Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Noví centristickí populisti

.martin Slosiarik .časopis .voľby 2012

Fenomén nových politických strán, ktoré sa na Slovensku objavujú pred parlamentými voľbami, je opäť aktuálny. V slovenskej populácii existuje doslova nevyčerpateľný potenciál voličov, ktorých dokážu nové strany znovu a znovu osloviť.

.nové politické strany používajú voči svojim potenciálnym voličom špecifický typ apelu. Neútočia na etablované politické strany z krajov politického spektra, ale, naopak, využívajú vágne definovaný politický stred a na mobilizáciu voličov používajú témy stredového alebo centristického populizmu (na rozdiel napríklad od nacionálneho populizmu typického na začiatku 90. rokov). V minulosti takto začínali SOP, ANO, SMER a čiastočne aj SaS. Pri svojej mobilizácii sa centristicko-populistické strany odvolávajú na ľud ako na zdroj politickej moci a antiestablišmentový postoj. Využívajú pritom rastúci pocit odcudzenia medzi vládnucimi elitami a ľuďmi, pričom zdroje takéhoto odcudzenia môžu byť sociálno-ekonomické, ako aj témy „čistej“ politiky, boja proti korupcii a partikularistickým záujmom.

.lovia medzi mladými
Centristicko-populistickými favoritmi týchto volieb sú strany 99 % – občiansky hlas a Obyčajní ľudia a Nezávislé osobnosti Igora Matoviča. Prieskumy ukazujú, že patria medzi tie strany, ktoré majú akú-takú šancu dostať sa do parlamentu.
V prípade Igora Matoviča a jeho Obyčajných ľudí sa mohlo ešte pred dvoma týždňami zdať, že bude istou výnimkou a neprepadne výlučne populistickej agende. Zdalo sa, že konzervatívna platforma v tejto strane bude silnieť a vďaka tomu dokáže osloviť nemalú časť sklamaných voličov tradičných stredo-pravých strán. Po rozkole vnútri strany však asi OĽaNO o nemalú časť týchto voličov prišla. A prichádza o nich napriek tomu, že OKS ani KDS na seba nikdy neviazali silný voličský potenciál.
Centristicko-populistické strany bývajú úspešné v prostredí mladých voličov. Medzi potenciálnymi voličmi strany 99 % je viac ako tretina vo veku 18-24 rokov (ich podiel na dospelej populácii je len približne 15 percent). Aj medzi voličmi OĽaNO má táto veková kategória nadpriemerné zastúpenie a po odchode „konzervatívneho“ krídla sa dá očakávať, že zastúpenie mladých voličov ešte stúpne.
Ďalšou charakteristickou črtou týchto strán býva skutočnosť, že svojich potenciálnych voličov čerpajú z etablovaných strán a úspech zaznamenávajú aj medzi nevoličmi, respektíve prvovoličmi. V prípade strany 99 % takmer polovica súčasných sympatizantov deklarovala, že sa na posledných parlamentných voľbách nezúčastnila a ostatní potenciálni voliči tejto strany sa regrutujú najmä z bývalých voličov Smeru a SDKÚ. Medzi sympatizantmi OĽaNO tiež nájdeme relatívne významné zastúpenie nevoličov (asi štvrtina) a zastúpenie bývalých voličov iných politických strán je pestrejšie – sú to voliči SaS, ako aj SDKÚ a KDH, ale aj bývalí voliči SNS. Zastúpenie voličov Smeru je nižšie, ale netreba zabudnúť na to, že časť bývalých voličov SaS volila v roku 2006 práve Smer, volebná trajektória týchto voličov je je zložitejšia a miera ich volatility (premenlivosti vo volebnom správaní) je vyššia.

.prídu napokon k voľbám?
Je tu však jedno ale, ktoré sa spája s prípadným úspechom nových strán vo voľbách. Zatiaľ čo prieskumy verejnej mienky dokážu relatívne dobre merať preferencie etablovaných strán s relatívne pevnými voličskými elektorátmi, nové strany s premenlivou voličskou základňou zvyknú výskumy verejnej mienky nadhodnocovať a to preto, že časť ich podporovateľov z výskumov nakoniec k voľbám nepríde (rozdiel medzi „papučovými“ a reálnymi preferenciami). Tak to bolo kedysi v prípade strán SOP (mesiac pred voľbami preferencie na úrovni 14,5 %, volebný zisk 8,01 %), ANO (mesiac pred voľbami preferencie na úrovni 10,1 %, volebný zisk 8,01 %), či Smeru (mesiac pred voľbami preferencie na úrovni 16,3 %, volebný zisk 13,46 %). SaS je výnimkou, i keď táto strana išla v roku 2010 do volieb s podstatne rozpracovanejším volebným programom, než je bežné pre centristicko-populistické strany. Teda to, že niektorá z nových strán dnes dosahuje preferencie nad 5 percent, ešte nezaručuje, že bude úspešnou aj v samotných voľbách. Tým väčšmi, že nové centristicko-populistické strany dnes zbierajú hlasy frustrovanej ulice, ktorá je pripravená vec vyriešiť tým, že bude ignorovať voľby. Autor je sociológ a riaditeľ pre výskum v agentúre Focus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite