Čakajú nás ťažké dni, týždne, mesiace a možno aj roky. To nikto nevie. V týchto dňoch sa formuje charakter našej spoločnosti. To, akým spôsobom zvládneme s pandémiou sa vysporiadať, nás poznači na celé generácie. Nevieme o tom, ale pandémia formuje charatery celých národov. Aj toho nášho.

Tak teda takto to vidím ja. Nejaký človek, autorita, v jeden deň vyhlási, že treba bezpodmienečne zabrániť ľuďom, aby počas sviatkov cestovali za svojimi príbuznými. Lebo veď ide o zdravie. Namiesto apelu na rozum zvolí silu.

Stalo sa to, čo sa dalo predpokladať. Matovičom presadené obmedzenia pohybu vyvolali na cestách zbytočný chaos, ničomu to nepomohlo. Kritizuje ho aj Pellegrini, a tentoraz sa nedá robiť nič, len mu dať za pravdu.

Sprísnenie pohybu, zákaz cestovať z okresu do okresu, to všetko viedlo k zápcham na diaľniciach i cestách. Ľudia meškajú do práce. K starým rodičom nikto z nich nešiel. Sulík sa nevie dovalať Matovičovi a za chaos sa ospravedlňuje občanom.

Koronavírus spôsobil, že sme oveľa menej citliví na pomalú a zdanlivo neškodnú stratu slobôd a práv, ktoré nám zaručuje ústava.

Ak sa k verejnosti prihovára kráľovná, tak situácia bude asi vážna. Ak si vypočujete, čo povedala, tak sa vám v dušiach rozleje nádej. Škoda, že tu nemáme kráľovstvo, tak ako to kedysi navrhoval Július Satinský.

Máme z pekla šťastie, že sa zatiaľ na nás nerúti celá Amazonka infikovaných mužov, žien a detí. Nikto však nevie s určitosťou povedať prečo.

Netrpezlivo budem čakať na dnešný podvečer. Vláda rozhodne o tom, ako budú vyzerať naše najbližšie dni.

To som fakt zvedavý, koľko ľudí zláka pekné počasie, aby si vyšli do prírody nadýchať sa vírusov.

Mizéria spôsobená koronavírusom nekončí. Pandémia je však aj možnosťou, aby sme si uvedomili krásu a krehkosť našich životov.