Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jánošíka nezlapali v krčme

.časopis .téma

Rozhovor s historikom Liptovského múzea v Ružomberku Karolom Dzuriakom o krčmách vo feudálnom období.

.podľa tradície Jánošíka zlapali v krčme vo Valaskej Dubovej. Je to pravda?
Aj keď by to bolo pre nás Liptákov veľmi zaujímavé, je to, žiaľ, iba mýtus. Objavuje sa v povestiach aj v novšej literatúre, napríklad u Jána Hrušovského je veľmi pekne opísaná scéna zlapania Jánošíka a jeho následného uväznenia na dnes už neexistujúcom Likavskom hrade. Je to milá fikcia, ktorá prospieva cestovnému ruchu.

.nenašli sa žiadne listinné dokumenty, ktoré by to preukázali?
Vo vzťahu k Valaskej Dubovej nie, pretože Jánošíka síce zlapali liptovskí stoliční pandúri na základe udania, no chytili ho v Klenovci v dome u jeho priateľa Tomáša Uhorčíka. To je doložené. Margita Figuli sa vo svojej balade o Jurajovi Jánošíkovi verne držala historických faktov – po ten moment, keď napísala, že ho zlapali v Klenovci v krčme.

.aké mali krčmy v jánošíkovskom období postavenie a funkciu?
Mnohokrát, na rozdiel od súčasných pohostinstiev, ktoré nie sú až tak viazané na hlavné komunikačné ťahy, bolo situovanie krčiem nesmierne významnou záležitosťou. Tadiaľ prechádzali povozníci a pocestní, mnohé krčmy boli zájazdnými hostincami. V niektorých prípadoch, pokiaľ to bolo spojené aj so sídlom stolice, napríklad vo Vrbickom, je minimálne raz v krčme doložené rokovanie generálnej stoličnej kongregácie.

.v jánošíkovských časoch bolo na Liptove viac krčiem ako dnes?
Ťažko povedať, pretože neraz sa stretávali záujmy, napríklad miest, ktoré mali výčapné právo zakotvené vo svojich privilégiách, so záujmami feudálnej vrchnosti, teda hradných panstiev. Vznikali krčmy zemepanské, ale aj krčmy mestské. Likavské panstvo malo záujem čapovať vlastné pivo a zároveň tu bolo z ich strany úsilie upierať toto právo mestu Ružomberok. Kurióznym prípadom v 18. storočí počas častých sporov bolo, že pokiaľ mesto doviezlo zo svojho pivovaru pivo do krčiem vo svojich dedinách ako Ludrová či Černová, tak panskí hajdúsi robili všetko pre to, aby tú dodávku znemožnili: buď ju zhabali, alebo zapečatili. Naopak, mešťania sa dokázali k tomu pivu dostať a ponúkať ho ďalej, prípadne nechali panské pivo pokaziť.

.spomínate pivo. Aký alkohol sa pil vo feudálnych krčmách?
Máme zaznamenaný kuriózny recept na pivo varené s rascou. Takisto sa v 19. storočí, v čase veľkej cholerovej epidémie v roku 1831, odporúčalo sa varenie vína s koreninami, s rascou.

.čo tvrdý alkohol?
Určite sa pálilo aj v stredoveku. väčšinou v domácnostiach. V Ružomberku neskôr v 18. storočí vznikla mestská krčma a mestský pivovar.

.krčmy boli demokratické alebo skôr segregované inštitúcie?
Nebolo to separované. Máme záznamy zo začiatku 17. storočia, keď známy liptovský recidivista Mikuláš Faráč, ktorý sa obšmietal aj okolo pltníctva, využíval práve kontakt s ľuďmi  rôznych sociálnych vrstiev v krčmách na to, aby ich okrádal. A práve jedna takáto zlodejčina, ktorú sa snažil zvaliť na židovských obchodníkov – tvrdil, že mu predali ukradnutý kus odevu – sa udiala v hostinci, kde sa stretávali aj zemania, aj obchodníci, aj poddaní, aj pltníci. Faráča napokon za jeho výčiny obesili.

.chodili kedysi miestni chlapi každý večer do krčmy tak ako dnes?
(Smiech). Predpokladám, že v období vrcholného feudalizmu na to nemali ani veľa času, ani veľa prostriedkov. Skôr zrejme používali pálenku z domácich zdrojov. Posedávanie v krčme je novšia záležitosť z 19. storočia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite