Jeffrey Lightfoot je programový riaditeľ Center for International Private Enterprise pre Európu, žije v Bratislave a pochvaľuje si, že sa odtiaľto dá dostať ozaj všade. Ako však vidí pripravenosť Slovenska na výzvy doby? Pomoc Ukrajine, sloboda médií, demokracia v ohrození... ako to vníma?

Generálny tajomník OSN vyzýva na umiernenosť Izrael, akoby on mal kľúče od vojny či mieru. Nie Irán, ktorý sa zaprisahal vymazať Izrael z mapy. Nie Hamas, ktorý je príčinou utrpenia Gazy, nie Hizballáh, ktorý je príčinou skazy Libanonu. Má to logiku? Jedine ak logiku antisemitov, podľa ktorej za všetko vždy môžu Židia, sionisti, Izrael.

Prídeme o eurofondy, keď si ničíme to, čo sme si sami určili ako prvky svojho právneho štátu? A prečo sme stále na chvoste spolupráce s Ukrajinou, keď by ju naše regióny, najmä tie východné, potrebovali ako soľ? Hovoríme s europoslankyňou Ľubicou Karvašovou.

Robert Fico nezaháľa. Odkedy prišiel do vlády, určuje debatu, jej témy a tempo. On rozhoduje o tom, kedy sa nejaká téma vytiahne aj kedy sa s ňou skončí. Toto je podstata jeho úspechu, nič iné.

Slovensko využíva eurofondy menej efektívne, než by mohlo. Hoci sa k nim nesprávame ako k „vlastným“, čo by sme robili bez nich? Vysvetľuje ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Odvolanie Michala Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu znamená – vzhľadom na spôsob, udávané dôvody aj rozpravu v parlamente – návrat pred rok 1998. Mentalitou hlasujúcich sa dokonca vracia do Ficovej komunistickej mladosti spred roka 1989. Premiér Fico teda zašiel ešte ďalej než expremiér Mečiar.

Niektoré systémy vlády sú tým nestabilnejšie, čím viac navonok vyzerajú ako monolity. Ale neznamená to, že sú menej nebezpečné.

Mimoriadna parlamentná schôdza je otvorená, niekto si kupuje pukance, niekto si hryzie nechty. Bez ohľadu na čokoľvek je však jasné jedno: Tu nejde o Michala Šimečku.

Humanizovať agresorov je vždy etický prešľap. No v časoch, ktoré sa snažia o citlivosť, sa preň dá nájsť za hrsť podporných argumentov a aj dosť naivného publika. Príklad? Uvedenie filmu Rusi vo vojne na festivale v Benátkach.

Ukrajina bojuje o prežitie, vojna však presahuje aj jej hranice a hrozí, že zasiahne územia členských krajín NATO. Únavu z vojny cítiť však hlavne na Západe, ktorý sa do vojny priamo nezapája. Generál Ben Hodges.