.keď ste prednášali dejiny olympijského hnutia, ktorá kapitola z tých dejín vás najviac bavila?
Pre mňa boli najkrajšie antické olympijské hry. A vždy, keď som aj osobne išiel do Olympie, išiel som tam ako do chrámu.
.prečo vlastne olympijské hry v staroveku zanikli? Naozaj môže za to kresťanstvo?
Olympijské hry boli zasvätené najvyššiemu bohu Diovi a pre kresťanov to boli pohanské kulty. Samozrejme, ani antické olympijské hry neboli ideálne, ale kresťanskí cisári ich zrušili podstatne skôr ako gladiátorské hry, ktoré boli naozaj surové a so športom nemali nič spoločné.
.kresťanským vládcom vraj prekážali aj nahé telá športovcov.
Kresťanstvo urobilo z nahoty hriešnu vec a Gréci boli vyznávači mužskej telesnej krásy. Krásu pohybu si vedeli vychutnať, len keď bolo telo atléta nahé. Ale pravda je aj to, že Gréci v homosexualite nevideli hriech a tréner a jeho zverenec často tvorili milenecký pár.
.zakladateľ novovekých olympijských hier Pierre de Coubertin chápal olympizmus ako istú formu náboženstva. Súhlasíte s ním?
Ja hovorím, že olympizmus je náboženstvo, pri ktorom sa modlíme športovou činnosťou. Coubertin videl v športe vyšší zmysel, videl ho ako sociálny, kultúrny, výchovný fenomén, považoval ho za prostriedok sebazdokonaľovania jednotlivca, ale aj za prostriedok vytvárania mierovej spoločnosti. V Olympijskej charte z roku 1921 už boli zásady ako zákaz akejkoľvek diskriminácie, takže predbehol aj OSN a iné inštitúcie.
.ale ženy na prvej novovekej olympiáde chýbali. To sa vtedy nevnímalo ako diskriminácia?
Áno, v jednom bol Coubertin zarytý konzervatívec – nepovažoval aktívnu účasť žien na novodobých olympijských hrách za žiaducu. Žena vraj fyzicky nie je disponovaná na to, aby podávala vrcholné výkony. No mýlil sa, hoci zdanlivo sa najprv ukazovalo, že má pravdu. Lebo keď prvýkrát prišli ženy v širšom meradle ako aktérky na olympiádu – bolo to v roku 1928 v Amsterdame – tak vo finále behu na 800 metrov dobehli všetky ženy totálne zničené a vyzerali ako všetko, len nie ozdoba sveta. Potom túto disciplínu aj zakázali s tým, že je pre ženy mimoriadne náročná. Obnovili ju až v roku 1960 v Ríme.
.čo by si asi pomyslel pán Coubertin dnes, keď bude v Londýne aj ženský box?
V tom som na strane Coubertina. Ženský box, ženské vzpieranie sa mi nepáčia.
.spočiatku boli súčasťou olympijských hier aj umelecké súťaže. Prečo sa to neujalo?
Aj to bola predstava Coubertina. Začalo sa to v roku 1912 v Stockholme, pričom sa súťažilo v literatúre, maliarstve, sochárstve, hudbe a v architektúre, no umelecké súťaže vydržali len do olympiády v Londýne v roku 1948. Predsa len, špičkoví umelci sa do týchto súťaží neprihlasovali a bolo aj ťažké rozhodovať o poradí. To je ešte zložitejšie ako pri modernej gymnastike. Perličkou je, že sám Coubertin raz vyhral literárnu súťaž, keď pod pseudonymom napísal Ódu na šport. Až keď vyhral, vyšlo najavo, že autorom je Coubertin.
.novoveké olympiády prešli rôznymi krízami – terorizmom, bojkotmi, korupciou, finančnými stratami, neúspechmi. Má olympijské hnutie budúcnosť?
Verím, že hnutie sa už z toho najhoršieho dostalo. Po tých veľkých bojkotoch – Montreal, Moskva, Los Angeles – bolo v kríze, ale zachránila sa jeho jednota a dnes niet krajiny, ktorá by olympijským hrám nefandila. Olympizmus je dnes výkladná skriňa svetového športu.
.bude londýnska olympiáda, ktorá sa práve začala, niečím výnimočná?
Každé hry mali svoje špecifikum, či už pozitívne, alebo negatívne. Londýnske hry môžu byť výnimočné práve tým, že potvrdia jednotu olympijského hnutia a dokážu, že úloha zbližovania národov – aj cez šport – je stále aktuálna. Londýn bude príkladom v tom, že už má vybudovanú infraštruktúru, takže to nebude pompézna olympiáda, ale taká príjemná a pohodlná. Je tu však silná obava z teroristov. A na nutné bezpečnostné opatrenia idú veľké peniaze, ktoré by inak mohli ísť do športu, na podporu mládeže či na budovanie štadiónov. To je veľká tragédia. Pri vstupe na každé športovisko sa cítite ako v letiskovej hale. Terorizmus je najväčším nepriateľom olympiády.
.medzinárodný olympijský výbor mal pred rokmi veľký problém s korupciou. Je to už vyriešené?
Ten systém sa vyvíja, ale mám pocit, že tá korupcia nebola dôsledne doriešená, lebo pán Samaranch problém zahral trochu do autu. Tam, kde sú veľké peniaze, sa korupcii nevyhnete. V každom človeku je aj diabol, aj pánboh, čo s tým?
Pre mňa boli najkrajšie antické olympijské hry. A vždy, keď som aj osobne išiel do Olympie, išiel som tam ako do chrámu.
.prečo vlastne olympijské hry v staroveku zanikli? Naozaj môže za to kresťanstvo?
Olympijské hry boli zasvätené najvyššiemu bohu Diovi a pre kresťanov to boli pohanské kulty. Samozrejme, ani antické olympijské hry neboli ideálne, ale kresťanskí cisári ich zrušili podstatne skôr ako gladiátorské hry, ktoré boli naozaj surové a so športom nemali nič spoločné.
.kresťanským vládcom vraj prekážali aj nahé telá športovcov.
Kresťanstvo urobilo z nahoty hriešnu vec a Gréci boli vyznávači mužskej telesnej krásy. Krásu pohybu si vedeli vychutnať, len keď bolo telo atléta nahé. Ale pravda je aj to, že Gréci v homosexualite nevideli hriech a tréner a jeho zverenec často tvorili milenecký pár.
.zakladateľ novovekých olympijských hier Pierre de Coubertin chápal olympizmus ako istú formu náboženstva. Súhlasíte s ním?
Ja hovorím, že olympizmus je náboženstvo, pri ktorom sa modlíme športovou činnosťou. Coubertin videl v športe vyšší zmysel, videl ho ako sociálny, kultúrny, výchovný fenomén, považoval ho za prostriedok sebazdokonaľovania jednotlivca, ale aj za prostriedok vytvárania mierovej spoločnosti. V Olympijskej charte z roku 1921 už boli zásady ako zákaz akejkoľvek diskriminácie, takže predbehol aj OSN a iné inštitúcie.
.ale ženy na prvej novovekej olympiáde chýbali. To sa vtedy nevnímalo ako diskriminácia?
Áno, v jednom bol Coubertin zarytý konzervatívec – nepovažoval aktívnu účasť žien na novodobých olympijských hrách za žiaducu. Žena vraj fyzicky nie je disponovaná na to, aby podávala vrcholné výkony. No mýlil sa, hoci zdanlivo sa najprv ukazovalo, že má pravdu. Lebo keď prvýkrát prišli ženy v širšom meradle ako aktérky na olympiádu – bolo to v roku 1928 v Amsterdame – tak vo finále behu na 800 metrov dobehli všetky ženy totálne zničené a vyzerali ako všetko, len nie ozdoba sveta. Potom túto disciplínu aj zakázali s tým, že je pre ženy mimoriadne náročná. Obnovili ju až v roku 1960 v Ríme.
.čo by si asi pomyslel pán Coubertin dnes, keď bude v Londýne aj ženský box?
V tom som na strane Coubertina. Ženský box, ženské vzpieranie sa mi nepáčia.
.spočiatku boli súčasťou olympijských hier aj umelecké súťaže. Prečo sa to neujalo?
Aj to bola predstava Coubertina. Začalo sa to v roku 1912 v Stockholme, pričom sa súťažilo v literatúre, maliarstve, sochárstve, hudbe a v architektúre, no umelecké súťaže vydržali len do olympiády v Londýne v roku 1948. Predsa len, špičkoví umelci sa do týchto súťaží neprihlasovali a bolo aj ťažké rozhodovať o poradí. To je ešte zložitejšie ako pri modernej gymnastike. Perličkou je, že sám Coubertin raz vyhral literárnu súťaž, keď pod pseudonymom napísal Ódu na šport. Až keď vyhral, vyšlo najavo, že autorom je Coubertin.
.novoveké olympiády prešli rôznymi krízami – terorizmom, bojkotmi, korupciou, finančnými stratami, neúspechmi. Má olympijské hnutie budúcnosť?
Verím, že hnutie sa už z toho najhoršieho dostalo. Po tých veľkých bojkotoch – Montreal, Moskva, Los Angeles – bolo v kríze, ale zachránila sa jeho jednota a dnes niet krajiny, ktorá by olympijským hrám nefandila. Olympizmus je dnes výkladná skriňa svetového športu.
.bude londýnska olympiáda, ktorá sa práve začala, niečím výnimočná?
Každé hry mali svoje špecifikum, či už pozitívne, alebo negatívne. Londýnske hry môžu byť výnimočné práve tým, že potvrdia jednotu olympijského hnutia a dokážu, že úloha zbližovania národov – aj cez šport – je stále aktuálna. Londýn bude príkladom v tom, že už má vybudovanú infraštruktúru, takže to nebude pompézna olympiáda, ale taká príjemná a pohodlná. Je tu však silná obava z teroristov. A na nutné bezpečnostné opatrenia idú veľké peniaze, ktoré by inak mohli ísť do športu, na podporu mládeže či na budovanie štadiónov. To je veľká tragédia. Pri vstupe na každé športovisko sa cítite ako v letiskovej hale. Terorizmus je najväčším nepriateľom olympiády.
.medzinárodný olympijský výbor mal pred rokmi veľký problém s korupciou. Je to už vyriešené?
Ten systém sa vyvíja, ale mám pocit, že tá korupcia nebola dôsledne doriešená, lebo pán Samaranch problém zahral trochu do autu. Tam, kde sú veľké peniaze, sa korupcii nevyhnete. V každom človeku je aj diabol, aj pánboh, čo s tým?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.