.dňa 12. marca 2012 otriasla Slovenskom správa, že 57-ročný Milan Dzivý zastrelil na bratislavskej Trnávke samopalom o dva roky mladšiu bývalú manželku Zuzanu a následne spáchal samovraždu. Na pohľad rodinná tragédia, aká je zvyčajne témou len pre bulvár, si však zaslúži zvláštnu pozornosť. Zuzana Dzivá totiž zomrela úplne zbytočne, keďže jej zúfalé prosby o pomoc aj varovania, že jej exmanžel je nebezpečný psychopat, nebrala polícia, prokuratúra ani súd vážne.
Slovensko už má pritom podobnú skúsenosť: v roku 2002 zastrelil manžel v Tušiciach – po sérii vyhrážok manželke – ich dve malé deti a potom aj seba. Štát vtedy síce prijal prísnejšie zákony, ktoré lepšie chránia obete domáceho násilia, ale jedna vec sa nezmenila: konkrétni policajti, prokurátori, sudcovia či lekári sú naďalej laxní v prípadoch obyčajných ľudí, ktorým ich rodina ubližuje. Výčitky svedomia by ste však u nich hľadali márne: ich reakcie sú zmesou alibizmu, výhovoriek, arogancie, či dokonca otvoreného výsmechu do tváre.
.vyhrážky rodine
Zuzana si vzala Milana v roku 1978. Spočiatku išlo o normálne manželstvo, problémy začali až okolo roku 1995. Milan vtedy prestal pracovať, pričom žil z peňazí, ktoré si ušetril ako pumpár. V posledných rokoch bola živiteľkou rodiny len Zuzana, ktorá mala s kamarátkou realitnú kanceláriu. Milan vysedával po krčmách, pričom sa začal správať agresívne: manželku ustavične ponižoval, vulgárne jej nadával, ťahal ju za vlasy po podlahe, udieral päsťou, raz jej priložil nôž pod krk.
Zuzane sa tiež vyhrážal, že ju vyhodí z domu, respektíve, že ju zabije. Raz povedal, že dostane „tri gramy olova”, inokedy, že odíde z domu len s igelitkou a „včeličkou v hlave”. Milan sa podobne správal aj k svojim synom. Na jedného dokonca vytiahol pištoľ a vyhrážal sa, že ho zastrelí – druhému zase povedal, že mu vezme malého syna. Rodina mala pätnásť rokov peklo, vo februári 2009 podala Zuzana žiadosť o rozvod.
.streľba v dome
O tri mesiace neskôr, 31. mája 2009, prišlo v ich dome v Bratislave k vážnemu incidentu. Milan sa Zuzane znovu vyhrážal zabitím, pričom vytiahol aj pištoľ, do ktorej zasunul zásobník a so slovami „keď chceš mať svätý pokoj, tak ho budeš mať”, ju namieril Zuzane k hlave. Tá ho však reflexne udrela do ruky, takže keď vystrelil, našťastie sa jej nič nestalo. Dňa 3. júna 2009 sudkyňa Okresného súdu Bratislava III. Iveta Halvoňová rozhodla, že Milan Dzivý pôjde do väzby.
Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedla: „Zo zdokumentovaných dôkazov je zrejmé, že obvinený konal uvážene, bez vplyvu alkoholu. Následne pištoľ rozobral, vyčistil olejom a handričkou a zo steny vybral projektil, ktorý si spolu s nábojnicou dal do vrecka košele.” Väzbu zdôvodnila aj tým, že zo strany Milana Dzivého nešlo o ojedinelý útok, takže je „dôvodná obava, že bude pokračovať v protizákonnom konaní proti svojej manželke a že svoje vyhrážky aj uskutoční”.
.ľutuje a sľubuje
Dňa 22. júna 2009 sa Milan Dzivý rozhodol zmeniť advokáta. Jeho novým obhajcom sa stal bývalý prokurátor Peter Schmidl, ktorého klientmi boli aj ľudia z bratislavskej zločineckej skupiny takáčovcov, respektíve mafiáni Karol a Ivan Mellovci z Prievidze. Schmidl bol dokonca od roku 1999 trestne stíhaný za marenie úradného výkonu, keďže podľa polície mal spolu s iným advokátom vynášať a posielať Ivanovi Mellovi do väzenia takzvané motáky. V máji 2010 ho však súd pre nedostatok dôkazov oslobodil.
Dňa 13. júla 2009 si podal Dzivý žiadosť o prepustenie z väzby, pričom tvrdil, že pištoľ „vystrelila náhodne mojou neopatrnosťou”. Manželku vraj nechcel vystrašiť, za čo sa jej ospravedlňuje. Súdu tiež sľúbil, že nebude páchať žiadnu trestnú činnosť, mariť ani ovplyvňovať trestné konanie, že sa bude zdržiavať v mieste trvalého bydliska a rešpektovať všetky pokyny a obmedzenia. Za prepustenie z väzby a trestné stíhanie na slobode ponúkol súdu aj kauciu do výšky 4 000 eur.
.sudkyňa otočila
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III. Juraj Hudec však Dzivému neuveril. Dňa 16. júla 2009 sudkyni Halvoňovej odporučil, aby jeho návrh na prepustenie z väzby zamietla. Halvoňová však nečakane zmenila názor: súd prijal peňažnú záruku vo výške 5 000 eur, aby napokon Dzivého 9. septembra 2009 prepustila na slobodu. Mimochodom, peniaze na kauciu mu požičal jeho známy Jozef Rác, ktorého Zuzana Dzivá podľa jej syna upozornila, že ak sa jej niečo stane, „bude mať krv na rukách”. Ráca naše otázky rozzúrili. „Čo sa staráte do vecí, do ktorých vás nič nie je?” spýtal sa a zložil telefón.
Sudkyňa Halvoňová, ktorá najskôr tvrdila, že Dzivý konal uvážene, keď ohrozoval manželku so zbraňou v ruke, a že nešlo o ojedinelý útok, pričom existuje obava, že svoje vyhrážky aj naplní, odrazu v rozhodnutí o jeho prepustení z väzby konštatovala: „…ako sám uviedol nemá a ani nemal v úmysle manželke ublížiť, svojho konania ľutuje a v budúcnosti sa chce vyhýbať akýmkoľvek útokom voči svojej manželke a bude konať tak, aby sa už nikdy v živote nedostal do rozporu so zákonom.”
.halvoňová: ste divný novinár
Čo sa zmenilo od 3. júna 2009, keď poslala Halvoňová Dzivého do väzby – okrem zmeny jeho advokáta za kontroverzného Schmidla? Naozaj súdu stačí, že obvinený, ktorý sa manželke preukázateľne vyhráža zabitím, zrazu oľutuje a sľúbi vernosť zákonu? „Vzhľadom na charakter útoku – to znamená so zbraňou v ruke – a to, že mieril na hlavu obete, nebol dôvod na prepustenie z väzby. Kauciu by som akceptoval maximálne pri menších ekonomických trestných činoch, pri násilných určite nie,” hovorí skúsený prokurátor, ktorý si želal zostať v anonymite.
Za sudkyňou Halvoňovou sme sa vybrali osobne. Zo svojej kancelárie však nevyšla, komunikovala len cez telefón na vrátnici. „Naštudujte si poriadne zákon, čo je to kaucia a za akých podmienok možno prepustiť obvineného na slobodu,” odporučila nám najskôr Halvoňová. Sudkyňa nepripúšťa ani to, že v tomto konkrétnom prípade nemala kauciu prijať.
„A upozorňujem vás, že nedávam súhlas na to, aby ste z toho, o čom teraz s vami hovorím cez telefón, niečo uverejnili.” Je teda v poriadku, že prepustila Dzivého, ktorý neskôr zastrelil svoju manželku? „Nehnevajte sa, ale vaše novinárske ponímanie je teda fakt, ale fakt divné.”
.dcéra u Filipa
Halvoňovej sa zastal aj jej nadriadený, podpredseda Okresného súdu Bratislava III. Roman Fitt. Podľa neho bol Dzivý prepustený v súlade so zákonom. „V čase, keď rozhodovala JUDr. Halvoňová o prepustení obvineného z väzby, išlo o prečin nebezpečného vyhrážania, z čoho je zrejmé, že išlo o menej závažný trestný čin. Charakter útoku nie je zákonným znakom ani zákonným dôvodom, ktorým by sa súd zaoberal pri určení kaucie. Pri rozhodovaní o kaucii sa súd zameriava na to, či sú zákonné dôvody na prijatie kaucie, ktorá je náhradou väzby.” Sudca Fitt preto nevidí dôvod, aby bola Halvoňová disciplinárne stíhaná.
Mimochodom, táto sudkyňa nemá práve najlepšiu povesť. Podľa informácií .týždňa má často neprimerané, vulgárne správanie, a to nielen vo vzťahu k podriadeným či zamestnancom súdu. Je tiež zaujímavé, že jej dcéra Lucia Halvoňová začínala ako koncipientka u advokáta Petra Filipa, ktorý zastupuje Jozefa Majského aj ľudí z bratislavskej zločineckej skupiny piťovcov (vražda Daniela Tupého). „Pracovala som uňho pred dvoma alebo troma rokmi,” priznala Lucia Halvoňová. Ako dlho, nechcela povedať. „To nie je podstatné, neviem, na čo to potrebujete.”
.skončila na ulici
Dňa 29. septembra 2009 – tri týždne po prepustení z väzby – vymenil Milan Dzivý zámky na spoločnom dome. Týraná Zuzana sa tak ocitla na ulici, pričom žila každý deň v obave, či ju jej manžel raz naozaj nezastrelí. Istý čas preto bývala u syna Romana, potom si našla podnájom: spoločné bývanie s jeho rodinou a vnukom bolo totiž väčším rizikom, keďže Milan sa v minulosti vyhrážal aj im. Keď súd Dzivých 12. januára 2010 rozviedol, Zuzana si aspoň na chvíľu vydýchla.
Trestné stíhanie navyše pokračovalo, k 15. februáru 2010 bol na žiadosť polície vypracovaný aj znalecký posudok. Podľa klinickej psychologičky Oľgy Lörincovej správanie Milana Dzivého často ovplyvňujú pudy, ťažšie prežíva stresové a konfliktné situácie. Súčasne má sklony k agresivite a klamstvu, snaží sa javiť v lepšom svetle. „Na základe zistených skutočností je vierohodnosť obvineného spochybnená,“ konštatuje v posudku. Zuzanu Dzivú, naopak, vyhodnotila ako vierohodnú.
.začal ju sledovať
Dňa 6. júla 2010 podal prokurátor Juraj Hudec na Milana Dzivého obžalobu za týranie blízkej osoby. V prípravnom konaní proti nemu svedčila aj jeho sestra Darina, ktorá tvrdila, že má z neho tiež strach. „Približne pred 15 rokmi poškodená (Zuzana Dzivá – pozn. red.) opakovane utiekla aj s deťmi k obom starým rodičom.” Dzivého sa nezastala ani jeho matka Gabriela, podľa ktorej bol „vždy agresívny”. Znalecký posudok tiež potvrdil, že k výstrelu z pištole, ktorou ohrozoval Dzivý svoju manželku, nemohlo dôjsť „samovoľne”.
Dva mesiace po podaní obžaloby za týranie išla Zuzana Dzivá znovu na políciu aj na prokuratúru. Milan ju totiž začal prenasledovať – v okolí bydliska aj pracoviska. „Takmer ihneď po doručení obžaloby pokračoval v trestnej činnosti i napriek tomu, že bol prepustený z väzby na kauciu a je mu známe, že sa má vyvarovať akéhokoľvek kontaktu so mnou. Jeho sústavné vyhrážky, že sa nám všetkým pomstí a v prípade, že by mal ísť do basy, nás postrieľa a sám spácha samovraždu, vyvolávajú vo mne obavu, že jeho konanie smeruje k splneniu vyhrážok.”
.absurdná petícia
Činila sa však aj druhá strana. Dňa 7. septembra 2010 predložil advokát Schmidl Okresnému súdu Bratislava III., ktorý vo veci rozhodoval, petíciu občanov z miesta bydliska manželov Dzivých, ktorá vraj svedčí o tom, že „tvrdenia synov a bývalej manželky obvineného sú tendenčné, účelové a vymyslené”. V dokumente, ktorý podpísali na žiadosť Milana Dzivého, okrem iného vyhlasujú, že nevedia o žiadnych „neobvyklých hádkach, vulgárnych vyhrážkach či dokonca fyzickom napádaní…”
O dva dni neskôr podala Zuzana Dzivá na bývalého manžela trestné oznámenie, pretože ju naďalej prenasledoval. Raz ho zahliadla sama, inokedy spolu so synom, potom so švagrinou, kolegyňou či kamarátkou. „Chcem povedať, že sa bojím o svoj život a som na sto percent presvedčená, že on mi niečo spraví, že sa na niečo pripravuje. V minulosti mi vravieval, že on si zbraň vie zohnať, že to nie je problém,” uviedla v trestnom oznámení. Polícia ho však odmietla, podľa vyšetrovateľa totiž nebol dôvod na začatie trestného stíhania.
.fotili si svedkov
Dňa 23. novembra 2010 bolo na Okresnom súde Bratislava III. prvé pojednávanie vo veci týrania, z ktorého bol obžalovaný Milan Dzivý. Na otázku, koľkokrát ju ťahal za vlasy a búchal jej hlavu o nejaký predmet, Zuzana Dzivá odpovedala: „Bolo to v podstate vždy, keď som mu oponovala.” Počas prestávky si Schmidlov koncipient fotil svedkov. „Áno, stalo sa to, lebo poškodená komunikovala so svedkami, ktorí čakajú na výsluch,” vysvetlil neskôr Dzivého advokát Schmidl. Vzápätí podal námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu Ľudmile Hatalovej.
Dôvod? Počas zapisovania výpovede Zuzany Dzivej vraj použila rovnaké gesto ako ona, keď ukázala, na ktorú časť tváre mieril pištoľou jej manžel, keď sa jej vyhrážal… Pojednávanie bolo napokon odročené, keďže jedna členka senátu mala „celospoločensky významnú udalosť”. O čo presne išlo, nechce súd povedať. „To je úplne bezpredmetné. Nech by to bola akákoľvek udalosť, neúčasť člena senátu znamená odročenie hlavného pojednávania, keďže išlo o vec, ktorá bola rozpojednávaná v konkrétnom zložení senátu,” zdôvodnil podpredseda súdu Fitt.
.zasahuje Spišiak
Dňa 24. februára 2011 podala Zuzana Dzivá na bývalého manžela ďalšie trestné oznámenie – pre nebezpečné vyhrážanie. Deň predtým, keď bola so synom Martinom vonku so psom, na nich totiž z okna auta zakričal „skapete”, pričom si rukou prešiel pod krkom, že ich podreže. Podvečer ešte raz prešiel okolo domu, kde bývala. Zuzana, vtedy vyhľadala aj policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. „Keď mi porozprávala svoj príbeh, okamžite som kontaktoval zodpovedných funkcionárov polície na krajskom riaditeľstve, aby začali konať,” spomína Spišiak.
Dňa 2. marca 2011 vypovedala na polícii na Trnávke. Podpráporčík Marián Tilinger začal ešte v ten deň trestné stíhanie voči Milanovi Dzivému. „Následne ho zadržali a navrhli jeho väzobné stíhanie. V tom momente som to považoval za vybavené,” hovorí Spišiak. Polícia zároveň prijala opatrenia na ochranu Zuzany Dzivej. V deň zadržania – 4. marca 2011 – sa Dzivý na polícii vyjadril, že „po zdravotnej stránke” je schopný vypovedať. Večer mu však prišlo zle, takže policajti ho priviezli do nemocnice na Kramároch, kde ho hospitalizovali.
.zlyhanie prokurátorky
Na druhý deň ho prepustila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II. Miroslava Vanková nečakane na slobodu. Po preskúmaní spisu totiž zistila, že „trpí vysokým krvným tlakom”. „Ošetrujúci lekár nariadil, aby bol hospitalizovaný minimálne do ďalšieho dňa, 6. marca 2011, s tým, že existuje možnosť, že bude musieť byť aj ďalej hospitalizovaný,” zdôvodnila Vanková. Zároveň tvrdila, že v tom čase nebol Dzivý trestne stíhaný, hoci už čelil jednej obžalobe za týranie, čo je uvedené aj v návrhu na jeho vzatie do väzby.
S prokurátorkou Vankovou sa nám spojiť nepodarilo. „Nechce s vami hovoriť, máte kontaktovať hovorcu,” povedali nám na vrátnici Okresnej prokuratúry Bratislava II. Jej nadriadený však považuje rozhodnutie o prepustení Dzivého za chybu. „Vysoký krvný tlak nebol dôvod na jeho prepustenie. Preskúmali sme postup prokurátorky Vankovej a podali návrh na začatie disciplinárneho konania,” potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry v Bratislave René Vanek. Podľa informácií .týždňa už bola Vanková v minulosti disciplinárne stíhaná. Vanek však nechcel povedať, kedy a v akej veci. „Na Mgr. Vankovú sa hľadí, akoby nebola disciplinárne potrestaná.”
.porušenie kaucie
Keď Milana Dzivého po štyroch dňoch prepustili z Kramárov, znovu sa mohol voľne pohybovať – namiesto toho, aby bol umiestnený v nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. V momente, keď ho polícia obvinila aj z druhého trestného činu (nedbezpečné vyhrážanie), boli navyše porušené podmienky jeho prepustenia na kauciu. Zuzana Dzivá na to upozornila prokuratúru aj súd, žiadna odpoveď jej však neprišla. Dňa 12. apríla 2011 podala prokurátorka Katarína Sobolovská na Dzivého aj druhú obžalobu – pre nebezpečné vyhrážanie.
V ten istý deň otvorila sudkyňa Hatalová aj ďalšie pojednávanie v prvej kauze – týrania Zuzany Dzivej. Po desiatich minútach ho však odročila, keďže Dzivý bol podľa advokáta Schmidla práceneschopný. Hoci z uznesenia vyplýva, že Hatalová bude u jeho lekára, kardiológa Martina Koklesa zisťovať, či je Dzivého zdravotný stav taký vážny, že nemôže chodiť na súd, v skutočnosti neurobila nič. Takmer rok nevytýčila ďalšie pojednávanie, pričom posielala Koklesovi tú istú formálnu otázku, či môže Dzivého účasť na pojednávaní „ohroziť jeho zdravie alebo život”.
.posledná výstraha?
Sudkyňa Hatalová mohla pritom preskúmať Dzivého zdravotný stav nezávislým znalcom. Dňa 22. augusta 2011 navyše jej kolega – sudca Zdenko Čaniga – spojil obidve kauzy (týranie a nebezpečné vyhrážanie) do jednej. To znamená, že najneskôr od tohto momentu musela Hatalová vedieť, že spáchaním druhého trestného činu porušil Dzivý podmienky prepustenia na kauciu, takže mala vydať príkaz na jeho zadržanie. No keďže sa nič nedialo, Dzivý napriek údajne zlému zdravotnému stavu naďalej ohrozoval svoju bývalú manželku.
Dňa 21. februára 2012 prišla Zuzana Dzivá znovu na políciu na Trnávke. Deň predtým, keď bola so susedou vonku so psom, totiž zbadala pri svojom dome odparkované auto bývalého manžela. Vystrašená ihneď zavolala obom synom: krátko na to zbadala aj Milana Dzivého, ako prichádza „s nejakým mužom urastenej postavy, ktorý bol oblečený v maskáčoch”. Keď sa ho syn Roman spýtal, či niečo potrebuje, Dzivý mu odpovedal, že sa len prišiel „na niečom dohodnúť s týmto pánom”. „Keďže poznám svojho exmanžela, mám obavu, že ma bol ukázať tretej osobe,” povedala policajtom Zuzana Dzivá.
.poslali ju preč
Tí však odmietli prijať jej trestné oznámenie s tým, že nedošlo k žiadnemu trestnému činu ani priestupku, hoci v tom čase už platil paragraf o nebezpečnom prenasledovaní (pozri rámček). Dzivý bol navyše oficiálne práceneschopný, takže svojím provokatívnym správaním zavádzal aj súd, že nemôže chodiť na pojednávanie. Hoci policajti na Trnávke poznali pozadie prípadu, neurobili nič, aby zabránili tragédii.
Keď sa ich Zuzanin syn spýtal, čo urobia, keď Milan Dzivý naozaj niekoho zastrelí, službukonajúci Marián Tilinger ich údajne vysmial so slovami: „Kto? Ten inštalatér, ktorý prišiel s ním?” Aj Dzivý bol totiž v ten deň na polícii na Trnávke. „Viem to preto, lebo som išiel autom za ním,” tvrdí Roman Dzivý. Sklamaná Zuzana teda odišla domov. O tri týždne – 12. marca 2012 – ju Milan zastrelil pred jej domom, keď bola na prechádzke so psom. Krátko na to spáchal samovraždu.
.dodatočné alibi?
Na druhý deň poslala sudkyňa Hatalová lekárovi Koklesovi absurdný list, v ktorom mu zrazu vyčíta, že ak sa jasne nevyjadrí k zdravotnému stavu Milana Dzivého, bude mať problém. „Je nepochybné, že obžalovaný sa úmyselne vyhýbal trestnému stíhaniu pred vyhlásením rozsudku. Lekárske správy boli zjavne zásterkou pri jeho nerešpektovaní súdu a Vy svojou pasivitou na odpoveď ste znemožnili postup súdu. Z môjho pohľadu je absolútne neprípustné, aby podozrivé obvinené osoby ostali na slobode odvolávajúc sa na svoj zdravotný stav a ošetrujúci lekár odignoruje písomný dopyt súdu,” napísala Hatalová, ktorá bola v tejto kauze sama pasívna takmer rok.
Zuzana Dzivá navyše podľa syna Romana na konci minulého roka – tri mesiace pred svojou smrťou – volala na súd a pýtala sa, kedy vytýči ďalšie pojednávanie. Dostala ústny prísľub, že to bude hneď po Novom roku. Niekoľko týždňov sa však nič nedialo: až krátko po vražde pustil súd do éteru informáciu, že pojednávanie malo byť v máji… Mimochodom, Hatalová, ktorá má povesť slabej sudkyne, už bola v minulosti disciplinárne stíhaná za prieťahy v konaní a nechodenie do práce. Za dlhodobú nečinnosť v rôznych kauzách, vrátane prípadov bývalého vedenia SIS z čias Ivana Lexu, mala pozastavený aj výkon funkcie. Jej nadriadený dokonca navrhoval odvolanie Hatalovej z pozície sudcu, napokon však vyviazla len s napomenutím. Táto sudkyňa rieši aj prípad známeho neonacistu Rastislava Rogela, ktorého potrestala len podmienečným trestom (.týždeň č.43/2011).
.súd: Hatalová konala
Sudkyňu Hatalovú sme zastihli v budove Okresného súdu Bratislava III., dokonca kvôli nám prerušila pojednávanie. Žiadnu chybu v kauze Dzivý však nepripúšťa (pozri rozhovor). Hatalovej sa zastal aj jej nadriadený, podpredseda súdu Roman Fitt. Na prizvanie znalca vraj nebol dôvod. „Súd vychádza aj z toho, či sú účelne vynaložené trovy na znalecké dokazovanie.” Fitt tiež odmieta, že Hatalová ignorovala upozornenia príbuzných, že Milan Dzivý – napriek údajne zlému zdravotnému stavu – naďalej ohrozuje a prenasleduje svoju bývalú manželku.
„Vo veci sa konalo. Pokiaľ konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu akéhokoľvek trestného činu, bolo potrebné, aby podali poškodené osoby podali trestné oznámenie.” O jeho zadržaní vraj nemohla Hatalová rozhodnúť skôr, keďže všetky kroky majú svoju postupnosť. „Porušenie podmienok prepustenia na kauciu má za následok v prvom rade rozhodnutie o prepadnutí peňažnej záruky v prospech štátu, k čomu musí súd vydať príslušné procesné rozhodnutie a až následne skúmať, či existuje väzobný dôvod.” Na otázky, prečo nevytýčila takmer rok hlavné pojednávanie, respektíve, či bude súd skúmať jej postup v kauze Dzivý, sme odpoveď nedostali.
.lekárske tajomstvo?
S kardiológom Koklesom sme hovorili pred dverami jeho ambulancie na Kramároch. O tom, že Dzivý zastrelil svoju bývalú manželku, sa vraj dozvedel z televízie. Kokles tvrdí, že nič nezanedbal a jeho zdravotný stav vyhodnotil správne. Na otázku, na základe čoho dospel k záveru, že Dzivý je tak vážne chorý, že nemôže chodiť na pojednávania, hoci v tom istom čase prenasledoval svoju manželku, nám s úsmevom na tvári odpovedal: „To je lekárske tajomstvo.” Koklesa nevyviedol z miery ani list sudkyne Hatalovej, v ktorom ho obvinila z nečinnosti.„To je názor súdu.” S Dzivého advokátom Schmidlom sa vraj nepozná, ani sa nikdy nestretli.
So Schmidlom sa nám napriek viacerým pokusom spojiť nepodarilo. Buď bol na pojednávaní, alebo telefón nezdvíhal. „Momentálne je zaneprázdený, takže nemá čas,” povedala nám jeho asistentka. O niekoľko dní nám odkázal, že sa k prípadu Dzivý nebude vyjadrovať. Mlčí aj policajt Marián Tilinger, ktorý zľahčoval obavy Zuzany Dzivej o život. „Nemôžem vám k tomu nič povedať, rieši to inšpekcia,” povedal nám na chodbe policajnej stanice na Trnávke (pozri rozhovor).
.zlyhali všetci
Syn obete Roman Dzivý podal deväť dní po tragédii trestné oznámenie, v ktorom namieta postup polície.„Trvali sme na tom, že chceme podať oznámenie a snažili sme sa im vysvetliť, že to má aj ten zmysel, že oznámenie a výpovede svedkov by mohli byť použité ako dôkaz toho, že nie je ťažko chorý, čo on používal ako zámienku na vyhýbanie sa hlavnému pojednávaniu zhruba od apríla 2011,” napísal inšpekcii ministerstva vnútra. Tá zatiaľ vo veci nerozhodla. „Inšpekcia vedie trestné stíhanie vo veci marenia úlohy verejným činiteľom. Výsledok šetrenia bude známy pravdepodobne v máji,” reagovala hovorkyňa rezortu Lucia Garajová.
Šéf polície Spišiak však nepovažuje postup svojich podriadených za adekvátny. „Nie všetci policajti sú stotožnení s heslom Pomáhať a chrániť.” O ich laxnom konaní sa dozvedel až po tragédii – od synov Zuzany Dzivej. „Ešte počas toho, ako tu sedeli, som telefonoval šéfovi inšpekcie, nech sa týmto problémom prioritne zaoberajú a preskúmajú ich postup,” tvrdí Spišiak. Podľa neho je to vždy o osobnom prístupe policajtov, prokurátorov aj sudcov.„Môžu to riešiť flagrantne, alebo sa do toho osobne vložiť a situáciu vyriešiť. V tomto prípade mohli vedieť, že situácia je vážna: vzhľadom na minulosť, priebeh prípadu aj budúcnosť.”
.necitlivosť k násiliu
Ani podľa bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica nejde o zlyhanie systému, ale chyby jednotlivcov. „Od tragédie v Tušiciach sme prijali pomerne rozsiahle zmeny v trestných aj civilných zákonoch, ktoré umožňujú oveľa lepšie chrániť obete domáceho násilia,” tvrdí Lipšic. Útočníci môžu byť napríklad vykázaní z bytu, môže im byť zakázaný kontakt s osobou, ktorú prenasledujú a podobne. Obeť už navyše nemôže vziať späť trestné oznámenie na blízkeho, ako to bolo v minulosti.
Podľa Lipšica mali Tušice aj preventívny účinok, keďže štát začal riešiť väčšinu prípadov domáceho násilia väzbou. Prípad Zuzany Dzivej však potvrdil, že ani lepšie nastavený systém nie je zárukou, že konkrétni policajti (prokurátori, sudcovia) opakovane nezlyhajú. A je jedno, či je za tým ľahostajnosť, nekompetentnosť, alebo korupcia: týranej žene to už život nevráti. Podľa Lipšica však ide o širší problém: „Na Slovensku je ešte stále vyššia miera tolerancie domáceho násilia: nálada, ktorá je u časti polície, respektíve justície, je aj v spoločnosti. Preto je dôležité, aby sa postupne zvyšovala citlivosť na takéto prípady. Nemali by sme k nim pristupovať spôsobom, nech si to vyriešia doma.”
Slovensko už má pritom podobnú skúsenosť: v roku 2002 zastrelil manžel v Tušiciach – po sérii vyhrážok manželke – ich dve malé deti a potom aj seba. Štát vtedy síce prijal prísnejšie zákony, ktoré lepšie chránia obete domáceho násilia, ale jedna vec sa nezmenila: konkrétni policajti, prokurátori, sudcovia či lekári sú naďalej laxní v prípadoch obyčajných ľudí, ktorým ich rodina ubližuje. Výčitky svedomia by ste však u nich hľadali márne: ich reakcie sú zmesou alibizmu, výhovoriek, arogancie, či dokonca otvoreného výsmechu do tváre.
.vyhrážky rodine
Zuzana si vzala Milana v roku 1978. Spočiatku išlo o normálne manželstvo, problémy začali až okolo roku 1995. Milan vtedy prestal pracovať, pričom žil z peňazí, ktoré si ušetril ako pumpár. V posledných rokoch bola živiteľkou rodiny len Zuzana, ktorá mala s kamarátkou realitnú kanceláriu. Milan vysedával po krčmách, pričom sa začal správať agresívne: manželku ustavične ponižoval, vulgárne jej nadával, ťahal ju za vlasy po podlahe, udieral päsťou, raz jej priložil nôž pod krk.
Zuzane sa tiež vyhrážal, že ju vyhodí z domu, respektíve, že ju zabije. Raz povedal, že dostane „tri gramy olova”, inokedy, že odíde z domu len s igelitkou a „včeličkou v hlave”. Milan sa podobne správal aj k svojim synom. Na jedného dokonca vytiahol pištoľ a vyhrážal sa, že ho zastrelí – druhému zase povedal, že mu vezme malého syna. Rodina mala pätnásť rokov peklo, vo februári 2009 podala Zuzana žiadosť o rozvod.
.streľba v dome
O tri mesiace neskôr, 31. mája 2009, prišlo v ich dome v Bratislave k vážnemu incidentu. Milan sa Zuzane znovu vyhrážal zabitím, pričom vytiahol aj pištoľ, do ktorej zasunul zásobník a so slovami „keď chceš mať svätý pokoj, tak ho budeš mať”, ju namieril Zuzane k hlave. Tá ho však reflexne udrela do ruky, takže keď vystrelil, našťastie sa jej nič nestalo. Dňa 3. júna 2009 sudkyňa Okresného súdu Bratislava III. Iveta Halvoňová rozhodla, že Milan Dzivý pôjde do väzby.
Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedla: „Zo zdokumentovaných dôkazov je zrejmé, že obvinený konal uvážene, bez vplyvu alkoholu. Následne pištoľ rozobral, vyčistil olejom a handričkou a zo steny vybral projektil, ktorý si spolu s nábojnicou dal do vrecka košele.” Väzbu zdôvodnila aj tým, že zo strany Milana Dzivého nešlo o ojedinelý útok, takže je „dôvodná obava, že bude pokračovať v protizákonnom konaní proti svojej manželke a že svoje vyhrážky aj uskutoční”.
.ľutuje a sľubuje
Dňa 22. júna 2009 sa Milan Dzivý rozhodol zmeniť advokáta. Jeho novým obhajcom sa stal bývalý prokurátor Peter Schmidl, ktorého klientmi boli aj ľudia z bratislavskej zločineckej skupiny takáčovcov, respektíve mafiáni Karol a Ivan Mellovci z Prievidze. Schmidl bol dokonca od roku 1999 trestne stíhaný za marenie úradného výkonu, keďže podľa polície mal spolu s iným advokátom vynášať a posielať Ivanovi Mellovi do väzenia takzvané motáky. V máji 2010 ho však súd pre nedostatok dôkazov oslobodil.
Dňa 13. júla 2009 si podal Dzivý žiadosť o prepustenie z väzby, pričom tvrdil, že pištoľ „vystrelila náhodne mojou neopatrnosťou”. Manželku vraj nechcel vystrašiť, za čo sa jej ospravedlňuje. Súdu tiež sľúbil, že nebude páchať žiadnu trestnú činnosť, mariť ani ovplyvňovať trestné konanie, že sa bude zdržiavať v mieste trvalého bydliska a rešpektovať všetky pokyny a obmedzenia. Za prepustenie z väzby a trestné stíhanie na slobode ponúkol súdu aj kauciu do výšky 4 000 eur.
.sudkyňa otočila
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III. Juraj Hudec však Dzivému neuveril. Dňa 16. júla 2009 sudkyni Halvoňovej odporučil, aby jeho návrh na prepustenie z väzby zamietla. Halvoňová však nečakane zmenila názor: súd prijal peňažnú záruku vo výške 5 000 eur, aby napokon Dzivého 9. septembra 2009 prepustila na slobodu. Mimochodom, peniaze na kauciu mu požičal jeho známy Jozef Rác, ktorého Zuzana Dzivá podľa jej syna upozornila, že ak sa jej niečo stane, „bude mať krv na rukách”. Ráca naše otázky rozzúrili. „Čo sa staráte do vecí, do ktorých vás nič nie je?” spýtal sa a zložil telefón.
Sudkyňa Halvoňová, ktorá najskôr tvrdila, že Dzivý konal uvážene, keď ohrozoval manželku so zbraňou v ruke, a že nešlo o ojedinelý útok, pričom existuje obava, že svoje vyhrážky aj naplní, odrazu v rozhodnutí o jeho prepustení z väzby konštatovala: „…ako sám uviedol nemá a ani nemal v úmysle manželke ublížiť, svojho konania ľutuje a v budúcnosti sa chce vyhýbať akýmkoľvek útokom voči svojej manželke a bude konať tak, aby sa už nikdy v živote nedostal do rozporu so zákonom.”
.halvoňová: ste divný novinár
Čo sa zmenilo od 3. júna 2009, keď poslala Halvoňová Dzivého do väzby – okrem zmeny jeho advokáta za kontroverzného Schmidla? Naozaj súdu stačí, že obvinený, ktorý sa manželke preukázateľne vyhráža zabitím, zrazu oľutuje a sľúbi vernosť zákonu? „Vzhľadom na charakter útoku – to znamená so zbraňou v ruke – a to, že mieril na hlavu obete, nebol dôvod na prepustenie z väzby. Kauciu by som akceptoval maximálne pri menších ekonomických trestných činoch, pri násilných určite nie,” hovorí skúsený prokurátor, ktorý si želal zostať v anonymite.
Za sudkyňou Halvoňovou sme sa vybrali osobne. Zo svojej kancelárie však nevyšla, komunikovala len cez telefón na vrátnici. „Naštudujte si poriadne zákon, čo je to kaucia a za akých podmienok možno prepustiť obvineného na slobodu,” odporučila nám najskôr Halvoňová. Sudkyňa nepripúšťa ani to, že v tomto konkrétnom prípade nemala kauciu prijať.
„A upozorňujem vás, že nedávam súhlas na to, aby ste z toho, o čom teraz s vami hovorím cez telefón, niečo uverejnili.” Je teda v poriadku, že prepustila Dzivého, ktorý neskôr zastrelil svoju manželku? „Nehnevajte sa, ale vaše novinárske ponímanie je teda fakt, ale fakt divné.”
.dcéra u Filipa
Halvoňovej sa zastal aj jej nadriadený, podpredseda Okresného súdu Bratislava III. Roman Fitt. Podľa neho bol Dzivý prepustený v súlade so zákonom. „V čase, keď rozhodovala JUDr. Halvoňová o prepustení obvineného z väzby, išlo o prečin nebezpečného vyhrážania, z čoho je zrejmé, že išlo o menej závažný trestný čin. Charakter útoku nie je zákonným znakom ani zákonným dôvodom, ktorým by sa súd zaoberal pri určení kaucie. Pri rozhodovaní o kaucii sa súd zameriava na to, či sú zákonné dôvody na prijatie kaucie, ktorá je náhradou väzby.” Sudca Fitt preto nevidí dôvod, aby bola Halvoňová disciplinárne stíhaná.
Mimochodom, táto sudkyňa nemá práve najlepšiu povesť. Podľa informácií .týždňa má často neprimerané, vulgárne správanie, a to nielen vo vzťahu k podriadeným či zamestnancom súdu. Je tiež zaujímavé, že jej dcéra Lucia Halvoňová začínala ako koncipientka u advokáta Petra Filipa, ktorý zastupuje Jozefa Majského aj ľudí z bratislavskej zločineckej skupiny piťovcov (vražda Daniela Tupého). „Pracovala som uňho pred dvoma alebo troma rokmi,” priznala Lucia Halvoňová. Ako dlho, nechcela povedať. „To nie je podstatné, neviem, na čo to potrebujete.”
.skončila na ulici
Dňa 29. septembra 2009 – tri týždne po prepustení z väzby – vymenil Milan Dzivý zámky na spoločnom dome. Týraná Zuzana sa tak ocitla na ulici, pričom žila každý deň v obave, či ju jej manžel raz naozaj nezastrelí. Istý čas preto bývala u syna Romana, potom si našla podnájom: spoločné bývanie s jeho rodinou a vnukom bolo totiž väčším rizikom, keďže Milan sa v minulosti vyhrážal aj im. Keď súd Dzivých 12. januára 2010 rozviedol, Zuzana si aspoň na chvíľu vydýchla.
Trestné stíhanie navyše pokračovalo, k 15. februáru 2010 bol na žiadosť polície vypracovaný aj znalecký posudok. Podľa klinickej psychologičky Oľgy Lörincovej správanie Milana Dzivého často ovplyvňujú pudy, ťažšie prežíva stresové a konfliktné situácie. Súčasne má sklony k agresivite a klamstvu, snaží sa javiť v lepšom svetle. „Na základe zistených skutočností je vierohodnosť obvineného spochybnená,“ konštatuje v posudku. Zuzanu Dzivú, naopak, vyhodnotila ako vierohodnú.
.začal ju sledovať
Dňa 6. júla 2010 podal prokurátor Juraj Hudec na Milana Dzivého obžalobu za týranie blízkej osoby. V prípravnom konaní proti nemu svedčila aj jeho sestra Darina, ktorá tvrdila, že má z neho tiež strach. „Približne pred 15 rokmi poškodená (Zuzana Dzivá – pozn. red.) opakovane utiekla aj s deťmi k obom starým rodičom.” Dzivého sa nezastala ani jeho matka Gabriela, podľa ktorej bol „vždy agresívny”. Znalecký posudok tiež potvrdil, že k výstrelu z pištole, ktorou ohrozoval Dzivý svoju manželku, nemohlo dôjsť „samovoľne”.
Dva mesiace po podaní obžaloby za týranie išla Zuzana Dzivá znovu na políciu aj na prokuratúru. Milan ju totiž začal prenasledovať – v okolí bydliska aj pracoviska. „Takmer ihneď po doručení obžaloby pokračoval v trestnej činnosti i napriek tomu, že bol prepustený z väzby na kauciu a je mu známe, že sa má vyvarovať akéhokoľvek kontaktu so mnou. Jeho sústavné vyhrážky, že sa nám všetkým pomstí a v prípade, že by mal ísť do basy, nás postrieľa a sám spácha samovraždu, vyvolávajú vo mne obavu, že jeho konanie smeruje k splneniu vyhrážok.”
.absurdná petícia
Činila sa však aj druhá strana. Dňa 7. septembra 2010 predložil advokát Schmidl Okresnému súdu Bratislava III., ktorý vo veci rozhodoval, petíciu občanov z miesta bydliska manželov Dzivých, ktorá vraj svedčí o tom, že „tvrdenia synov a bývalej manželky obvineného sú tendenčné, účelové a vymyslené”. V dokumente, ktorý podpísali na žiadosť Milana Dzivého, okrem iného vyhlasujú, že nevedia o žiadnych „neobvyklých hádkach, vulgárnych vyhrážkach či dokonca fyzickom napádaní…”
O dva dni neskôr podala Zuzana Dzivá na bývalého manžela trestné oznámenie, pretože ju naďalej prenasledoval. Raz ho zahliadla sama, inokedy spolu so synom, potom so švagrinou, kolegyňou či kamarátkou. „Chcem povedať, že sa bojím o svoj život a som na sto percent presvedčená, že on mi niečo spraví, že sa na niečo pripravuje. V minulosti mi vravieval, že on si zbraň vie zohnať, že to nie je problém,” uviedla v trestnom oznámení. Polícia ho však odmietla, podľa vyšetrovateľa totiž nebol dôvod na začatie trestného stíhania.
.fotili si svedkov
Dňa 23. novembra 2010 bolo na Okresnom súde Bratislava III. prvé pojednávanie vo veci týrania, z ktorého bol obžalovaný Milan Dzivý. Na otázku, koľkokrát ju ťahal za vlasy a búchal jej hlavu o nejaký predmet, Zuzana Dzivá odpovedala: „Bolo to v podstate vždy, keď som mu oponovala.” Počas prestávky si Schmidlov koncipient fotil svedkov. „Áno, stalo sa to, lebo poškodená komunikovala so svedkami, ktorí čakajú na výsluch,” vysvetlil neskôr Dzivého advokát Schmidl. Vzápätí podal námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu Ľudmile Hatalovej.
Dôvod? Počas zapisovania výpovede Zuzany Dzivej vraj použila rovnaké gesto ako ona, keď ukázala, na ktorú časť tváre mieril pištoľou jej manžel, keď sa jej vyhrážal… Pojednávanie bolo napokon odročené, keďže jedna členka senátu mala „celospoločensky významnú udalosť”. O čo presne išlo, nechce súd povedať. „To je úplne bezpredmetné. Nech by to bola akákoľvek udalosť, neúčasť člena senátu znamená odročenie hlavného pojednávania, keďže išlo o vec, ktorá bola rozpojednávaná v konkrétnom zložení senátu,” zdôvodnil podpredseda súdu Fitt.
.zasahuje Spišiak
Dňa 24. februára 2011 podala Zuzana Dzivá na bývalého manžela ďalšie trestné oznámenie – pre nebezpečné vyhrážanie. Deň predtým, keď bola so synom Martinom vonku so psom, na nich totiž z okna auta zakričal „skapete”, pričom si rukou prešiel pod krkom, že ich podreže. Podvečer ešte raz prešiel okolo domu, kde bývala. Zuzana, vtedy vyhľadala aj policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. „Keď mi porozprávala svoj príbeh, okamžite som kontaktoval zodpovedných funkcionárov polície na krajskom riaditeľstve, aby začali konať,” spomína Spišiak.
Dňa 2. marca 2011 vypovedala na polícii na Trnávke. Podpráporčík Marián Tilinger začal ešte v ten deň trestné stíhanie voči Milanovi Dzivému. „Následne ho zadržali a navrhli jeho väzobné stíhanie. V tom momente som to považoval za vybavené,” hovorí Spišiak. Polícia zároveň prijala opatrenia na ochranu Zuzany Dzivej. V deň zadržania – 4. marca 2011 – sa Dzivý na polícii vyjadril, že „po zdravotnej stránke” je schopný vypovedať. Večer mu však prišlo zle, takže policajti ho priviezli do nemocnice na Kramároch, kde ho hospitalizovali.
.zlyhanie prokurátorky
Na druhý deň ho prepustila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II. Miroslava Vanková nečakane na slobodu. Po preskúmaní spisu totiž zistila, že „trpí vysokým krvným tlakom”. „Ošetrujúci lekár nariadil, aby bol hospitalizovaný minimálne do ďalšieho dňa, 6. marca 2011, s tým, že existuje možnosť, že bude musieť byť aj ďalej hospitalizovaný,” zdôvodnila Vanková. Zároveň tvrdila, že v tom čase nebol Dzivý trestne stíhaný, hoci už čelil jednej obžalobe za týranie, čo je uvedené aj v návrhu na jeho vzatie do väzby.
S prokurátorkou Vankovou sa nám spojiť nepodarilo. „Nechce s vami hovoriť, máte kontaktovať hovorcu,” povedali nám na vrátnici Okresnej prokuratúry Bratislava II. Jej nadriadený však považuje rozhodnutie o prepustení Dzivého za chybu. „Vysoký krvný tlak nebol dôvod na jeho prepustenie. Preskúmali sme postup prokurátorky Vankovej a podali návrh na začatie disciplinárneho konania,” potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry v Bratislave René Vanek. Podľa informácií .týždňa už bola Vanková v minulosti disciplinárne stíhaná. Vanek však nechcel povedať, kedy a v akej veci. „Na Mgr. Vankovú sa hľadí, akoby nebola disciplinárne potrestaná.”
.porušenie kaucie
Keď Milana Dzivého po štyroch dňoch prepustili z Kramárov, znovu sa mohol voľne pohybovať – namiesto toho, aby bol umiestnený v nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. V momente, keď ho polícia obvinila aj z druhého trestného činu (nedbezpečné vyhrážanie), boli navyše porušené podmienky jeho prepustenia na kauciu. Zuzana Dzivá na to upozornila prokuratúru aj súd, žiadna odpoveď jej však neprišla. Dňa 12. apríla 2011 podala prokurátorka Katarína Sobolovská na Dzivého aj druhú obžalobu – pre nebezpečné vyhrážanie.
V ten istý deň otvorila sudkyňa Hatalová aj ďalšie pojednávanie v prvej kauze – týrania Zuzany Dzivej. Po desiatich minútach ho však odročila, keďže Dzivý bol podľa advokáta Schmidla práceneschopný. Hoci z uznesenia vyplýva, že Hatalová bude u jeho lekára, kardiológa Martina Koklesa zisťovať, či je Dzivého zdravotný stav taký vážny, že nemôže chodiť na súd, v skutočnosti neurobila nič. Takmer rok nevytýčila ďalšie pojednávanie, pričom posielala Koklesovi tú istú formálnu otázku, či môže Dzivého účasť na pojednávaní „ohroziť jeho zdravie alebo život”.
.posledná výstraha?
Sudkyňa Hatalová mohla pritom preskúmať Dzivého zdravotný stav nezávislým znalcom. Dňa 22. augusta 2011 navyše jej kolega – sudca Zdenko Čaniga – spojil obidve kauzy (týranie a nebezpečné vyhrážanie) do jednej. To znamená, že najneskôr od tohto momentu musela Hatalová vedieť, že spáchaním druhého trestného činu porušil Dzivý podmienky prepustenia na kauciu, takže mala vydať príkaz na jeho zadržanie. No keďže sa nič nedialo, Dzivý napriek údajne zlému zdravotnému stavu naďalej ohrozoval svoju bývalú manželku.
Dňa 21. februára 2012 prišla Zuzana Dzivá znovu na políciu na Trnávke. Deň predtým, keď bola so susedou vonku so psom, totiž zbadala pri svojom dome odparkované auto bývalého manžela. Vystrašená ihneď zavolala obom synom: krátko na to zbadala aj Milana Dzivého, ako prichádza „s nejakým mužom urastenej postavy, ktorý bol oblečený v maskáčoch”. Keď sa ho syn Roman spýtal, či niečo potrebuje, Dzivý mu odpovedal, že sa len prišiel „na niečom dohodnúť s týmto pánom”. „Keďže poznám svojho exmanžela, mám obavu, že ma bol ukázať tretej osobe,” povedala policajtom Zuzana Dzivá.
.poslali ju preč
Tí však odmietli prijať jej trestné oznámenie s tým, že nedošlo k žiadnemu trestnému činu ani priestupku, hoci v tom čase už platil paragraf o nebezpečnom prenasledovaní (pozri rámček). Dzivý bol navyše oficiálne práceneschopný, takže svojím provokatívnym správaním zavádzal aj súd, že nemôže chodiť na pojednávanie. Hoci policajti na Trnávke poznali pozadie prípadu, neurobili nič, aby zabránili tragédii.
Keď sa ich Zuzanin syn spýtal, čo urobia, keď Milan Dzivý naozaj niekoho zastrelí, službukonajúci Marián Tilinger ich údajne vysmial so slovami: „Kto? Ten inštalatér, ktorý prišiel s ním?” Aj Dzivý bol totiž v ten deň na polícii na Trnávke. „Viem to preto, lebo som išiel autom za ním,” tvrdí Roman Dzivý. Sklamaná Zuzana teda odišla domov. O tri týždne – 12. marca 2012 – ju Milan zastrelil pred jej domom, keď bola na prechádzke so psom. Krátko na to spáchal samovraždu.
.dodatočné alibi?
Na druhý deň poslala sudkyňa Hatalová lekárovi Koklesovi absurdný list, v ktorom mu zrazu vyčíta, že ak sa jasne nevyjadrí k zdravotnému stavu Milana Dzivého, bude mať problém. „Je nepochybné, že obžalovaný sa úmyselne vyhýbal trestnému stíhaniu pred vyhlásením rozsudku. Lekárske správy boli zjavne zásterkou pri jeho nerešpektovaní súdu a Vy svojou pasivitou na odpoveď ste znemožnili postup súdu. Z môjho pohľadu je absolútne neprípustné, aby podozrivé obvinené osoby ostali na slobode odvolávajúc sa na svoj zdravotný stav a ošetrujúci lekár odignoruje písomný dopyt súdu,” napísala Hatalová, ktorá bola v tejto kauze sama pasívna takmer rok.
Zuzana Dzivá navyše podľa syna Romana na konci minulého roka – tri mesiace pred svojou smrťou – volala na súd a pýtala sa, kedy vytýči ďalšie pojednávanie. Dostala ústny prísľub, že to bude hneď po Novom roku. Niekoľko týždňov sa však nič nedialo: až krátko po vražde pustil súd do éteru informáciu, že pojednávanie malo byť v máji… Mimochodom, Hatalová, ktorá má povesť slabej sudkyne, už bola v minulosti disciplinárne stíhaná za prieťahy v konaní a nechodenie do práce. Za dlhodobú nečinnosť v rôznych kauzách, vrátane prípadov bývalého vedenia SIS z čias Ivana Lexu, mala pozastavený aj výkon funkcie. Jej nadriadený dokonca navrhoval odvolanie Hatalovej z pozície sudcu, napokon však vyviazla len s napomenutím. Táto sudkyňa rieši aj prípad známeho neonacistu Rastislava Rogela, ktorého potrestala len podmienečným trestom (.týždeň č.43/2011).
.súd: Hatalová konala
Sudkyňu Hatalovú sme zastihli v budove Okresného súdu Bratislava III., dokonca kvôli nám prerušila pojednávanie. Žiadnu chybu v kauze Dzivý však nepripúšťa (pozri rozhovor). Hatalovej sa zastal aj jej nadriadený, podpredseda súdu Roman Fitt. Na prizvanie znalca vraj nebol dôvod. „Súd vychádza aj z toho, či sú účelne vynaložené trovy na znalecké dokazovanie.” Fitt tiež odmieta, že Hatalová ignorovala upozornenia príbuzných, že Milan Dzivý – napriek údajne zlému zdravotnému stavu – naďalej ohrozuje a prenasleduje svoju bývalú manželku.
„Vo veci sa konalo. Pokiaľ konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu akéhokoľvek trestného činu, bolo potrebné, aby podali poškodené osoby podali trestné oznámenie.” O jeho zadržaní vraj nemohla Hatalová rozhodnúť skôr, keďže všetky kroky majú svoju postupnosť. „Porušenie podmienok prepustenia na kauciu má za následok v prvom rade rozhodnutie o prepadnutí peňažnej záruky v prospech štátu, k čomu musí súd vydať príslušné procesné rozhodnutie a až následne skúmať, či existuje väzobný dôvod.” Na otázky, prečo nevytýčila takmer rok hlavné pojednávanie, respektíve, či bude súd skúmať jej postup v kauze Dzivý, sme odpoveď nedostali.
.lekárske tajomstvo?
S kardiológom Koklesom sme hovorili pred dverami jeho ambulancie na Kramároch. O tom, že Dzivý zastrelil svoju bývalú manželku, sa vraj dozvedel z televízie. Kokles tvrdí, že nič nezanedbal a jeho zdravotný stav vyhodnotil správne. Na otázku, na základe čoho dospel k záveru, že Dzivý je tak vážne chorý, že nemôže chodiť na pojednávania, hoci v tom istom čase prenasledoval svoju manželku, nám s úsmevom na tvári odpovedal: „To je lekárske tajomstvo.” Koklesa nevyviedol z miery ani list sudkyne Hatalovej, v ktorom ho obvinila z nečinnosti.„To je názor súdu.” S Dzivého advokátom Schmidlom sa vraj nepozná, ani sa nikdy nestretli.
So Schmidlom sa nám napriek viacerým pokusom spojiť nepodarilo. Buď bol na pojednávaní, alebo telefón nezdvíhal. „Momentálne je zaneprázdený, takže nemá čas,” povedala nám jeho asistentka. O niekoľko dní nám odkázal, že sa k prípadu Dzivý nebude vyjadrovať. Mlčí aj policajt Marián Tilinger, ktorý zľahčoval obavy Zuzany Dzivej o život. „Nemôžem vám k tomu nič povedať, rieši to inšpekcia,” povedal nám na chodbe policajnej stanice na Trnávke (pozri rozhovor).
.zlyhali všetci
Syn obete Roman Dzivý podal deväť dní po tragédii trestné oznámenie, v ktorom namieta postup polície.„Trvali sme na tom, že chceme podať oznámenie a snažili sme sa im vysvetliť, že to má aj ten zmysel, že oznámenie a výpovede svedkov by mohli byť použité ako dôkaz toho, že nie je ťažko chorý, čo on používal ako zámienku na vyhýbanie sa hlavnému pojednávaniu zhruba od apríla 2011,” napísal inšpekcii ministerstva vnútra. Tá zatiaľ vo veci nerozhodla. „Inšpekcia vedie trestné stíhanie vo veci marenia úlohy verejným činiteľom. Výsledok šetrenia bude známy pravdepodobne v máji,” reagovala hovorkyňa rezortu Lucia Garajová.
Šéf polície Spišiak však nepovažuje postup svojich podriadených za adekvátny. „Nie všetci policajti sú stotožnení s heslom Pomáhať a chrániť.” O ich laxnom konaní sa dozvedel až po tragédii – od synov Zuzany Dzivej. „Ešte počas toho, ako tu sedeli, som telefonoval šéfovi inšpekcie, nech sa týmto problémom prioritne zaoberajú a preskúmajú ich postup,” tvrdí Spišiak. Podľa neho je to vždy o osobnom prístupe policajtov, prokurátorov aj sudcov.„Môžu to riešiť flagrantne, alebo sa do toho osobne vložiť a situáciu vyriešiť. V tomto prípade mohli vedieť, že situácia je vážna: vzhľadom na minulosť, priebeh prípadu aj budúcnosť.”
.necitlivosť k násiliu
Ani podľa bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica nejde o zlyhanie systému, ale chyby jednotlivcov. „Od tragédie v Tušiciach sme prijali pomerne rozsiahle zmeny v trestných aj civilných zákonoch, ktoré umožňujú oveľa lepšie chrániť obete domáceho násilia,” tvrdí Lipšic. Útočníci môžu byť napríklad vykázaní z bytu, môže im byť zakázaný kontakt s osobou, ktorú prenasledujú a podobne. Obeť už navyše nemôže vziať späť trestné oznámenie na blízkeho, ako to bolo v minulosti.
Podľa Lipšica mali Tušice aj preventívny účinok, keďže štát začal riešiť väčšinu prípadov domáceho násilia väzbou. Prípad Zuzany Dzivej však potvrdil, že ani lepšie nastavený systém nie je zárukou, že konkrétni policajti (prokurátori, sudcovia) opakovane nezlyhajú. A je jedno, či je za tým ľahostajnosť, nekompetentnosť, alebo korupcia: týranej žene to už život nevráti. Podľa Lipšica však ide o širší problém: „Na Slovensku je ešte stále vyššia miera tolerancie domáceho násilia: nálada, ktorá je u časti polície, respektíve justície, je aj v spoločnosti. Preto je dôležité, aby sa postupne zvyšovala citlivosť na takéto prípady. Nemali by sme k nim pristupovať spôsobom, nech si to vyriešia doma.”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.