Na Slovensku sme jeho meno počúvali najmä vtedy, keď ho premiér Robert Fico spájal s údajným pripravovaným prevratom. V pražskom Kine Atlas som Mamuku Mamulašviliho zažil úplne inak.

Plné ulice, rodiny s deťmi, umenie na miestach, okolo ktorých bežne iba prejdeme. V sobotu večer sme sa s rodinou prešli po pár zastávkach Bielej noci. Ak ste ju ešte nestihli, dnes máte poslednú možnosť. A stojí za to vyraziť do mesta.

Na bratislavskom Námestí SNP v pondelok večer verejne premietali vybrané nahrávky z poľovníckej chaty v Čifároch. Podujatie zorganizovala strana Sloboda a Solidarita. Pred premietacou plochou boli pripravené aj dve prázdne kreslá – jedno pre Roberta Fica a druhé pre Pavla Gašpara.

Na Ukrajinu sme na pozvanie Roberta Ivanča, zakladateľa skupiny Zakarpatskí gazdovia, vyrazili s Ivetou Radičovou, Fedorom Gálom, Andrejom Bánom a Michalom Oláhom odovzdať Jaroslavovi Laňovi knihu Odpúšťanie. Počas dvoch dní sme sa stretli s ľuďmi, ktorí žijú vo vojne a jej bezprostrednej blízkosti. O odpúšťaní sa preto s Ivetou Radičovou rozprávalo inak, než pri stole doma.

Pred Prezidentským palácom stáli dnes ľudia celý deň v teple a na slnku. Rad mal minimálne dvesto metrov. Prišli z rôznych častí Slovenska, aby sa mohli pozrieť dovnútra. Čo ich na prezidentovi vlastne tak priťahuje?

Kniha na stole alebo na polici nikam nezmizne. Vidím ju. Viem, že ju mám. A zároveň viem, že som ju ešte neprečítal. Nemusím si pamätať, kam som si ju uložil. Je stále predo mnou.

V stredu 12. augusta sa na hrade Devín zišli stovky ľudí, aby pozorovali čiastočné zatmenie Slnka. Každý si na to priniesol vlastný spôsob – od špeciálnych okuliarov cez zváračské masky až po diskety, cédečká či kameru obscuru.

Cez víkend som si pozrel dva úplne odlišné filmy. Veľkolepú Odyseu o hrdinovi, víťazstve a návrate domov a japonský animovaný film Hrob svetlušiek o dvoch deťoch, ktoré sa snažia prežiť posledné mesiace druhej svetovej vojny. Možno zvláštne spojenie, ale práve pri týchto dvoch príbehoch som začal premýšľať nad tým, čo všetko v človeku zostane po vojne.

Minulý týždeň sme boli na rodinnej dovolenke v Prahe. Tento týždeň chodíme normálne do práce. A napriek tomu mám pocit, že až teraz trochu dovolenkujeme.

Štyri dni som na Pohode sprevádzal Ľuba Šošku a jeho manželku Eriku. Pôvodne som chcel fotografovať život s nevyliečiteľnou chorobou. Nakoniec vznikol príbeh o partnerstve, priateľstve, komunite okolo Pink Whale a o tom, že ani v ťažkých chvíľach netreba stratiť humor.