Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tetrahydrokanabinol

.časopis .veda

Močiť a vyrábať z toho vlákna sa môže (močila konope, močila; žaba jej do čižmy skočila), sušiť a fajčiť sa to nesmie. Teda, nesmie ako nesmie. V Holandsku sa to môže aj fajčiť (I’d like to hulit, hulit; van Basten, Rijkaard, Gullit), ale u nás nie.

Suverénne najdôležitejšou revolúciou v ľudských dejinách bola poľnohospodárska revolúcia, ktorá prebehla približne pred desiatimi tisícročiami. Revolučná pritom nebola ani tak rýchlosť zmeny – prechod neolitických lovcov a zberačov na usadený spôsob života, založený na pestovaní plodín a chove zvierat bol v skutočnosti postupný a pomalý – revolučná bola samotná zmena. Nijaký iný objav predtým ani potom nezmenil život človeka tak výrazne, ako objav poľnohospodárstva. A konope patrili k tým rastlinám, ktoré pri tejto revolúcii stáli v prednej línii.
Najstarší archeologický nález konopného vlákna pochádza z kúska čínskej keramiky a má vyše 10 000 rokov. Konope teda patria k úplne najstarším pestovaným plodinám a dodnes sú veľmi populárne. A niet sa ani veľmi čo čudovať, len málo rastlín má také mnohoraké použitie, ako práve konope. Archeologické nálezy najmä z východnej Ázie a neskoršie písomné zdroje z celého starovekého sveta hovoria o využití konopí ako potraviny, ako suroviny na výrobu látok, papiera či mimoriadne pevných tetív lukov (v starovekej Číne boli konope strategickou surovinou par excelence) a tiež o využití na šamanské a medicínske účely. Ako potrava slúžili semená a z nich lisovaný olej, ako zdroj vlákien slúžili stonky, nuž a ako zdroj iných radostí slúžili konopné listy a kvety.

.kvetinky
Listy a kvety obsahujú čosi, čo po požití ovplyvňuje našu náladu, vyvoláva pocity uvoľnenia až eufórie a niekoľko ďalších, viac či menej individuálnych reakcií. Semená túto látku neobsahujú (zrejme preto neboli ľudia v staroveku až takí euforickí ani v oblastiach, kde konopné zrno tvorilo dôležitú súčasť potravy), vlákna tiež nie. Len tie listy a kvety, ktoré však nie sú pre našu tráviacu sústavu príliš vhodné. Ale ľudia sú vynaliezaví, a tak sa naučili dostávať inkriminovanú látku do svojho organizmu inými spôsobmi.
Tie spôsoby sú v zásade dva. Jedným je už spomínané sušenie listov a ich fajčenie. Takto spracovaným konopiam sa hovorí marihuana. Druhým spôsobom je hnetenie listov a kvetov, z ktorých sa vytláča živica, bohatá na danú látku. Výsledkom tohto procesu je materiál, ktorému hovoríme hašiš.
A čo je tou záhadnou látkou, ktorú obsahuje marihuana a hašiš? Je to tetrahydrokanabinol, presnejšie delta-9-tetrahydrokanabinol, domácke meno: THC. Tak ako sú etanol, kofeín a nikotín účinnými látkami alkoholických nápojov, kávy a cigariet (ktoré sú vo väčšine krajín zákonom tolerované), tak ako sú morfín, diamorfín a hydrochlorid kokaínu účinnými látkami ópia, heroínu a kokaínu (ktoré stoja prakticky všade mimo zákona), tak je tetrahydrokanabinol účinnou látkou marihuany (ktorá je niekde na pomedzí medzi legálnymi a nelegálnymi drogami).
Podobne ako ostatné spomínané látky, aj THC stimuluje činnosť mozgu ovplyvňovaním koncetnrácie neurotransmiterov, ktoré sú zodpovedné za prenos signálov medzi jednotlivými neurónmi. Každá z uvedených látok to robí svojím spôsobom, preto sú ich účinky také rôzne. Jedno však majú spoločné – ľahko sa k nim privyká, ťažko sa odvyká.
Prečo je to tak? Prečo sme tak málo odolní proti nástrahám kvaseného ovocia, semien kávovníka, toboliek maku a listov tabaku, koky či konopí? Čo majú všetky tieto látky spoločné? Prečo sú napriek tejto spoločnej vlastnosti návykové vo veľmi rôznej miere? V čom spočíva výnimočnosť THC, ktorému marihuana vďačí za svoje obojaké postavenie tvrdými a mäkkými drogami? A ako je to vlastne s legalizáciou marihuany – je to dobrý alebo zlý nápad?

.šťastie
Čo je šťastie? Nuž, nebude to znieť veľmi poeticky, ale približne povedané je to dostatočná aktivácia niektorých neurálnych spojení v našom mozgu. Ak je týchto spojení aktivovaných dosť veľa, cítime sa šťastnejší ako keď ich je aktivovaných menej.
Pocit šťastia je absolútne kľúčovým pre naše prežitie, a to tak jednotlivcov, ako aj druhu. Prijímanie potravy a tekutín je odmeňované stimulovaním týchto „šťastných“ neurálnych spojení, podobné je to so sexom. Na rovnakom základe je postavený celý mechanizmus učenia – veci, ktoré nám prinášajú odmenu v podobe pocitu šťastia, radi opakujeme (výnimku tvorí náš školský systém, založený vo významnej miere na opakovaní prinášajúcom všetko možné, len nie šťastie). Pocit šťastia teda nie je len akousi nadstavbou, ktorá sa dostavuje po uspokojení základných biologických potrieb – v skutočnosti je úplným základom, je akýmsi motorom, ktorý nás k uspokojovaniu základných potrieb ustavične ženie.
Jednou z najdôležitejších molekúl, aktivizujúcich spomínané neurálne prepojenia, je celkom jednoduchá molekula, nazývaná dopamín (osem uhlíkov, jedenásť vodíkov, jeden dusík a dva kyslíky). A práve okolo dopamínu sa točia všetky spomínané drogy.
Kofeín, etanol aj nikotín vyvolávajú v mozgu, každý svoj, špecifický efekt (o ktorých sme už v tejto sérii písali), ale okrem toho spôsobujú aj zvýšenie koncentrácie dopamínu medzi neurónmi. V dôsledku tohto dopamínového účinku sa zrejme tak ochotne učíme tieto látky konzumovať. Inými slovami, práve dopamín hrá podľa všetkého kľúčovú úlohu v návykovosti spomínaných látok.
V prípade tvrdých drog nie je zvýšenie koncentrácie dopamínu vedľajším efektom, tvrdé drogy idú priamo po zvýšení tejto koncentrácie. Hydrochlorid kokaínu napríklad bráni reabsorpcii dopamínu z priestoru synaptického spojenia medzi neurónmi späť do vnútrobunkových zásobníkov. Morfín a diamorfín zas spôsobujú zvýšené uvoľňovanie dopamínu do priestoru synaptických spojov. Nuž, a THC funguje podobne ako morfíny.
Základný mechanizmus pôsobenia marihuany, hašiša, ópia a heroínu je rovnaký. Aktívna látka sa naviaže na receptor, ktorý kontroluje uvoľňovanie látky zvanej GABA z vnútrobunkových zásobníkov do medzibunkového priestoru. Koncentrácia GABA zas kontroluje uvoľňovanie dopamínu z iných zásobníkov v iných bunkách. Takto – na dva ťuky – teda ovplyvňujú uvedené drogy koncentráciu dopamínu a tým aj pocit nášho šťastia.
Rozdiel medzi THC (marihuana, hašiš) a morfínmi (ópium, heroín) spočíva v tom, že sa viažu na odlišné receptory. Jedny aj druhé receptory kontrolujú množstvo látky GABA, uvoľňovanej z bunkových zásobníkov, ale sú to odlišné receptory. A práve preto nie sú účinky THC a morfínov rovnaké.

.nešťastie
Na to, aby sme jedli, pili a venovali sa aj ďalším príjemným veciam nestačí, aby tie veci boli príjemné. K príjemným veciam totiž často vedie cesta plná nepríjemností. Aby sme sa po tejto ceste vydali, treba nás prinútiť prekonávať tie nepríjemnosti. Ideálnym prostriedkom je ešte väčšia nepríjemnosť.
Práve preto je to v našom mozgu zariadené tak, že nedostatok šťastia považujeme za hotové nešťastie. Pocity intenzívneho hladu či smädu nevnímame len ako nedostatočne kladné, ale ako veľmi záporné. Udržiavanie primeranej koncentrácie dopamínu medzi neurónmi teda nie je len vecou navodzovania pocitu povznášajúceho šťastia, ale aj vecou ochrany pred pocitom neznesiteľného nešťastia.
A práve tu je zakopaný pes tvrdých drog. Ich užívanie nás nielenže priamo učí užívať ich ďalej, ono je to oveľa zradnejšie. V prípade morfínov totiž telo prestane byť schopné regulovať uvoľňovanie GABA a následne dopamínu vlastnými hormónmi (endorfínmi) a tak potrebuje stále nový a nový prísun morfínov.
V prípade THC to telo zvláda oveľa lepšie a dokáže produkovať príslušné hormóny (endokanabinoidy) v dostatočnom množstve aj pri dlhšom požívaní tejto drogy. Práve preto nie je marihuana ani zďaleka taká návyková, ako morfium či heroín. To však vôbec neznamená, že by bola celkom nevinná. Dlhodobé fajčenie marihuany ovplyvňuje pamäť, môže byť spúšťačom viacerých psychických ochorení, napríklad schizofrénie, a v neposlednej miere predstavuje riziko prechodu k tvrdším drogám.
Ak si niekto myslí, že marihuana je v podstate neškodná látka, a preto ju treba legalizovať, veľmi sa mýli. A ak uvádza Holandsko ako príklad, mýli sa ešte viac. Holandská (čiastočná) legalizácia marihuany nebola motivovaná presvedčením o neškodnosti tejto látky, ale snahou o zníženie viacerých negatívnych sprievodných javov (najmä kriminality). Je to len jeden (možno správny a možno nesprávny) pokus o odpoveď na ťažkú a naliehavú otázku: „Kam z konopí?“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite