Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Politická cesta Mitta Romneyho

.jaroslav Daniška .časopis .téma

Keď v roku 1994 Romney vyzval Teda Kennedyho, dlhoročného demokratického senátora liberálneho štátu Massachusetts, Kennedy sa ho snažil označiť za reaganovca. Romney to odmietol: „V časoch vlády Reagana a Busha som bol nezávislý. Nechcem, aby sme sa vrátili k Reaganovi a Bushovi.“ V roku 1994 prehral. Dnes, keď kandiduje na prezidenta, tak v ňom niektorí konzervatívci chcú vidieť prezidenta, ktorý zmení Ameriku tak ako Reagan. Podľa niektorých stratégov sú to posledné voľby, ktoré vraj môžu republikáni vyhrať so starou reaganovskou koalíciou. Ak by to malo Romneymu pomôcť, bol by to trochu paradox.

Najvýznamnejší volený post, ktorý Romney dosiahol, bol post guvernéra štátu Massachusetts. Je to štát, v ktorom žije 6,5 milióna ľudí na rozlohe polovice Slovenska. Tento post zastával jedno volebné obdobie, od roku 2003 do roku 2007. Jeho najväčšou agendou bolo zavedenie takmer všeobecného zdravotného poistenia v tomto štáte. Táto reforma zdravotníctva sa neskôr stala vzorom pre federálnu reformu, ktorú navrhol Barack Obama. Prezidentský kandidát Romney však Obamovu reformu, pejoratívne označovanú ako Obamacare (Obamova starostlivosť), považuje za neústavnú a navrhuje ju zrušiť. Obamova zdravotnícka reforma je terčom kritiky aj pre kultúrno-etické otázky a pre tlak na kresťanské nemocnice, ktoré sa obávajú straty výhrady vo svedomí. Romney v roku 1994 v kampani proti Kennedymu povedal, že si myslí, že „potrat má byť v tejto krajine bezpečný a legálny“.  V roku 2002 v kampani na guvernéra svoj názor zopakoval. Dnes hovorí, že je pro-life. Želal by si ústavný dodatok zakazujúci potraty, ale realistickejšiu cestu vidí v nominovaní sudcov, ktorí zmenia rozhodnutie Roe v. Wade, ktorým boli potraty v Amerike legalizované. V tejto téme sa obrátil v roku 2005, čo ilustruje tým, ako vetoval zákon, liberalizujúci dostupnosť abortív v štátnych nemocniciach.
To všetko sú Romneyho slabšie stránky. Nemá oslnivú charizmu a v niektorých zásadných otázkach ukázal veľkú flexibilitu. V Massachusetts si myslel to, čo mu umožňovalo byť zvolený v Massachusetts a neskôr začal hovoriť to, vďaka čomu mohol získať prezidentskú nomináciu.
Keď o ňom hovorí ortodoxný katolík Paul Ryan (Romneyho kandidát na viceprezidenta), chváli Romneyho kariéru v podnikaní, jeho zásluhy na tom, že zimné olympijské hry v Salt Lake City sa skončili so ziskom, či ako skoncoval s deficitmi v Massachusetts. „Celý jeho život bola príprava na tento moment,“ povedal nedávno Ryan. Ak sa v niečom Romney nemení, je to naozaj jeho ekonomický profil. Nejde o dane, Romney nie je ideológ. Keď bolo treba, rôzne poplatky v Massachusetts rástli a firmy prichádzali o daňové úľavy. Je skôr ako Ivan Mikloš, jeho priority sú deficit, deficit, deficit.  
Celá niekoľkoročná kampaň musela byť pre Romneyho trápením. V Iowe mu na míting prišiel iba jediný človek. Jemu, multimilionárovi, ktorý chce byť prezidentom celej krajiny. Tú cestu však zvládol. Neverili mu, nechceli ho, pre konzervatívcov nebol nikdy dosť konzervatívny a napríklad vplyvný komentátor Rush Limbaugh tvrdí, že nevidí rozdiel medzi Obamom a Romneym. No keď sa teraz Romney natlačil do politického stredu, viacerí konzervatívni komentátori ako David Brooks, William Kristol a Charles Krauthammer mu aplaudovali.
Ak vyhrá, bude to americký prezident s dosiaľ najbizarnejším náboženským presvedčením. Krajinu, kde je synonymom náboženskej slobody pluralita náboženských heréz, však dnes trápia iné problémy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite