Žijeme kľúčové dni. Smer už otvorene priznal, aký je jeho konečný cieľ: vytiahnuť Slovenskú republiku ako štát zo západných spojenectiev. Je to obrovská vec, toto priznanie. Čo znamená a ako naň máme reagovať?

Edward Lucas na otázku, či sleduje cesty Roberta Fica, humorne odpovedal, že by chcel byť jeho cestovkou, lebo slovenský premiér zjavne preferuje luxusné destinácie. Ale potom sme zvážneli. Téma osudu Slovenska nie je momentálne nič úsmevné.

V roku 1989, v televíznej relácii, vystupoval kovaný komunista Vladimír Mináč. A pokúšal sa zo svojej minulosti, v ktorej sa služba totalite striedala s etapami kvázi vzdoru, ukovať pozíciu tribúna novembrových zmien.

Robert Fico hrá vabank, ide svoju poslednú hru. Vlečie Slovensko do Ruska. Opozícia reaguje spomalene. Je to stratené? Ani náhodou. Slovensko vstáva a najlepšie to vidieť v regiónoch.

Pre tému z titulku sme sa rozhodli z dvoch dôvodov. Prvým je text z The Economist o knihe Ako naša kultúra zabila dospelosť, ktorý vyvolal veľkú diskusiu. Druhým je fakt, že správna odpoveď spoluurčí povahu budúceho sveta.

Premiér sa skrýva, prezident pritakáva a opozícia oddychuje.

Za živa v Bystrici, po smrti v nebi, bolo asi vždy trochu zbožným prianím. Ale túžba po hodnotách a zmysle išla vždy dejinami mesta. Minulý týždeň išiel súčasnou Banskou Bystricou sprievod, ktorý vyslal tvrdý odkaz Robertovi Ficovi.

Poľský novinár Aleksander Kaczorowski v rozhovore pre .týždeň hovorí o štátnikoch, o rozpadnutej V4, ale aj o skúške Donaldom Trumpom, z ktorej môže Európska únia vyjsť lepšie, než by kto teraz očakával – no musí si uvedomiť, čo chce a čo znamená.

Prebieha snaha o zničenie Slovenska. Zvnútra aj zvonka. Pred našimi očami sa koná únos štátu do ruskej sféry. Akú obranu proti tomu môžeme postaviť?

Je ľahké strácať zo zreteľa podstatné veci, keď nás zahlcujú nepodstatné. Ale ešte ľahšie je strácať zo zreteľa podstatné veci, keď okolo nás bujnejú aj tie, ktoré síce nie sú nepodstatné, ale nie sú ani otázkami života a smrti.