tohto regiónu rozhodnúť, či majú záujem, aby sa v Osle zimná olympiáda roku 2022 konala. Mesto sa tiež zaviazalo k tomu, že finančne pokryje všetky náklady spojené s podaním prihlášky medzi kandidátov na konanie hier.
Samozrejme, Nóri sú si už teraz istí tým, že bez ohľadu na to, kto usporiada olympiádu, úspech ich v športovom meradle neminie. Ich najlepší lyžiari majú doma status takmer národných hrdinov. Na minulých zimných olympijských hrách vo Vancouveri 2010 sa Nóri umiestnili na štvrtom mieste rebríčka najviac ocenených krajín so svojimi deviatimi zlatými, ôsmimi striebornými a šiestimi bronzovými medailami. Na krajinu s populáciou, ktorá nedosahuje ani päť miliónov, je to viac než dobrý výsledok. Aj z tohto pohľadu je jasné, že Nórsko je na konanie zimných olympijských hier jednou z najideálnejších lokalít.

.radšej sporiť ako troviť
Prečo je teda v nórskej spoločnosti neistota ohľadne olympijských hier? Dlho som si týmto problémom lámal hlavu, až som našiel najpravdepodobnejšiu odpoveď. Nóri sami seba označujú za mimoriadne skromný národ. Majú isteže pravdu, ak, pravdaže, nahradíme skromnosť titulom „držgrošstvo“. Nielen čo sa týka osobných potrieb občanov, ale aj štátnych výdavkov.
Nórsko má obrovské zásoby ropy, ktoré krajine každoročne prinášajú zisk. Ak si teda v súčasnej Európe nejaká krajina môže dovoliť financovať športové podujatie takých rozmerov, tak by to malo byť práve Nórsko. Lenže Nóri aj so ziskami z ropy narábajú veľmi obozretne, len štyri percentá z tohto obrovského balíka využijú hneď, celý zvyšok ukladajú ukladajú do takzvaného penzijného fondu. Sporiť takto ropné financie je, samozrejme, veľmi rozumná cesta. I keď rozšafnejší Európan z kontinetu sa nestačí čudovať, prečo Nórom robí problém vziať si z ropného balíka trochu viac a oželieť, že nejaký štadión či športovisko ostane po ukončení hier ležať ladom.

Autor je český novinár, študoval v Nórsku žurnalistiku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite