Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Veľký stomatologický mýtus

.tomáš Čejka .časopis .lifestyle

Česká nezisková organizácia Arnika rozvírila koncom minulého roka toxikologické vody novou štúdiou o škodlivosti amalgámov v stomatológii. Pozrime sa jej teda bližšie na zúbok, či nie je aj ona sčasti vyplnená amalgámom.

Arnika je združenie ľudí, ktorým záleží na životnom prostredí. A, ako sa zdá, aj na strašení ľudí. Dvaja členovia spolku minulý rok zverejnili novú štúdiu o škodlivosti amalgámov v stomatológii. Bojovne naladení zástupcovia združenia zároveň oznámili novinárom, že sa zúčastnia
na poslednom kole tohoročných januárových medzinárodných rozhovorov v Ženeve a budú žiadať úplný zákaz používania ortuti v stomatológii, ako aj v ďalších odboroch. Pozoruhodné je, že štúdia sa nevenuje rizikám, ktoré hrozia pacientom, ale informuje iba o nástrahách sliediacich na stomatológov. Na tom, samozrejme, nie je nič zlé, ibaže aj my pacienti chceme vedieť, na čom sme. Škodia amalgámové plomby až tak veľmi, že ich treba zakázať? To sa z elaborátu Arniky nedozviete.
 
.amalgámy v skratke
Amalgámy sú zliatiny ortuti s jedným alebo viacerými kovmi, väčšinou so striebrom, meďou a cínom. Sú to vynikajúce a všestranné zubné výplne, známe skôr pod menom plomby. Podstatnou výhodou pre pacienta je to, že sú lacnejšie ako kompozitné živice, známe ako biele plomby. Okrem toho amalgámy majú oveľa vyššiu životnosť. Čo sa spornej ortuti týka, v odborných kruhoch prevažuje názor, že tento prvok sa v amalgámoch vyskytuje v takej forme, ktorá ani po rokoch vážne neohrozuje zdravie, navyše sa do tela uvoľňuje len v stopových množstvách. Iste, stomatológovia sú vystavení ortuti niekoľkonásobne viac ako pacienti, ale pri dodržiavaní bezpečnostných pravidiel práce to zas taká katastrofa nie je. Na svete existuje množstvo profesií, kde ľudia podstupujú určitý stupeň profesionálneho rizika. Keď sme už pri zdravotníkoch, spomeňme si napríklad na röntgenológov, technikov pripravujúcich diagnostické rádioizotopy či pracovníkov na infekčných oddeleniach.

.štatistika podľa Arniky
Vráťme sa však k spomínanej štúdii. Na prvý pohľad, najmä pre laika, pôsobí dôveryhodne – formálne má hlavné atribúty vedeckej práce – úvod, metodiku, výsledky a záver. Na druhý pohľad vyzerá tiež celkom dobre, kým nezistíte, že na konci síce cituje aj iné práce o tejto problematike, ale nikde neuvádza ich výsledky, tobôž, aby s nimi diskutovala. No a keď si štúdiu podrobne prečítate do tretice, uvedomíte si, že je metodicky veľmi nepresvedčivá. Dokonca by sa dalo napísať, že je to diletantský paškvil. V prvom rade, štúdia sa opiera o obsah ortuti vo vlasoch veľmi malého počtu ľudí (15 zubárov a 13 nezubárov), pričom porovnáva priemery vypočítané pre tieto dve skupiny. Okrem podobných štatisticko-metodických nezmyslov autori neuvádzajú, alebo úmyselne taja viaceré podporné údaje, napríklad aká bola štatistická chyba určovania obsahu ortuti vo vlasoch, ktorú meral Zdravotný ústav. Nie je napríklad ani jasné, koľko vzoriek vlasov výskumníci odobrali jednému človeku a či sa u konkrétneho človeka vykonalo len jedno alebo viac meraní. Veľkým nedostatkom štúdie je tiež to, že sa u skúmaných ľudí viac zamerala na popularizáciu a PR – dôkazom je, že do skupiny vybrali aj českého ministra zdravotníctva Hegera.

.ortuť a jedáci morských rýb
Existuje mnoho výskumov, ktoré potvrdzujú, že vplyv na koncentráciu ortuti v tele má najmä častá konzumácia morských živočíchov. Hodnoty, ktoré uvádza štúdia Arniky, sú oveľa nižšie než je svetový štandard, čo môže byť dané tým, že česká populácia do stravy zaraďuje minimálne množstvo morských rýb. Aj z toho je vidieť, že práca s amalgámovými plombami ohrozuje zubárskych pracovníkov menej ako to, čo majú denne na tanieri.
A ako je to s pacientmi, ktorí dôverujú svojim zubárom a netrpia nočnými morami z amalgámových výplní? Serióznemu výskumu na túto tému sa venoval kolektív odborníkov pod vedením J. Tučka. Išlo o 83 náhodne vybraných osôb, ktorí sa podrobili ošetreniu chrupu. Po zákroku im odobrali vzorku vlasov. Zistilo sa, že obsah ortuti u nich bol porovnateľný s obsahom ortuti nameranej u zubárskych pracovníkov sledovaných Arnikou. Samozrejme, nutnosť použitia amalgámu by mal zubár vždy zvážiť, a to najmä u pacientov trpiacich na obličkové či nervové ochorenia. Minimalizovať by sa mal u tehotných žien a tiež tých, ktoré deti len plánujú. Hotové amalgámové plomby by sa mali po zavedení dôkladne vyleštiť, čím sa minimalizuje únik ortute do slín a úst.      

.medzinárodná hanba?
Paradoxne, ak zrátame všetky metodické chyby a tvrdenia v poplašnej štúdii Arniky, zistíme, že stomatológom pri práci s amalgámom zvýšené riziko súvisiace s nárastom koncentrácie ortuti nehrozí. Ani jedna z analyzovaných vzoriek stomatológov totiž neprekročila hodnotu, ktorá by viedla k výraznému ohrozeniu zdravia. Aj vzorka s maximálnou hodnotou bola hlboko pod kritickými hodnotami. Je teda absurdné, keď chce Arnika na základe výsledku tejto štúdie amalgámové plomby zakázať. Vo chvíli, keď čítate tento text, už bude požiadavka na zákaz amalgámov v Ženeve podaná. Ak sa nájde všímavý odborník, ktorý odhalí diletantstvo odborníkov z Arniky, bude z toho nepochybne medzinárodná hanba. Druhou možnosťou je, že sa štúdia dostane do rúk rovnakým diletantom, ako sú autori pseudoštúdie a materiál použije komisia ako argument na zákaz amalgámov. V prípade viacerých predchádzajúcich iracionálnych rozhodnutí v rámci Európskej únie je tento variant veľmi pravdepodobný.

Autor je zoológ.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite