Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

S pomocou viery

.lukáš Krivošík .časopis .téma

Tatiana Podolinská a Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie SAV pred dvoma rokmi skúmali, ako misijná činnosť cirkví a náboženských spoločností mení zbedačené rómske komunity. Ich záver? Viera je efektívny nástroj začleňovania Rómov do spoločnosti.

.existujú dva dominantné prístupy, ako riešiť rómsku otázku. Prvý kladie dôraz na zmenu prostredia: Ak sa odstránia všetky bariéry, ktoré Rómom bránia v uplatnení, zabezpečí sa im prístup k dodatočným zdrojom a oslabia sa predsudky majority, toto etnikum bude napredovať. Potrebný je však aj druhý prístup, ktorý takisto vôbec nie je ľahký: dosiahnuť premenu človeka zvnútra. Takto zmenení jedinci vplývajú aj na svoje prostredie a medziľudské vzťahy. A práve v rámci tohto druhého prístupu môže zohrať kľúčovu rolu živá náboženská viera.  

.pôsobivé zmeny
V čase výskumu vedcov zo Slovenskej akadémie vied (SAV) pracovalo medzi Rómami 14 registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a 5 neregistrovaných (väčšinou letničných) spoločenstiev. Podľa autorov sú najaktívnejšie Rímskokatolícka cirkev, Svedkovia Jehovovi, Gréckokatolícka cirkev, charizmaticko-letničné hnutie Maranata a Apoštolská cirkev. Ich činnosť sa týka asi 130 lokalít a náboženské prebudenie zasahuje približne 10-tisíc aktívnych rómskych veriacich (viac ako polovica z nich sú katolíci). Tieto čísla sa môžu zdať vzhľadom na celkový počet zbedačených Rómov nízke. No na porovnanie, napríklad finančník George Soros v rozhovore pre .týždeň 44/2010 priznal, že pri všetkých prostriedkoch, ktoré jeho nadácie za desaťročia práce vynaložili, sa im v celej Európe nepodarilo vzdelať viac než tisícku príslušníkov nových rómskych elít.   
Výskumníci SAV zisťovali vplyv náboženskej zmeny na 14 ukazovateľov, ako sú zlepšenie školskej dochádzky detí, zbavenie sa dlhov a potlačenie úžery, väčšie úsilie hľadať si prácu (pri prípadnom zamestnaní aj jeho udržanie), pokles drobnej kriminality, zbavenie sa závislostí od alkoholu, drog či automatov, odstránenie negramotnosti, lepšie komunikačné a spoločenské zručnosti, väčšia frekvencia spoločenských kontaktov s inými Rómami i bielymi, a odbúranie vzájomných stereotypov.
Vo všetkých vyššie zmienených ukazovateľoch mala misijná práca najmenej 80-percentný pozitívny efekt na veriacich. V závislostiach a drobnej kriminalite dokonca skoro 100-percentný. A čo je zvlášť potešujúce, v dotazníkoch tento efekt potvrdzovali aj nábožensky nezainteresovaní príslušníci majority, ktorí žijú v susedstve obrátených Rómov.  
Ďalšími dôsledkami, ktoré uvádzali samotní opýtaní, boli zlepšenia rodinných vzťahov, zmena spotrebiteľských návykov, lepšia správa rodinných financií, pocit sebaúcty a osobnej zodpovednosti či schopnosť vidieť svoj život v časovej perspektíve. Spôsobilosti, ktoré Róm nadobudne v cirkevnom spoločenstve, väčšinou nezmiznú ani v prípade, že jeho viera neskôr ochladne.

.najvyšší sociálny pracovník
Výskum ukázal, že veľmi úspešné sú letničné a charizmatické prúdy, pretože veriaceho priamo konfrontujú so zodpovednosťou za svoj život a nutnosťou odstraňovať negatívne návyky. Kladú dôraz na osobnú zbožnosť, každodenné prežívanie viery, priamy vzťah s Bohom a prinášajú so sebou silný dôraz na všeľudské bratstvo, ktoré vnútri cirkvi ruší etnické i sociálne rozdiely. Sprevádza ich aj živá emocionalita, hudba, čo dobre zodpovedá aj rómskej náture.
Keďže veriaci sú presvedčení, že Boh nielen vidí, čo v každej chvíli robia, ale tiež vie, čo si myslia, majú väčšiu tendenciu na sebakontrolu. V istom zmysle sa tak Boh stáva akýmsi sociálnym pracovníkom, ktorý je s veriacim Rómom 24 hodín denne.   
Rómov netreba motivovať finančnými darmi, aby navštevovali cirkevné spoločenstvo. Stabilnejšie sú tie rómske zbory, kde je členom naznačené, aby aspoň symbolicky prispeli na jeho fungovanie. Ľudia si potom spoločenstvo viac vážia. Dôležité je považovať Rómov za subjekt, nie objekt misijných aktivít.
Medzi Rómami fungujú primárne sociálne siete, založené na rodinných a pokrvných väzbách. No chýbajú im sekundárne sociálne siete, ktoré prepájajú ľudí po záujmovej či profesionálnej línii. Výhodou sekundárnych sociálnych sietí, že naši spolužiaci zo školy, bývalí kolegovia či vzdialenejší okruh známych nás môžu oboznámiť s novými informáciami, kontaktmi a perspektívami. Cirkevné spoločenstvo, ktoré presahuje pokrvnú rodinu, preto ponúka akýsi mix medzi primárnymi a sekundárnymi sociálnymi sieťami. A aj tým môže pomôcť Rómovi dostať sa z chudoby.

.problémy i šance
Autori štúdie nechcú, aby misijné aktivity suplovali sociálnu politiku štátu. Sociálna zmena jednotlivca či skupiny je tu len dôsledkom náboženskej zmeny. Navyše, nie vždy vedie k úspešnému začleneniu do väčšinovej spoločnosti, aj keď Róm už svoje správanie i vnútorný postoj zmenil. Dôležitá je vytrvalosť v misijnom a pastoračnom úsilí miestnej cirkvi. Úspech veľmi závisí od osobnosti duchovného, ktorý často pôsobí aj ako psychológ, manželský poradca, finančný poradca či sexuológ v jednom. Dlho trvá, kým si duchovný získa dôveru Rómov, a preto nie je dobré, ak kňazov cirkev necitlivo presúva.
Misijné aktivity cirkví medzi Rómami by nemali byť náhodné, ale cieľavedomé, strategické – s podporou štátu i samosprávy. Jedným z najväčších ohrození rómskej misie je vzájomná nevraživosť medzi cirkvami. Problém nastáva, keď duchovný príliš zdôrazňuje rozdiely medzi „nami“ a „nimi“. Prirodzene, každá cirkev si osobuje nárok na jedinú pravdivosť. No prílišná rivalita môže viesť ešte k väčšej segregácii členov takéhoto zboru, pretože k stigme „cigáňa“ ešte pribudne stigma „sektára“.
Škriepky medzi konkurenčnými cirkvami sú o to kurióznejšie, že ich misijné aktivity zahŕňajú stále ešte príliš malé percento Rómov. V každom prípade, misie do nedotknutých oblastí a rómskych osád by mala vítať aj nenáboženská časť majority.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite