Opozícia a protestujúci volali v utorok podvečer na bratislavskom Hodžovom námestí po demisii vlády či riešeniach energetickej krízy.

Včera (17.9.2022) sa v trenčianskom Piano Clube začalo turné Zelená pošta, 8 koncertov v siedmich mestách. Zelená pošta je jeden z najvýznamnejších rockových albumov, ktoré na Slovensku vznikli a tento rok oslavuje 50. výročie vydania. Zároveň je to 10 rokov, čo odznela naživo pri príležitosti festivalu Konvergencie. Medzitým však odišli Marián Varga a Fedor Frešo. V rámci tohto turné, ktoré iniciovali súrodenci Frešovci, ich nahradia Vladislav „Slnko“ Šarišský a Fedor Frešo mladší. Pozri aj článok o albume Zelená pošta v .týždni. Fotografie zachytávajú skúšku kapely. Zloženie kapely: Pavol Hammel – spev, gitara, František Griglák – gitary, Martin Valihora – bicie, Fedor Frešo Jr. – basgitara, Vladislav Šarišský – klávesy, Peter Preložník - klávesy

Predstavte si, že keď máte 15 rokov, nastúpite do školy, ktorá je zároveň prácou, a je tu režim ako v kasárňach. Do neskorého popoludnia ťažko pracujete pri stroji a potom od šiestej do deviatej večer sedíte v škole a učíte sa. O pol desiatej je večierka. Ráno rozcvička. Ešte aj víkendy, teda voľný čas, máte organizované. Zarobíte slušné peniaze, ale nesmiete ich minúť.

Ak idete pešo alebo na bicykli z Petržalky do mesta po ľavej lávke prístavného mostu, vidíte nákladný prístav a pre mnohých z nás je to fascinujúci pohľad.

Hrať Draculu je ako povoliť uzdu vlastnej temnoty a dobrovoľne obcovať so samotným zlom, bez toho aby vás čakal trest alebo odsúdenie. Vyvrcholením je samotné pochopenie našej zraniteľnosti a obmedzení, ktoré za život podstupujeme. Ľudí vždy lákala nesmrteľnosť, predstava nekonečnej mladosti aj za cenu života iných. Som si istý, že keby táto možnosť existovala siahli by po nej mnohí.

Všetci poznajú Banskú Štiavnicu, Vysoké Tatry, Bratislavský alebo Spišský hrad. Ale počuli ste už o pukanských morušiach alebo Spečenom vale?

V súčasnej dokumentárnej fotografii sa stalo pravidlom, že pre zrozumiteľné vnímanie fotografického obrazu je takmer vždy nutné brať do úvahy kontext, ideový rámec, voči ktorému fotografiu interpretujeme, posudzujeme a chápeme.

Podvečer prichádzame do poľskej dedinky niekoľko kilometrov od bieloruskej hranice. Na okolité lesy Bielovežského pralesa sadá hmla. Kontaktný dom nám navigácia nenašla. Spoznávame ho, až keď sa nakrátko zažne zelené svetlo v okne orientovanom k pralesu.

Vraví sa, že všetky cesty vedú do Ríma a tiež, že v Ríme narazíte na vykopávky všade. O niečo menej ciest, konkrétne dve, vedú do obce Bojná v Topoľčianskom okrese. Aj tu vykopávky vyskakujú zo zeme. Bojná však už navždy zostane spätá so Svätým mestom. Zásluhu na tom má starosta Jozef Stankovský, ktorý pápežovi Františkovi daroval koncom septembra kópiu zvonu z Bojnej.

Niektoré umelecké diela sa v uliciach Bratislavy začali objavovať už od stredy minulého týždňa. Zuzana Pacáková, riaditeľka festivalu Biela noc viackrát priznala, že spánku je pred festivalom málo. Náročné expozície treba neraz inštalovať aj nadránom. Z Bratislavy a Košíc sa tak na dovedna 33 nocí stáva obrovská galéria súčasného umenia. Dostať sa dá na miesta, ktoré za bežných okolností Bratislavčan či Košičan len veľmi ťažko objaví a navštívi. Prehliadkových dní je tentokrát viac a umelecké diela sú sprístupnené prevažne vo verejných priestranstvách. Tri víkendy v každom meste umožnia záujemcom viac sa rozptýliť a byť pred pandémiou aspoň v relatívnom bezpečí.