Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ján Tóth: Predvolení víťazi

.ján Tóth .časopis .ekonómovia o kríze

Tradičná ekonomická teória predpokladá logické správanie. Každý človek chce maximalizovať svoje šťastie racionálnym správaním. Táto premisa je veľmi dôležitá, lebo dovoľuje zjednodušene skúmať správanie spoločnosti.

.v skutočnosti sme však často svedkami javu, ktorý nie je v takomto kontexte ľahko pochopiteľný. Existencia predvoľby má často dosah na ekonomické správanie. Ak máme automatický program šetrenia, možno 90 percent zamestnancov sa na ňom zúčastní. Ak nie je automatický, zúčastní sa na ňom menej ako polovica. Naša ochota zmeniť mobilného operátora je oveľa nižšia, ako to naznačuje naša spokojnosť, aj keď to môže byť rýchla zmena zadarmo a môžeme si ponechať pôvodné číslo. Sme ochotní oveľa častejšie darovať svoje orgány v prípade nehody, ak je to predvolená voľba. Pokiaľ je predvoľba vstúpiť do druhého dôchodkového piliera, vyberieme si ho oveľa častejšie. Sú to pritom rozhodnutia, ktoré môžu mať výrazný dosah na naše peňaženky. Napriek tomu predvoľba určí do veľkej miery výsledok, aj keď aktívna zmena je finančne a časovo takmer beznákladová. Jednoducho sa ukazuje, že ľudia majú silnú preferenciu pre status quo, aj keď existujú pádne dôvody na zmenu. A nemusí ísť len o štátnych zamestnancov. Niekedy sa naša „neracionálna“ pasivita vysvetľuje našou averziou voči možnej strate, negatívnemu prekvapeniu, nevedomosťou, alebo tendenciou príliš váhať. Niekedy možno súvisí i s tým, že svet je oveľa hektickejší, zložitejší a jednoducho už nechceme aktívne riešiť veci, pri ktorých necítime, že máme know-how alebo záujem.

.slovenská skúsenosť
A to by mal múdry hospodár vziať do úvahy. Pri príprave rozpočtu na tento rok bola na ministerstve financií (MF) podobná diskusia. Tradičná príprava rozpočtu v zlých časoch zahŕňala nasledovný technokratický postup. MF všetky oblasti „ohlodá na kosť“ a ponúkne politikom takýto „plošne“ minimalistický neutrálny scenár a ušetrený objem pre „priority“. Mojím argumentom proti takémuto prístupu bolo, že daňový poplatník si predsa platí know-how na ministerstve, aby prišlo s niečím sofistikovanejším. A teda aby MF spravilo niektoré predvolené rozhodnutia, ktoré budú dobré z pohľadu dlhodobého rastu, a teda životnej úrovne občana. Napríklad tým, aby už prvotný rozpočet mal zabudované dve dlhodobé apolitické priority – vzdelávanie a infraštruktúru. Samozrejme, politici to môžu vždy zmeniť, oni majú, prirodzene, finálne slovo. Keď však budú napríklad brať učiteľom a zvyšovať niektoré lobistické dotácie, bude to oveľa viditeľnejšie a verejná diskusia bude hmatateľnejšia. Protiargument skúsených harcovníkov bol, že politici to nikdy neprijmú a vždy sa budú pozerať dokonca aj na tieto priority cez stranícke okuliare. Bol som veľmi príjemne prekvapený, že tento názor sa úplne nepotvrdil a na diskusiách, na ktorých som sa zúčastnil, sa politici správali veľmi zodpovedne. Tieto priorizované výdavky vydržali celý politický súboj, aj keď sa napokon iné priority rušili vplyvom zhoršujúcich sa ekonomických vyhliadok.

.meno inštitúcie
Ekonómia nevie vždy úplne presne vysvetliť, čo spôsobuje, že v jednej krajine je oveľa vyššia životná úroveň ako v druhej, aj keď ľudia sú veľmi podobní a krajiny začali na rovnakej štartovacej čiare. Často sa to vysvetľuje „kvalitou inštitúcií”. Tá však môže byť aj výsledkom šťastia, keď v období jedného múdreho politika vznikla kritická masa a tá vydržala aj obdobia menej múdrych vládcov. Vzhľadom na váhu mena danej inštitúcie a verejnej mienky bolo potom ťažké túto inštitúciu zničiť. Dobré inštitúcie sú často samopodporujúce. V prostredí nekvalitných inštitúcií verejnosť ťažšie rozoznáva lídra od zlodeja, a to môže priamo podporovať zlé vlády. Áno, demokracia je nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou pre kvalitné inštitúcie. Otázka náhody je však obzvlášť znervozňujúca pre krajiny, ktoré chcú recept na rast, a teda zlepšenie inštitúcií. Autori najnovšej knihy Prečo národy zlyhávajú napríklad argumentujú práve historickou náhodou ako hlavnou príčinou rozdielneho vývoja Anglicka a Španielska.

.britský vzor
Jednou z ďalších, aj keď oveľa menej určujúcich vecí pre dobrú hospodársku politiku, a teda aj vysokú životnú úroveň, je zrejme schopnosť mať dobre predvolené prvotné návrhy.Tie môžu „postrčiť” krajinu vo výbere lepšieho rozhodnutia. Vlády v USA, Dánsku a Francúzsko sa tým zaoberajú. Podľa časopisu The Economist je najväčši pokrok asi vo Veľkej Británii. Tam odborníci skúšaju vplyv predvolených rozhodnutí napríklad na lepšie platenie daní, zapojenie sa do dôchodkového sporenia alebo zateplenie domov.

Autor je hlavný ekonóm MF SR, príspevok vyjadruje jeho osobný názor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.ján Tóth .časopis
.diskusia
.neprehliadnite