Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ťažká duša Marka Linkousa

.peter Bálik .časopis .hudba

Marka Linkousa milovali mnohí, ale on so sebou bojoval. Príčinou jeho smrti boli predovšetkým depresie, ktorým odolával na tomto svete 47 rokov, ale nakoniec svoj boj prehral.

Nech bol jeho život akokoľvek ťažký, temný a bezvýchodiskový, Mark Linkous skladal pesničky preto, aby prekonal depresiu, ktorá ho sužovala od tínedžerských čias. Vo svojich sladkotrpkých skladbách, spievaných šepkajúcim až tichým hlasom, snažil sa osláviť život vo všetkých jeho podobách. Ako výborne poznamenal magazín Uncut, spevák vo svojej tvorbe hľadal skrytú krásu vo veciach, ktoré sa mnohým na prvý pohľad zdali banálne, ako napríklad v kŕdli vrabcov alebo lietajúcom hmyze, a snažil sa vyťažiť niečo pozitívne z každodennej krutosti života. Linkousovým epitafom by mohol byť verš z piesne Someday I Will Treat You Good z debutového albumu jeho domovskej skupiny Sparklehorse – „všetko, čo kedy vznikne, je predurčené na zánik,“ dodal britský magazín.  

.bez ambície
Frederick Mark Linkous sa narodil 9. septembra v meste Arlington v štáte Virginia do rodiny,  ktorá príliš nefungovala. Jeho rodičia sa rozišli, keď mal trinásť rokov. Odmalička sníval, že bude hudobníkom, pretože nechcel dopadnúť ako muži z jeho rodiny, ktorí boli baníkmi. Slabá rodičovská výchova ho dostala na ulicu – pomerne skoro začal piť, drogovať a ako člen motorkárskeho gangu mal za sebou aj malé krádeže. Bezradní rodičia ho presťahovali k dedkovi a babke do Charlottesville, aby zostal čo najďalej od kamarátov, no aj tam sa rýchlo dostal na šikmú plochu. Krátko po promócii sa presťahoval do New Yorku, kde založil skupinu Dancing Hoods, v ktorej spieval a hral na gitare. Napriek tomu, že kapela nahrala dva celkom úspešné a kritikmi cenené albumy, sa po nezhodách členov rozpadla. Zdrvený Linkous sa vrátil do rodnej Virgínie, kde pokračoval v skladaní pesničiek, ktoré boli iné ako z časov Dancing Hood. V rozhovore z roku 1999 zaspomínal na túto podstatnú zmenu: „Vykašľal som sa na ambíciu stať sa rokenrolovou hviezdou. Vtedy som konečne  začal písať dobré pesničky.“ Linkous založil kapelu, ktorej dal poetický názov Sparklehorse, vychádzajúc z vecí, ktoré mal rád – miloval albumy Toma Waitsa, ako aj hudbu amerického juhu, kde sa miesil folk, country a blues spolu s temnou gotickou povahou bohom zabudnutého regiónu.
Debutový album s klaustrofobicky znejúcim názvom Vivadixiesubmarinetransmissionplot  (1995) zaznamenal v alternatívnych kruhoch pomerne veľký úspech a Linkousova kapela sa dostala aj do slušných otáčok MTV. Jeho talent si všimla aj britská skupina Radiohead, ktorá v roku 1996 Linkousovi ponúkla miesto predskokana na európskom turné. Počas úspešných koncertov však Linkous doplatil na svoj drogový návyk. V hotelovej izbe v Londýne sa predávkoval, stratil vedomie a 14 hodín sedel nehybne na svojich vlastných nohách. Keď ho konečne objavili, počas resuscitácie dostal aj infarkt. Doktori ho z najhoršieho dostali, no najbližších šesť mesiacov strávil na invalidnom vozíku. Keď ležal na nemocničnom lôžku, bál sa jednej veci – že infarkt poškodil jeho mozog natoľko, že zabudne texty a akordy všetkých svojich piesní. Jeho stav sa rokmi zlepšoval, no tragédia v ňom zanechala psychickú traumu, z ktorej sa už nikdy nevystrábil.

.na oblaku depresie
Skúsenosť na pokraji života a smrti, Mark bol niekoľko minút technicky mŕtvy, dal do svojich nasledujúcich albumov Good Morning Spider (1998) a Its A Wonderful Life (2001), na ktorom mu hosťovali aj jeho veľkí priaznivci Tom Waits a PJ Harvey. Neskôr sa spevák vrhol aj na produkovanie albumov iných hudobníkov. Podieľal sa na debutovom albume Niny Persson zo švédskych Cardigans a pomáhal spopularizovať aj folkového speváka Daniela Johnstona, mentálne postihnutého pesničkára, ktorého príbeh patrí k tým najdojemnejším na americkej alternatívnej scéne. Z verejného života sa však začal postupne vytrácať – odsťahoval sa na odľahlé miesto v lesoch, kde sa pokúšal vystrábiť z narastajúcej depresie, ktorá negatívnym spôsobom ovplyvňovala jeho pesničkárstvo. Nový album Dreamt for Light Years in the Belly of a Mountain (2006), ktorý produkoval jeho fanúšik Danger Mouse, dal dohromady až po piatich rokoch, pričom si musel vypomôcť so stašími pesničkami z jeho archívu. Napriek tomu patrí táto platňa, ktorá je, bohužiaľ, aj poslednou v katalógu Sparklehorse, medzi jeho najlepšie veci.
S Danger Mousom sa Linkous pustil aj do ďalšieho projektu, do ktorého zatiahli aj skvelého režiséra Davida Lyncha ako autora sprievodných fotografií. Album sa volal Dark Night Of The Soul, čo v preklade znamená temná noc duše  a v kresťanskom slovníku ide o duševný stav, keď si človek sám uprostred noci prechádza najväčším vnútorným peklom. Nahrávky, na ktorej hosťovali speváci ako Suzanne Vega, Vic Chesnutt, Wayne Coyne (Flaming Lips), Iggy Pop alebo Black Francis (Pixies) sa Mark Linkous už nedožil. Dňa 6. marca 2010 trávil čas vo svojom vidieckom dome v spoločnosti dvoch priateľov. Povedal im, že si ide odpočinúť do domu, no v skutočnosti si zobral guľovnicu, vyšiel zadným východom von do blízkej aleje, kde si podľa svedka, ktorý šiel  náhodou okolo, prestrelil srdce. Mal len 47 rokov. Z tohto sveta tak odišiel pesničkár, ktorý v deväťdesiatych rokoch tým, že si všetko robil na kolene, predznamenal súčasnú folkovú a alternatívnu scénu. Keby začínal dnes, bol by veľkou hviezdou. O štyri mesiace konečne vyšiel dlhoočakávaný album Dark Night Of The Soul, hlavne preto, aby sa v predaji zviezol na Linkousovej tragédii, ako aj na smrti kamaráta Vica Chesnutta, ktorý zomrel štyri mesiace pred Markovou smrťou, tiež vlastnou rukou. Za krátky čas tak americká alternatívna scéna prišla o dvoch výnimočných pesničkárov.  Krátko po jeho smrti Markov manažér oznámil, že spevák práve dokončoval nový album Sparklehorse, na ktorý sa stále čaká.
Keď sa Mark zabil, fanúšikov to veľmi zarmútilo, ale neprekvapilo. Najlepšie to krátko po jeho smrti vystihla stránka  amerického rádia NPR: „Každý, kto trpí pre mentálnu chorobu, vám povie, že trávi veľa času a vlastnej energie na to, aby povedal všetkým zlým impulzom ‚nie‘. Život nie je vždy beznádejný, bez zmyslu a cieľa a bez šance pocítiť radosť v tomto svete. Minulú sobotu počas krásneho slnečného dňa, vôbec prvého slnečného dňa v tomto roku, Mark Linkous zo Sparklehorse povedal ‚áno‘ svojim najhorším impulzom a zobral si život.“    

Povedali o Markovi Linkousovi:
Patti Smith: „Dal nám mnoho prekrásnych a temných songov. Markove piesne sú čierne ako uhlie, ktoré však dokázal premeniť na diamanty, svietiace do tmavej noci ako ranné hviezdy.”
Colin Greenwood: „Prvé dva Linkousove albumy sú pre mňa také dôležité, že si bez nich neviem predstaviť svoj život. Veľmi ma zarmútila správa, že zomrel. Mark napísal a hral krásnu hudbu a my môžeme byť radi, že ju máme. Odpčívaj v pokoji.”
PJ Harvey: „Vždy som obdivovala Marka a jeho pesničky. Bola to láskavá a inšpriujúca duša s veľkou hĺbkou a citlivosťou, čo je dôvodom, že jeho pesničky sú také krásne a pravdivé. Keď bol s nami, jeho oheň horel veľmi jasne a po sebe nám zanechal dar, ku ktorému sa budeme môcť vracať.”
Nina Persson (The Cardigans): „Mark nebol vždy tou temnou postavou. Mal rád modernú klasickú hudbu, ale aj obyčajný pop. To je aj dôvod, prečo sme spolu robili. Bola s ním veľká zábava.”
Wayne Coyne (Flaming Lips): „Fakt, že sa zabil, len potvrdil, že Mark, ktorý spieval o krehkom smútku, to vždy myslel vážne. Nebola to len póza. “
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite