V kultúrnom dome na Trojičnom námestí v Trnave sa včera (v utorok 3. 3.) konala oslava MDŽ organizovaná stranou Smer. Pokúsil som sa na podujatie akreditovať ako fotograf, no bolo mi povedané, že akreditáciu majú len vybrané médiá.

„Ave ja.“ Pozdrav, v ktorom je obdiv k sile, pocit výnimočnosti a presvedčenie, že svet sa dá ovládať. Že ľudia sú figúrky a pravidlá len prekážka. Z tohto postoja vyrastá Threeema – hra o moci, túžbe manipulovať a o neschopnosti zastaviť sa včas.

Minulý týždeň som bol v Budapešti na výstave „Pred búrkou. Taiwan na hranici minulosti a budúcnosti“. Prvýkrát nie v Maďarskej národnej galérii, kam som chodieval pravidelne – do priestoru veľkých dejín, veľkého Maďarska, národných mýtov a snahy zasadiť maďarské umenie do európskeho kontextu. Tentoraz som vošiel do Ludwig Múzea. A niečo tam nesedelo. V tom najlepšom zmysle slova.

Vizuálna identita verejnoprávneho média prešla za posledných tridsať rokov výrazným vývojom – od národne ladených symbolov 90. rokov cez silné grafické koncepty až po ikonickú dvojbodku RTVS. Pozrite si historický prehľad log a prečítajte si rozhovor s dizajnérom písma Ondrejom Jóbom, ktorý vysvetľuje, prečo je pri novom logu STVR vážnejší spôsob jeho vzniku než samotný dizajn.

V Kunsthistorisches Museum je nádherná obrazáreň, kam sa rád vraciam. Chodím tam pozerať starých majstrov – Rubensa, Velázqueza, Brueghela, Caravaggia. Je to miesto, kde sa dá učiť pozerať. Tentoraz ma sem priviedla výstava maliarky Michaeliny Wautier. A veľmi rýchlo som pochopil, že nejde len o objav silnej autorky, ale o príbeh, ktorý sa až prekvapivo presne dotýka nášho času.

Keď som prišiel na Hviezdoslavovo námestie, prekvapilo ma, že na protest prišli starší ľudia s transparentmi. Postupne sa však priestor zaplnil študentmi a mladými ľuďmi. Prišli aj napriek mrazu – už po niekoľkýkrát.

Hodinu vlakom od Bratislavy je výstava, ktorá nepotrebuje efekty ani veľké gestá. Stačí jej človek, čas a schopnosť sústrediť sa.

Vo veku 73 rokov zomrel britský fotograf Martin Parr (1952 – 2025). O jeho úmrtí informovala 6. decembra jeho nadácia v Bristole, kde žil a pracoval. Parr patril medzi osobnosti, ktoré zásadne zmenili podobu dokumentárnej fotografie – a to nielen svojimi obrazmi, ale aj spôsobom, akým o fotografii premýšľal a podporoval ostatných tvorcov.

Výstava Všetky deti Boha 2025 v seneckej synagóge predstavuje Tibora Huszára ako fotografa, ktorý dokázal vidieť svetlo aj tam, kde ho iní prehliadli. Huszár bol výrazná – a niekedy aj kontroverzná – osobnosť. Reakcie ľudí kedysi aj dnes vyvolával napríklad tým, že fotografoval politickú kampaň Vladimíra Mečiara. Zároveň to bol človek s veľkým srdcom, ktorý pristupoval k ľuďom s bezprostrednosťou, humorom a úprimným záujmom. Dnes je posledný deň výstavy.

Na bratislavskom Námestí slobody sa dnes podvečer napriek dažďu a zime zišli desiatky tisíc ľudí. 17. november je po novom „len“ štátnym sviatkom bez voľna, a tak väčšina prišla rovno z práce – s ruksakom na pleci a dáždnikom v ruke. Ani dážď nezmyje túžbu ľudí po slobode: steká po pláštenkách, transparentoch a vlajkách, ale nie z ich hláv.