.navštívili sme Batizovce pod Tatrami a Krásnohorské Podhradie na Gemeri. Môžu slúžiť ako dva základné typy rómskych osád na Slovensku. Tú v Batizovciach tvoria biedne chatrče, ich obyvatelia donedávna verili, že sú to ich chatrče – až kým im nezbúrali tri novopostavené stavby bez pevných základov, pretože stáli na nevyriešenom obecnom pozemku.
Naopak, Krásnohorské Podhradie má osadu od roku 1770, biela majorita ju tam dve storočia toleruje a nebyť Kotlebu, nemala by s ňou väčšie problémy. V osade nájdete pomerne kvalitné domy so základmi, postavené z kvádrov alebo z tehál, ich obyvatelia sú očividne o civilizačný stupienok vyššie ako Rómovia zo Spiša.
.upratovači
Obidve lokality majú čosi spoločné. Hnev verejnosti, na ktorom sa čoraz viac profilujú opozičné strany. Ich lídri hovoria v osadách pred kamerami o búraní nelegálnych stavieb, navrhujú tvrdé riešenia. V situácii vyhrotených vášní, ktoré iba umocnili úsilie kotlebovcov „upratovať špinu“ pod vypáleným hradom Krásna Hôrka, tento týždeň predstavuje nový splnomocnenec vlády pre rómske komunity a zároveň poslanec za OľaNO Peter Pollák prvý balík 89 bodov svojej stratégie. Mladý vzdelaný Róm je po dvoch desaťročiach rôznych obskúrnych postavičiek rómskych lídrov ozaj veľkým prísľubom. Má, aspoň zatiaľ, aj čosi, čo nemal nikto v tejto pozícii pred ním: silnú politickú podporu vládneho SMER-u.
A práve nelegálne osady a úsilie ich vyriešiť bude jedným z pilierov agendy nového splnomocnenca. Pollák si dal urobiť právnu analýzu, ktorá poukazuje, že hlavný zodpovedný v tejto oblasti bol vždy štát. Navrhuje preto, že pôdu pod osadami vykúpi štát, pričom ich obyvatelia dostanú päť rokov na to, aby postupne splatili pôdu, na ktorej stoja ich domy. Kto to neurobí, tomu potom dom zbúrajú.
Znie to rozumne aj realisticky, ako však ukazuje aj táto reportáž, má to i mnohé úskalia. Na niektoré z nich upozorňuje v publikácii kultúrneho antropológa Alexandra Mušinku (Ne)legálne osady starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký, ktorý s kolegami zo samosprávy začal s riešením pozemkov už v roku 1999. Výsledok? Po trinástich rokoch sú vyriešené štyri pätiny pozemkov v časti obce, kde žijú Rómovia, čo je slušný výsledok. No Ledecký píše o obrovskej administratívnej náročnosti celého procesu, o zložitosti legislatívy aj o najväčšom probléme, ktorým bola komunikácia so Slovenským pozemkovým fondom. Ten totiž zastupuje štát ako vlastníka. Akú majú potom šancu to celé zvládnuť nevzdelaní Rómovia, ak to na roky plne zamestná samosprávu?
Iste, vlastníkov pozemkov, na ktorých dnes nelegálne stoja domy či chatrče, to nemusí zaujímať. Ako upozorňuje košická historička Anna Jurová (pozri rámček), ktorá sa ako jediná venuje neprebádanej histórii rómskych osád na Slovensku, za Uhorska aj za 1. ČSR sa zisťovala domovská príslušnosť. Kto ju mal (týkalo sa to aj Rómov), mohol v danej obci bývať na obecnom, aj keď nevlastnil pozemok. Násilné premiestňovanie mnohých osád, kde Rómovia žili sto a viac rokov, sa začalo až za vojny. Za asistencie Hlinkovej gardy im búrali domy a vyháňali ich z obce. Vojnové vyhlášky sa zopakovali aj v obnovenom Československu. Socialistická kolektivizácia po roku 1948 zničila stovky rokov budované vlastnícke vzťahy, aj k pôde. Po roku 1989 odrazu pôvodní vlastníci zistili, že na ich pozemkoch, ktoré malo predtým družstvo, vyrástla osada.
.legálna a nelegálna časť osady
Za takú bezproblémovú rómsku osadu, akú majú v Krásnohorskom Podhradí, by boli mnohé obce na východe úprimne vďačné. V týchto dňoch tam uvidíte čulý stavebný ruch pri stavbe cesty a televízne štáby, ktoré sa tmolia medzi množstvom potulných psov. Vajda Ľudovít Gunár, zvolený do tejto funkcie tretíkrát, začína akosi ťažšie znášať stres. „Už sa na to všetko vykašlem a predám alebo zarežem aj to prasa, ktoré chovám!“ uľaví si po tom, ako mu ktosi neznámy viackrát prezváňa na mobil.
Vajdov pozemok a dom patria medzi málo tých, ktoré už sú medzičasom vyriešené. „V roku 2007 som ako poslanec obecného zastupiteľstva žiadal kolegov, aby naši Rómovia mohli odkúpiť obecné pozemky, na ktorých stoja ich domy. Vyšli mi v ústrety. Súhlasili aj s mojím návrhom ceny 66 centov za štvorcový meter. Asi pätnásť rodín si pozemky za dvesto, tristo eur od obce odkúpilo,“ hovorí vajda Gunár a na otázku, čo tí ostatní, sa iba záhadne usmeje: „Bolo potrebné geometrické zameranie celej osady, ktoré by stálo 66-tisíc eur. Zastupiteľstvo odsúhlasilo, že obec na to zdroje má, no bývalý starosta to stále odsúval, vyhováral sa, až sa peniaze minuli na iný účel.“
Gunárove slová potvrdzuje aj Marián Fečo z košickej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády. Poukazuje na to, že tunajšia osada s 900 obyvateľmi pozostáva z dvoch častí. Horná sa tu nazýva „legálna“, sú to pozemky patriace obci, kde je už trinásť vyriešených domov, a dolnej tu hovoria „nelegálna“, pretože leží na rozdrobených parcelách mnohých súkromných spoluvlastníkov. A práve jeden z nich daroval svoj podiel Kotlebovi. No kým nebude mať súhlas ostatných spoluvlastníkov, tak nič radikálne, ani búranie, nemôže urobiť. Zvláštne pritom je, že aj do „nelegálnej“ časti osady obec zaviedla elektrinu, je tam kanalizácia, voda, robia sa tam cesty. „Existoval teda predpoklad, že sa to tam zlegalizuje,“ dodáva Fečo. Sedem obydlí na pozemkoch, ktorých spoluvlastníkom je dnes Kotleba, má dnes v oknách ceduľku s nápisom Nevstupovať: vodca Ľudovej strany Naše Slovensko môže vstúpiť na pozemok, nie však do obydlia.
V Podhradí dnes vládnu obavy z Kotlebu aj z búrania. Obyvatelia si už začínajú uvedomovať, že legalizácia je administratívne aj finančne náročný proces, no ak ho nepodstúpia, o domy môžu prísť. Starosta Peter Bollo je publicitou nepríjemne zaskočený. Oprava vyhorenej strechy hradu sa naťahuje a obec je dnes „slávna“ nie vďaka pamiatke, ale v súvislosti s osadou, políciou a kotlebovcami. „Budeme postupovať iba podľa zákona. Ľudia z osady dali doteraz 55 žiadostí o dodatočnú legalizáciu stavieb, no chýbajú im mnohé náležitosti, ako sú zaplatený správny poplatok, príslušná dokumentácia či geometrický plán,“ dodáva starosta Bollo s tým, že búranie prichádza od úvahy až ako posledné riešenie.
.búranie pod Tatrami
Ešte v lete vyvolalo rozruch zbúranie troch chatrčí v rómskej osade v Batizovciach pod Tatrami. Označenie chatrč je v tomto prípade presné. Obydlia, ktoré vyrástli v tesnej blízkosti dvoch rómskych bytoviek, zväčša nie sú, na rozdiel od tých pod Krásnou Hôrkou, murované stavby, ale sú narýchlo zbúchané z dosiek a preglejky. Približne sedemdesiat chatrčí sú čierne stavby a vyrástli na pozemkoch, ktoré v časoch socializmu patrili poľnohospodárskemu družstvu a dnes sú ich vlastníkmi obec a súkromníci.
Starosta Ivan Čičmanec (SDĽ), ktorý je v úrade už trinásty rok, hovorí, že najväčší boom nelegálnych stavieb sa začal až po revolúcii, presnejšie pred štyrmi, piatimi rokmi. Na leteckej snímke obce z roku 1992 nám ukazuje, že koncom 80. rokov bolo okolo dvoch rómskych bytoviek postavených len niekoľko obydlí. „Ja nie som fanúšik Kotlebu, ale keď to bude takto pokračovať, tak ten človek tu o chvíľu bude prezidentom,“ hovorí Čičmanec. Na otázku, či ho líder Slovenskej pospolitosti kontaktoval, odpovedá, že nie, pretože vraj asi vie, že vo svojej obci si dokáže urobiť poriadok aj sám. Tri zbúrané čierne stavby stáli na obecných pozemkoch a Rómovia ich začali stavať pred vyše rokom. Podľa Čičmanca Rómov, ktorí si chatrče stavali, obec niekoľkokrát vyzvala, aby práce zastavili a nelegálne stavby odstránili. Rómovia na výzvy nijako nereagovali, a tak obec celú vec postúpila exekútorovi a súdom. „Boli sme tam aj s políciou, hovorili sme im, že to nemôžu robiť, no oni sa len usmievali,“ tvrdí Čičmanec. Rómom vraj obec bola ochotná pozemky odpredať. Rozdali im tlačivá žiadostí o odkúpenie obecných pozemkov aj formuláre na vydanie stavebného povolenia, vyzvali ich, aby si nechali urobiť geometrický plán. Nič z toho sa však neuskutočnilo. „Jednoducho neverili, že sa to bude búrať. Ani vtedy, keď tam už stál bager. Ešte deň predtým tam bol v osade exekútor aj s policajtmi a videli, ako si rozoberajú strechy. Potom im nejaký chytrák povedal, že sa nič nebude búrať, tak tie strechy zmontovali späť,“ hovorí starosta. Nevylučuje, že búranie nelegálnych stavieb bude pokračovať. Existuje totiž silný tlak obyvateľov obce, aby sa situácia s pozemkami v osade zlegalizovala. „Do roku 2015 musia byť podľa katastrálneho zákona dané pozemky do takého stavu, ako je to zapísané v liste vlastníctva. Hrozí, že tých stoosem vlastníkov dostane pokutu od štátu, že využívajú pozemok na iné účely, ako je to uvedené na liste vlastníctva. Keď tam máte poľnohospodársku pôdu, musíte to využívať ako poľnohospodársku pôdu,“ vysvetľuje Čičmanec.
.dohodnú sa?
A práve z tohto dôvodu vzniká v týchto dňoch v Batizovciach združenie vlastníkov pozemkov. Podľa Františka Lizáka, ktorý sa angažuje pri jeho zakladaní, je ich cieľom vrátiť situáciu na ich pozemkoch do právneho stavu. Chcú, aby sa identifikovali vlastníci chatrčí, čo nie je jednoduché, keďže v jednej z nich žije aj viac ako desať ľudí, ktorí však nemajú stavebné povolenia ani nahlásený odber vody či elektriny. „Každý dom treba označiť a zamerať, aby sme vedeli, na čiom pozemku presne stojí, keďže jedna koliba môže stáť aj na pozemkoch viacerých vlastníkov. Keď budeme mať evidenciu, budeme vedieť, s kým máme komunikovať. Vieme sa dohodnúť, že si odkúpia pozemok, alebo si kolibu rozoberú a premiestnia inde,“ hovorí Lizák.
Rómovia, ktorí žijú v batizovskej osade, tvrdia, že sa určite chcú s majiteľmi pozemkov dohodnúť. Zuzana Gáborová je jednou z tých, ktorí pri nedávnom búraní prišli o strechu nad hlavou. Dnes žije u príbuzných v osade a priznáva, že do poslednej chvíle neverili, že obec k búraniu pristúpi. Zároveň však tvrdí, že jej manžel sa usiloval pozemok odkúpiť, no obec mu ho nechcela predať. V každom prípade viacerí Rómovia z osady dnes hovoria, že nabudúce si už dajú pozor, aby stavali legálne a pozemky si chcú kúpiť. Niektorí dokonca vyhlasujú, že sú ochotní splácať aj dvesto eur mesačne.
Jednoduché to v každom prípade nebude. Starosta Čičmanec nám opisuje svoje stretnutie s novým splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku Petrom Pollákom, počas ktorého sa bavili aj o jeho návrhoch na legalizáciu pozemkov v osadách. Veľkú šancu im však nedáva. „Za aké peniaze by sa museli zlegalizovať tie pozemky? Zase len za štátne a štát, to ste aj vy aj ja.“ Na náš argument, že Rómovia by mohli peniaze štátu splácať, poukazuje na dlh dva milióny korún, ktorý majú miestni Rómovia z bytoviek voči obci za nájomné a vodu. „Neverím, že by splácali tie pozemky,“ tvrdí Čičmanec. Podľa neho by mal štát Rómov zamestnať. Predstavuje si to tak, že každý, kto dostane štátnu zakázku, by musel povinne zamestnať určité percento nezamestnaných Rómov. Tí by tak mali príjem a mohli by im strhávať peniaze na uhrádzanie splátok.
Legalizácia pozemkov bod stavbami v rómskych osadách je oveľa zložitejší problém, ako sa zdá na prvý pohľad. Komunikáciu s úradmi, vybavovanie geometrických plánov mnohí z Rómov jednoducho nie sú schopní sami zvládnuť ani zaplatiť. Napokon, Spišský Hrhov je dobrý príklad toho, že legalizácia sa môže podariť len za dvoch predpokladov. Ak Rómovia prestanú ignorovať vlastníkov pozemkov a pochopia, že dlhodobo je neúnosné, aby bývali a stavali na majetku, ktorý im nepatrí. Na druhej strane, bez dobrej vôle a asistencie zo strany obcí sa veci tiež len ťažko pohnú dopredu.
Naopak, Krásnohorské Podhradie má osadu od roku 1770, biela majorita ju tam dve storočia toleruje a nebyť Kotlebu, nemala by s ňou väčšie problémy. V osade nájdete pomerne kvalitné domy so základmi, postavené z kvádrov alebo z tehál, ich obyvatelia sú očividne o civilizačný stupienok vyššie ako Rómovia zo Spiša.
.upratovači
Obidve lokality majú čosi spoločné. Hnev verejnosti, na ktorom sa čoraz viac profilujú opozičné strany. Ich lídri hovoria v osadách pred kamerami o búraní nelegálnych stavieb, navrhujú tvrdé riešenia. V situácii vyhrotených vášní, ktoré iba umocnili úsilie kotlebovcov „upratovať špinu“ pod vypáleným hradom Krásna Hôrka, tento týždeň predstavuje nový splnomocnenec vlády pre rómske komunity a zároveň poslanec za OľaNO Peter Pollák prvý balík 89 bodov svojej stratégie. Mladý vzdelaný Róm je po dvoch desaťročiach rôznych obskúrnych postavičiek rómskych lídrov ozaj veľkým prísľubom. Má, aspoň zatiaľ, aj čosi, čo nemal nikto v tejto pozícii pred ním: silnú politickú podporu vládneho SMER-u.
A práve nelegálne osady a úsilie ich vyriešiť bude jedným z pilierov agendy nového splnomocnenca. Pollák si dal urobiť právnu analýzu, ktorá poukazuje, že hlavný zodpovedný v tejto oblasti bol vždy štát. Navrhuje preto, že pôdu pod osadami vykúpi štát, pričom ich obyvatelia dostanú päť rokov na to, aby postupne splatili pôdu, na ktorej stoja ich domy. Kto to neurobí, tomu potom dom zbúrajú.
Znie to rozumne aj realisticky, ako však ukazuje aj táto reportáž, má to i mnohé úskalia. Na niektoré z nich upozorňuje v publikácii kultúrneho antropológa Alexandra Mušinku (Ne)legálne osady starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký, ktorý s kolegami zo samosprávy začal s riešením pozemkov už v roku 1999. Výsledok? Po trinástich rokoch sú vyriešené štyri pätiny pozemkov v časti obce, kde žijú Rómovia, čo je slušný výsledok. No Ledecký píše o obrovskej administratívnej náročnosti celého procesu, o zložitosti legislatívy aj o najväčšom probléme, ktorým bola komunikácia so Slovenským pozemkovým fondom. Ten totiž zastupuje štát ako vlastníka. Akú majú potom šancu to celé zvládnuť nevzdelaní Rómovia, ak to na roky plne zamestná samosprávu?
Iste, vlastníkov pozemkov, na ktorých dnes nelegálne stoja domy či chatrče, to nemusí zaujímať. Ako upozorňuje košická historička Anna Jurová (pozri rámček), ktorá sa ako jediná venuje neprebádanej histórii rómskych osád na Slovensku, za Uhorska aj za 1. ČSR sa zisťovala domovská príslušnosť. Kto ju mal (týkalo sa to aj Rómov), mohol v danej obci bývať na obecnom, aj keď nevlastnil pozemok. Násilné premiestňovanie mnohých osád, kde Rómovia žili sto a viac rokov, sa začalo až za vojny. Za asistencie Hlinkovej gardy im búrali domy a vyháňali ich z obce. Vojnové vyhlášky sa zopakovali aj v obnovenom Československu. Socialistická kolektivizácia po roku 1948 zničila stovky rokov budované vlastnícke vzťahy, aj k pôde. Po roku 1989 odrazu pôvodní vlastníci zistili, že na ich pozemkoch, ktoré malo predtým družstvo, vyrástla osada.
.legálna a nelegálna časť osady
Za takú bezproblémovú rómsku osadu, akú majú v Krásnohorskom Podhradí, by boli mnohé obce na východe úprimne vďačné. V týchto dňoch tam uvidíte čulý stavebný ruch pri stavbe cesty a televízne štáby, ktoré sa tmolia medzi množstvom potulných psov. Vajda Ľudovít Gunár, zvolený do tejto funkcie tretíkrát, začína akosi ťažšie znášať stres. „Už sa na to všetko vykašlem a predám alebo zarežem aj to prasa, ktoré chovám!“ uľaví si po tom, ako mu ktosi neznámy viackrát prezváňa na mobil.
Vajdov pozemok a dom patria medzi málo tých, ktoré už sú medzičasom vyriešené. „V roku 2007 som ako poslanec obecného zastupiteľstva žiadal kolegov, aby naši Rómovia mohli odkúpiť obecné pozemky, na ktorých stoja ich domy. Vyšli mi v ústrety. Súhlasili aj s mojím návrhom ceny 66 centov za štvorcový meter. Asi pätnásť rodín si pozemky za dvesto, tristo eur od obce odkúpilo,“ hovorí vajda Gunár a na otázku, čo tí ostatní, sa iba záhadne usmeje: „Bolo potrebné geometrické zameranie celej osady, ktoré by stálo 66-tisíc eur. Zastupiteľstvo odsúhlasilo, že obec na to zdroje má, no bývalý starosta to stále odsúval, vyhováral sa, až sa peniaze minuli na iný účel.“
Gunárove slová potvrdzuje aj Marián Fečo z košickej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády. Poukazuje na to, že tunajšia osada s 900 obyvateľmi pozostáva z dvoch častí. Horná sa tu nazýva „legálna“, sú to pozemky patriace obci, kde je už trinásť vyriešených domov, a dolnej tu hovoria „nelegálna“, pretože leží na rozdrobených parcelách mnohých súkromných spoluvlastníkov. A práve jeden z nich daroval svoj podiel Kotlebovi. No kým nebude mať súhlas ostatných spoluvlastníkov, tak nič radikálne, ani búranie, nemôže urobiť. Zvláštne pritom je, že aj do „nelegálnej“ časti osady obec zaviedla elektrinu, je tam kanalizácia, voda, robia sa tam cesty. „Existoval teda predpoklad, že sa to tam zlegalizuje,“ dodáva Fečo. Sedem obydlí na pozemkoch, ktorých spoluvlastníkom je dnes Kotleba, má dnes v oknách ceduľku s nápisom Nevstupovať: vodca Ľudovej strany Naše Slovensko môže vstúpiť na pozemok, nie však do obydlia.
V Podhradí dnes vládnu obavy z Kotlebu aj z búrania. Obyvatelia si už začínajú uvedomovať, že legalizácia je administratívne aj finančne náročný proces, no ak ho nepodstúpia, o domy môžu prísť. Starosta Peter Bollo je publicitou nepríjemne zaskočený. Oprava vyhorenej strechy hradu sa naťahuje a obec je dnes „slávna“ nie vďaka pamiatke, ale v súvislosti s osadou, políciou a kotlebovcami. „Budeme postupovať iba podľa zákona. Ľudia z osady dali doteraz 55 žiadostí o dodatočnú legalizáciu stavieb, no chýbajú im mnohé náležitosti, ako sú zaplatený správny poplatok, príslušná dokumentácia či geometrický plán,“ dodáva starosta Bollo s tým, že búranie prichádza od úvahy až ako posledné riešenie.
.búranie pod Tatrami
Ešte v lete vyvolalo rozruch zbúranie troch chatrčí v rómskej osade v Batizovciach pod Tatrami. Označenie chatrč je v tomto prípade presné. Obydlia, ktoré vyrástli v tesnej blízkosti dvoch rómskych bytoviek, zväčša nie sú, na rozdiel od tých pod Krásnou Hôrkou, murované stavby, ale sú narýchlo zbúchané z dosiek a preglejky. Približne sedemdesiat chatrčí sú čierne stavby a vyrástli na pozemkoch, ktoré v časoch socializmu patrili poľnohospodárskemu družstvu a dnes sú ich vlastníkmi obec a súkromníci.
Starosta Ivan Čičmanec (SDĽ), ktorý je v úrade už trinásty rok, hovorí, že najväčší boom nelegálnych stavieb sa začal až po revolúcii, presnejšie pred štyrmi, piatimi rokmi. Na leteckej snímke obce z roku 1992 nám ukazuje, že koncom 80. rokov bolo okolo dvoch rómskych bytoviek postavených len niekoľko obydlí. „Ja nie som fanúšik Kotlebu, ale keď to bude takto pokračovať, tak ten človek tu o chvíľu bude prezidentom,“ hovorí Čičmanec. Na otázku, či ho líder Slovenskej pospolitosti kontaktoval, odpovedá, že nie, pretože vraj asi vie, že vo svojej obci si dokáže urobiť poriadok aj sám. Tri zbúrané čierne stavby stáli na obecných pozemkoch a Rómovia ich začali stavať pred vyše rokom. Podľa Čičmanca Rómov, ktorí si chatrče stavali, obec niekoľkokrát vyzvala, aby práce zastavili a nelegálne stavby odstránili. Rómovia na výzvy nijako nereagovali, a tak obec celú vec postúpila exekútorovi a súdom. „Boli sme tam aj s políciou, hovorili sme im, že to nemôžu robiť, no oni sa len usmievali,“ tvrdí Čičmanec. Rómom vraj obec bola ochotná pozemky odpredať. Rozdali im tlačivá žiadostí o odkúpenie obecných pozemkov aj formuláre na vydanie stavebného povolenia, vyzvali ich, aby si nechali urobiť geometrický plán. Nič z toho sa však neuskutočnilo. „Jednoducho neverili, že sa to bude búrať. Ani vtedy, keď tam už stál bager. Ešte deň predtým tam bol v osade exekútor aj s policajtmi a videli, ako si rozoberajú strechy. Potom im nejaký chytrák povedal, že sa nič nebude búrať, tak tie strechy zmontovali späť,“ hovorí starosta. Nevylučuje, že búranie nelegálnych stavieb bude pokračovať. Existuje totiž silný tlak obyvateľov obce, aby sa situácia s pozemkami v osade zlegalizovala. „Do roku 2015 musia byť podľa katastrálneho zákona dané pozemky do takého stavu, ako je to zapísané v liste vlastníctva. Hrozí, že tých stoosem vlastníkov dostane pokutu od štátu, že využívajú pozemok na iné účely, ako je to uvedené na liste vlastníctva. Keď tam máte poľnohospodársku pôdu, musíte to využívať ako poľnohospodársku pôdu,“ vysvetľuje Čičmanec.
.dohodnú sa?
A práve z tohto dôvodu vzniká v týchto dňoch v Batizovciach združenie vlastníkov pozemkov. Podľa Františka Lizáka, ktorý sa angažuje pri jeho zakladaní, je ich cieľom vrátiť situáciu na ich pozemkoch do právneho stavu. Chcú, aby sa identifikovali vlastníci chatrčí, čo nie je jednoduché, keďže v jednej z nich žije aj viac ako desať ľudí, ktorí však nemajú stavebné povolenia ani nahlásený odber vody či elektriny. „Každý dom treba označiť a zamerať, aby sme vedeli, na čiom pozemku presne stojí, keďže jedna koliba môže stáť aj na pozemkoch viacerých vlastníkov. Keď budeme mať evidenciu, budeme vedieť, s kým máme komunikovať. Vieme sa dohodnúť, že si odkúpia pozemok, alebo si kolibu rozoberú a premiestnia inde,“ hovorí Lizák.
Rómovia, ktorí žijú v batizovskej osade, tvrdia, že sa určite chcú s majiteľmi pozemkov dohodnúť. Zuzana Gáborová je jednou z tých, ktorí pri nedávnom búraní prišli o strechu nad hlavou. Dnes žije u príbuzných v osade a priznáva, že do poslednej chvíle neverili, že obec k búraniu pristúpi. Zároveň však tvrdí, že jej manžel sa usiloval pozemok odkúpiť, no obec mu ho nechcela predať. V každom prípade viacerí Rómovia z osady dnes hovoria, že nabudúce si už dajú pozor, aby stavali legálne a pozemky si chcú kúpiť. Niektorí dokonca vyhlasujú, že sú ochotní splácať aj dvesto eur mesačne.
Jednoduché to v každom prípade nebude. Starosta Čičmanec nám opisuje svoje stretnutie s novým splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku Petrom Pollákom, počas ktorého sa bavili aj o jeho návrhoch na legalizáciu pozemkov v osadách. Veľkú šancu im však nedáva. „Za aké peniaze by sa museli zlegalizovať tie pozemky? Zase len za štátne a štát, to ste aj vy aj ja.“ Na náš argument, že Rómovia by mohli peniaze štátu splácať, poukazuje na dlh dva milióny korún, ktorý majú miestni Rómovia z bytoviek voči obci za nájomné a vodu. „Neverím, že by splácali tie pozemky,“ tvrdí Čičmanec. Podľa neho by mal štát Rómov zamestnať. Predstavuje si to tak, že každý, kto dostane štátnu zakázku, by musel povinne zamestnať určité percento nezamestnaných Rómov. Tí by tak mali príjem a mohli by im strhávať peniaze na uhrádzanie splátok.
Legalizácia pozemkov bod stavbami v rómskych osadách je oveľa zložitejší problém, ako sa zdá na prvý pohľad. Komunikáciu s úradmi, vybavovanie geometrických plánov mnohí z Rómov jednoducho nie sú schopní sami zvládnuť ani zaplatiť. Napokon, Spišský Hrhov je dobrý príklad toho, že legalizácia sa môže podariť len za dvoch predpokladov. Ak Rómovia prestanú ignorovať vlastníkov pozemkov a pochopia, že dlhodobo je neúnosné, aby bývali a stavali na majetku, ktorý im nepatrí. Na druhej strane, bez dobrej vôle a asistencie zo strany obcí sa veci tiež len ťažko pohnú dopredu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.