Diskusia (8)

1. .marek šefčík od .ondrej kandráč | 8. august 2009 17:24

   zdravý postoj k situáciám...tak prečo nespomenieme aj produktívnu drzosť a schopnosť kriticky hodnotiť aj tú autoritu? Neznášam stádovitosť... Čo sa týka domácich úloh...žiakom sa protivia, lebo sú zväčša nudné. Napríklad ja som vždy zvysoka kašľal na úlohu napr. z matematiky. Plietli sa mi čísla, nemal som na to logiku. Teraz ľutujem, že som napriek tomu nedriloval tú matiku do polnoci. Prečo? Bol som lenivý somár... takže dobrovoľné úlohy= palec dole.

2. .povinným "školstvom" riešiť nezamestnanosť od .sla | 7. jún 2009 16:17

   Pred nedávnom som prišiel k podobným úvahám ako M.M., keď som s priateľmi diskutoval o probléme nezamestnanosti. Často sa stretávam s názorom, že za socializmu bolo lepšie, pretože každý mal prácu. Obvykle na to odpovedám, že pred rokom 1990 nebolo u nás právo na prácu, ale pracovná povinnosť - kto nemal v občianskom preukaze potvrdenie zamestnávateľa, išiel do väzenia ako „príživník“. Ako to však riešiť v dnešnej dobe, keď je na Slovensku na trhu práce zbytočných 500 000 až 1 000 000 ľudí? Toľko väzníc nemáme a ani by to nebolo finančne únosné. Prvé, čo ma napadne, je možnosť využiť nezamestnaných na „nútenú“ (kto nepracuje, nech neje, tj. nedostane podporu) manuálnu výstavbu diaľnic a ciest. Zabudnúť na techniku a robiť všetko len za pomoci jednoduchých nástrojov, aby sa zamestnalo čo najviac ľudí. Bohužiaľ politici si nedajú vziať taký dobrý kšeft, ako je stavba ciest. Väčšinou pri týchto úvahách končím pri hľadaní nejakých - aj nezmyselných - činností, ktoré nie sú náročné na priestor, organizáciu a kontrolu výkonu a ktoré sa dajú vykonávať 8 hodín 5 dní v týždni za hocijakého počasia. Dlho som nič lepšieho nevymyslel, ako prenášanie balvanov alebo kopanie jám a ich následné zahrabávanie. Ako učiteľ na strednej škole som si dávno všimol, že pre mnohých žiakov je navštevovanie školy len zabíjaním času. Neustále sa vypytujú načo im vzdelanie - napríklad v matematike - vôbec bude. Niekedy im odpoviem známym bonmotom, že sa učia matematiku preto, aby mohli byť učiteľmi matematiky. Inokedy potrebu matematiky prirovnávam k telocviku, ktorý cvičí telo - obdobne matematika cvičí rozum. Ale vidím, že nie som presvedčivý. Veď načo im v živote bude rozum a vzdelanie? Načo im je maturita a vysokoškolský diplom, keď aj tak sa budú väčšinou živiť ako čašníci, predavačky, opatrovateľky a podobne? Svoje myšlienky o „nezmyselnosti“ vzdelávania niekedy končím úvahou, že v spravodlivom spoločenskom systéme ten, kto nemá záujem o vzdelanie, ide k lopate. A som v začarovanom kruhu - dnes nie sú pracovné príležitosti na manuálnu prácu, nie je povinnosť pracovať, nie je dovolené nútiť pracovať ani len väzňov. Čo by štát ponúkol možno polovici z 800 000 žiakov starších ako 15 rokov, pre ktorých vzdelanie „nemá zmysel“? Príspevok M.M. ma inšpiroval k nasledovnej úvahe o efektívnom sociálnom systéme. Každý dospelý (napr. 16-ročný) človek sa môže slobodne rozhodnúť, či chce pracovať alebo študovať (samozrejme za vlastné peniaze). Tomu, kto nechce ani jedno, a pýta si štátnu finančnú podporu, štát zabezpečí manuálnu prácu alebo štúdium. Nebolo by to však zábavné profylaktické väzenie pre malé deti, ale namáhavá práca. Na kopanie jám a ich následné zahrabávanie miliónom nezamestnaných by bolo potrebných najmenej 20 miliónov metrov štvorcových pôdy. Povinné vzdelávanie, ktoré by sa mohlo vykonávať aj domácim samoštúdiom, nevyžaduje takmer nič. Stačí len určiť normu na učenie (napr. koľko strán hocijakej knihy sa má nezamestnaný naučiť naspamäť za týždeň). Podporu v nezamestnanosti prísne viazať na úspešné absolvovanie pravidelných týždenných skúšok. Zaujímavé by bolo vedieť, koľko nezamestnaných by uprednostnilo pred „vzdelávaním“ kopanie jám. Ja osobne považujem slobodnú tvorivú prácu za hlavný zmysel ľudského života a rozmýšľanie za najlepšiu zábavu. Čo však s tými ľuďmi, ktorí to tak nevidia? Očakával som po roku 1989, že príchod kapitalizmu podstatnú väčšinu voličov prirodzene „donúti“ takto uvažovať a konať. Lenže dnešný systém, v ktorom žijeme, je stále viac socializmom, ktorý podporuje pravý opak - príživníctvo, lenivosť, ničnerobenie. A už ani nedúfam, že sa dožijem zmeny. Dnes je takmer polovica voličov na Slovenku nepracujúca - konkrétne 2 milióny zo 4,3 milióna voličov. Možno už tento rok sa počet evidovaných nezamestnaných, invalidov, dôchodcov a študentov zvýši o 160 000 a nepracujúcich voličov bude väčšina. Zaručený trvalý úspech v demokratických voľbách bude mať politická strana (Strana nepracujúcich?), ktorá sľúbi nepracujúcim rovnakú životnú úroveň, ako majú pracujúci - veď to predsa vyžaduje sociálna spravodlivosť! Systém bude nezvratne socialistický nielen zo stareckého resentimentu, ale zo svojej podstaty. Súhlasím s M.M., že deti by nemali byť trestané školou a mali by v nej zažiť viac zábavy. „Profylaktické väzenie“ je vhodné pre deti od 3 do 15 rokov. V mojom príspevku som však neriešil problém detí, ale dospelých. P.S. Keď som sa opýtal žiakov, čo im prvé napadne, keď sa povie slovo „škola“, viacerí odpovedali, že väzenie, jednému dokonca slovo „škola“ asociovalo mučenie.

3. .nie väzenie, ale služba od .gejza_n | 4. jún 2009 22:56

   Ponúkam iný pohľad. Napadlo ma prirovnanie so základnou vojenskou službou. Základný pocit z vojny je strata slobody, čiže ako väzenie. Agumenty že na vojne sa z chlapca stane chlap, aké je dôležité aby sa mladý naučili disciplíne. Alebo aká dúležitá je vojna pri príprave človeka na život a podobné hlúposti ešte vždy žijú v predstavách ľudí. Sú to mýty. Nuda, šikana, používanie sily bez prirodzenej autority, zastrašovanie to bola pravá tvár vojenčiny. Nepodobá sa to škole ktorú popisujete (a ? Škola má mať ponúkať služby s ktorými sa má uchádzať o priazeň rodičov (vo vyšších ročníkoch aj študentov). Dokonca by som povedal súťažiť o ich priazeň. Táto ponuka by mala byť čo najpestrejšia a najmenej obmedzená štátom. V spoločnosti však existuje silný strach, že by to viedlo k anarchií, manipuláciam alebo aspoň k zneužívaniu kvôly zisku. Samozrejme vylúčiť sa to nedá a objavia sa aj spomínané neduhy. Je to ako s demokraciou o slobodou vo všeobecnosti, benefity ktoré prináša (kreativita, dobrodružstvo, fantázia, odvaha a radosť).

4. .tiez som ucitelom od .marek Šefčík | 4. jún 2009 21:27

   ucim na gymnaziu fyziku a matematiku. asi by to chcelo dlhsi komentar a podrobnejsiu analyzu, ale dam aspon niekolko postrehov... naprilkad s tymi domacimi ulohami suhlasim. ja tiez velmi casto hovorim studentom, ze domaca uloha, ktoru im zadavam je pre nich dobrovolna. kto potrebuje pocita, kto nie, nech robi v tom case nieco ine. mrzi ma ale, ked student, ktory to potrebuje najviac sa na to z vysoka... a potom je nastvany na cely svet, ked pisomka dopadne zle. co sa tyka vyucovania fyziky, tak mne reforma rozviazala ruky a prvaci to uz jasne pocitili. ucime sa prevazne cez experimenty a to je podstatne jedlejsie (toto ale zavisi individualne od predmetu, vybavenia skoly, ucebnych pomocok a chcenia ucitela). trochu odlisny nazor mam na funkciu skoly. myslim, a studentom to hovorim, ze skola je skutocne trenazer zivota (hoci sme v nej tak dlho). v skole preslapy bolia podstatne menej, ako potom v praci, v rodine,... aj studenti raz pridu do praxe a budu pracovat vo vsakovakych firmach a urcite sa im zide arzenal zbrani ako disciplina, ucta a uznanie autority a nadriadenych, zodpovednost, praca v casovom strese, praca v kolektive a v neposlednom rade zdravy postoj k zivotnym situaciam a zrely rebricek hodnot. podla mna je v dnesnej dobe ulohou ucitelov okrem odovzdavania poznatkov svojim ziakom, predovsetkym formovanie, vychova, vedenie k dobru,... stotoznujem sa s tym, ze najvacsi nepriatel dnesnej mladeze je nuda s dosledkami, ktore spominal autor. ale na toto je skola kratka. ano likviduje nudu (ak v samotnej skole nie je nuda), ale musia sa k tomu pridat i mimoskolske aktivity, medzi ktorymi hra hlavnu ulohu sport. dolezite je deti, studentov pritiahnut aj k tomuto. a este na zaver - nuda kvitne v bezcielnych zivotnych pribehoch mladych ludi. ak naopak vedia preco zit, ak maju jasne milniky a ciele, potom nuda a ine pliagy nemaju sancu. a toto formovanie mladeze by som zaradil medzi kralovske ciele nasich skol. plnit ich je obrovsky problem... ale da sa.

5. .možno od .oncosto | 3. jún 2009 07:07

   vsetci sme jedinecni a kazdy ucitel ma iny pohlad na to, preco isiel ucit. mne napriklad za bolsevika vadilo, ze od vsetkych deti sa ocakaval rovnaky vykon, pricom je jasne, ze kazdy mame ine dannosti. viem, ze je zlozite sa venovat detom individualne, ale dodnes neviem, ake mali nasi ucitelia pocity, ked nam podsuvali komunisticke blaboly a este nas z toho aj skusali. politika bola aj v zemepise aj v dejepise, o obcianskej nehovorim, literatura sa preberala len "nezavadna" ale nik nepovedal co je zavadne na tej zavadnej. všade pretvarka. mali nas za nesvojpravnych? az sa mi slzy tisnu do oci ked to pisem. rozpraval som sa so spoluziakmi, terajsimi pedagogmi a vraveli, ze neuverim ale teraz ked zvoni tak su stastnejsi ako ked sme drali lavice................ takze su aj medzi ucitelmi este stale ludia co ich nezaujmaju procesy v hlavach deti, len si odkrutia sichtu a padla. viem si predstavit skolu kde ucia ludia nazorovo spriazneni navzajom medzi sebou aj s rodicmi, ale ako potom dieta zareaguje na nesterilne prostredie okolia? neviem povedat co je pre vychovu najlepsie, na kazdy podnet kazde dieta zareaguje inac, niekto podvadzanie-tahaky dokaze odsudit a niekoho podvadzanie ocari......... je to v Bozich Rukach a deti asi moralku najviac ziskavaju z rodiny.

6. .príprava na život od .ján Krajňák | 2. jún 2009 11:50

   „Prvý krát som sa na písomke pokúsil použiť ťahák a hneď mi na to prišli.“ „No vidíš to chce prax.“ Čo si budeme nahovárať, prax je pre život naozaj dôležitá. No a ak sa v škole naučíš obchádzať pravidlá (nechcem rovno napísať podvádzať), v živote ako keby si našiel. Súčasný školský systém doslova ničí citlivých, vnímavých a čestných jedincov. Ak nemajú odvahu podvádzať, neostáva im nič iné, ako rola „bifľoša“. Toho naj čudnejšieho a najzatracovanejšieho tvora na všetkých stupňoch škôl. Potom sa niet čo čudovať, že úspešný (pri „válovoch“) sú tí, ktorých škola pre život pripravila najlepšie.

7. .áno, školstvo, téma, ktorej sa vyhýbame od .karlikova | 2. jún 2009 11:46

   horlivo zbierame informácie a radi sa s nimi pochválime: o technických parametroch nášho nového auta, funkciách novej práčky a myčky riadu, o obsahu tuku v jogurte, o E-čkach v konzervovaných potravinách, o vybavení hotela na našej dovolenke, o prostriedkoch na čistenie nášho bazénu ... skúste začať rozhovor – čo vieš o škole, kam chodí tvoje dieťa? aký pohľad na svet získava v škole? riešil si výber školy okrem kritéria miestnej príslušnosti? ak áno, aké kritéria si si stanovil? - spravidla vieme udať adresu školy a meno učiteľa, tým tému vyčerpáme, ak sme z vyššej strednej vrstvy, radi sa pochválime, že naše dieťa chodí na súkromnú školu – prečo - lebo tam chodí aj dieťa známej osobnosti ... a k téme domácich úloh: kedysi som bola na združení rodičov, kde sa riešili otázky poznámok v žiackych knižkách typu: „vaše dieťa nemalo vypracovanú domácu úlohu „... „vaše dieťa si nedonieslo do školy knihu“ ... „prosím, zjednajte nápravu“ - jeden otec žiaka školy (povolaním psychológ) reagoval na poznámku tak, že vpísal do žiackej knižky svoju poznámku „moje dieťa si včera neumylo zuby, prosím, zjednajte nápravu“.

8. .change is as good as rest od .jakubKratochvil | 2. jún 2009 00:58

   Martin, az teraz som si precital co si napisal. Rano idem ucit. Posledne dni som deturence v skole trochu zanedbaval, vies kvoli comu - aj teraz v podstate testujem ci sa daju pridavat reakcie, o to viac sa na ne tesim. Budem s nimi robit cosi, co ich bavi. Diky za clanok i tak i tak.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.