V knihe a na výstave Danubea ukazuje ľudí a miesta pri Dunaji, ktoré pôsobia ako z iného sveta. Bývalý fotoreportér Alan Hyža rozpráva o získavaní dôvery neznámych ľudí, o tom, prečo mu technicky vydarená fotografia nestačí, aj o veľkej kamere, s ktorou mu mnohé situácie vedome unikajú. A vysvetľuje, prečo môže byť krásny aj deň bez jedinej fotografie.

Štyri hodiny čakania a expozícia dlhá približne pol sekundy. Aj tak vznikajú fotografie Alana Hyžu z cyklu Danubea. Prinášame ukážku z rozhovoru, ktorý spolu s výberom jeho fotografií nájdete na desiatich stranách piatkového .týždňa. Výstavu v Bratislave ešte stihnete do nedele.

Na bratislavskej Kolibe stojí dom, ktorý sochár Imrich Vanek budoval približne dvadsať rokov a premenil na vlastný umelecký svet. Jeho neter Katarína Staroňová mu ešte za života sľúbila, že dom zostane otvorený kultúre. Spolu s manželom investovali rodinné úspory do jeho obnovy. Dnes tu opäť tvoria umelci a obnova získala nomináciu na architektonickú cenu CE ZA AR. Rozprávali sme sa o rodinnom sľube, zodpovednosti za kultúrne dedičstvo a o tom, prečo by mal každý podľa svojich možností prispievať k verejnému blahu.

Na Slovensku sme jeho meno počúvali najmä vtedy, keď ho premiér Robert Fico spájal s údajným pripravovaným prevratom. V pražskom Kine Atlas som Mamuku Mamulašviliho zažil úplne inak.

Plné ulice, rodiny s deťmi, umenie na miestach, okolo ktorých bežne iba prejdeme. V sobotu večer sme sa s rodinou prešli po pár zastávkach Bielej noci. Ak ste ju ešte nestihli, dnes máte poslednú možnosť. A stojí za to vyraziť do mesta.

Na bratislavskom Námestí SNP v pondelok večer verejne premietali vybrané nahrávky z poľovníckej chaty v Čifároch. Podujatie zorganizovala strana Sloboda a Solidarita. Pred premietacou plochou boli pripravené aj dve prázdne kreslá – jedno pre Roberta Fica a druhé pre Pavla Gašpara.

Na Ukrajinu sme na pozvanie Roberta Ivanča, zakladateľa skupiny Zakarpatskí gazdovia, vyrazili s Ivetou Radičovou, Fedorom Gálom, Andrejom Bánom a Michalom Oláhom odovzdať Jaroslavovi Laňovi knihu Odpúšťanie. Počas dvoch dní sme sa stretli s ľuďmi, ktorí žijú vo vojne a jej bezprostrednej blízkosti. O odpúšťaní sa preto s Ivetou Radičovou rozprávalo inak, než pri stole doma.

Pred Prezidentským palácom stáli dnes ľudia celý deň v teple a na slnku. Rad mal minimálne dvesto metrov. Prišli z rôznych častí Slovenska, aby sa mohli pozrieť dovnútra. Čo ich na prezidentovi vlastne tak priťahuje?

Kniha na stole alebo na polici nikam nezmizne. Vidím ju. Viem, že ju mám. A zároveň viem, že som ju ešte neprečítal. Nemusím si pamätať, kam som si ju uložil. Je stále predo mnou.

V stredu 12. augusta sa na hrade Devín zišli stovky ľudí, aby pozorovali čiastočné zatmenie Slnka. Každý si na to priniesol vlastný spôsob – od špeciálnych okuliarov cez zváračské masky až po diskety, cédečká či kameru obscuru.