autor
.juraj Kušnierik
V .týždni má na starosti kultúru. Objednáva a rediguje články o umení, hudbe, literatúre, filme, divadle a ostatných umeleckých žánroch. Sám najradšej píše o hudbe a o knihách. Predtým, ako sa stal novinárom, bol kníhkupec, pracoval v Artfore, ktorého je stále veľkým priateľom a priaznivcom. Na Rádiu_FM má každú stredu program Slová_FM. Má rád Island a o islandskej hudbe píše knihu. Je ženatý a má jednu dospelú dcéru. Blízky mu je anarchizmus, no keďže miluje slobodu a vie, že ľudia sú aj zlí, ocitá sa v prirodzenej blízkosti liberálne cítiacich konzervatívcov.
.denník Juraja Kušiernika
Drahá Bety!
Už ma nebaví písať samé nekrológy, ale v Tvojom prípade to je iné. Nejako sa mi totiž nedá uveriť, že tu už nie si.
Donna Summer a Robin Gibb
Pár dní po smrti Donny Summer zomrel Robin Gibb. Diskotéky na celom svete by mali vyvesiť čierne zástavy.
Dorotka a Johny
Dorotka Nvotová a Johny Rowett sú od dnešného dňa manželia.
Nech žije pop music!
Klasika je úžasná, džez je fascinujúci, alternatíva je pozoruhodná, ale len keď počúvame dobrý pop, chce sa nám tancovať.
Za Adamom Yauchom, a.k.a. MCA
V piatok, 4. mája zomrel Adam Yauch, známy ako MCA, rapper, producent, filmár, kľúčový člen Beastie Boys. Mal 47 rokov.
Klavíre osameli - zomrel Karol Petr
Od Mária "Geša" Gešvantnera som sa práve dozvedel smutnú správu: zomrel Karol Petr, učiteľ hudby a ladič klavírov. Na Pohode bude veľmi chýbať.
Slnko v sieti svieti
Včerajšie odovzdávanie národných filmových cien bolo celkom sympatickým podujatím.
Rómsky problém, Beautiful People, Phurikane, Šobov
Tak zvaný "rómsky problém" neriešim. Medzi Rómami však mám zopár kamarátov a veľmi by som chcel, aby sa im žilo lepšie.
Dve Agnešky
V priebehu dvanástich hodín som mal tú česť rozprávať sa s dvomi obdivuhodnými ženami: s Agnieszkou Holland a s Agnešou Kalinovou.
Za zosnulým pápežom
17. marca zomrel a 20. marca bol pochovaný Papa Abba Šenudi, alebo El Baba Šenuda, pápež koptskej cirkvi.
články
rss10 hodín v Košiciach
Práve som sa vrátil z Košíc. Výlet trval 20 hodín, z toho 10 sme s Danom a Gešom strávili vo vlaku. Zvyšok v tej dzivokej metropole "blízkeho východu". Výborné to bolo!
.juraj Kušnierik18. máj 2011 | prečítané 4940x | reagovali 3 ľudia | hodnotené 3.4 | hodnotilo 66
Najprv zavolal Peter Radkoff, do telefónu sa tváril ako starý kamarát (netušil som o koho ide, ale tiež som predstieral staré kamarátstvo) a pozval ma na nejakú debatu do košického klubu Tabačka. Mali sa jej zúčastniť moji kamaráti z východniarskych kapiel Chiki Liki Tu-A, Kolowrat a Puding pani Elvisovej, a okrem nich ešte Dano Salontay z Longitalu a Gešo z Pohody. A ja. Hneď som súhlasil: zdalo sa mi celkom zdravé pozrieť sa do Košíc, uvidieť Tabačku, stretnúť starých a spoznať nových kamarátov. Moje pozitívne rozhodnutie určite ovplyvnila aj kniha Illy van Oijen Košice - dzivosť v srdci. Jej fotografie, hoci nezobrazujú turisticky atraktívne pamätihodnosti, v človeku vzbudia chuť toto dzivé mesto navštíviť.
Vo vlaku s Gešom a Danom sme rozprávail, rozprávali a rozprávali (témy: slovenská popmusic, Pohoda, kluby, Košice, festivaly a aj zopár milých klebiet o kamarátoch). Dano ako ostrieľaný vlakoznalec (spolu so Shinou cestujú na koncerty Longitalu výhradne týmto dopravným prostriedkom) bol našim zdatným sprievodcom, kúpil najlepšie miestenky, vedel kedy príde teta s nápojovým vozíkom a zabezpečil pre nás aj kvalitný a výživný catering (švajčiarsky syr, reďkovky, jablko, čokoláda).
V Košiciach bolo veľmi slnečno a teplo. Cestou zo stanice sme sa zastavili v Artfore, pozdravili sme sa s Bándim, Majou a Karolom, dozvedeli sme sa, že Mates má zlomený členok, či čo a že má nohu v sádre (Mates, ak čítaš, tak Ťa všetci traja pozdravujeme) a že teda možno nepríde ani na Pohodu (Gešo v tej chvíli začal zanietene rozprávať o výbornom servise, ktorý je na Pohode zabezpečený pre vozíčkárov). Z Artfora ideme do reštaurácie s pôvabným názvom Med malina, kde jeme mäsové pirohy. Po chvíli sa k nám pridá čerstvo odvolaná riaditeľka projektu Košice 2013 - európske hlavné mesto kultúry Zorka Jaurová. Vysvetľuje nám čo a ako, vovádza nás do košického kultúrno-politického zákulisia a popri tom (na mobiloch) sledujeme priebeh tajnej voľby prokurátora v parlamente. Po Hlavnej ulici sa špacírujú mladí aj starí ľudia, mamičky s kočíkmi, kaviarne sú plné, človek cíti, že je uprostred živého mesta. "Nie sú tie Košice krásne?" pýta sa - rečníckou otázkou - Zorka. "Sú," hovoríme všetci svorne, zaplatíme, dvíhame sa od stola a ideme do Tabačky.
Zorka nám cestou rozpráva o festivale Use The City s takým nadšením, že sa nám zdá, ako keby sme na ňom boli (to je nemožné, lebo festival ešte len bude). Potom nám rozpráva o budovách okolo nás, o Tabačke, o hoteli Jasmín. Nevieme, či a v akej pozícii bude Zorka pôsobiť v projekte Košice 2013, ale je nám jasné, že toto mesto miluje a samotným projektom - bez ohľadu na to, akú má v ňom pozíciu - totálne žije.
V Tabačke sa zoznamujeme s Petrom Radkoffom a ďalšími organizátormi tohto sympatického klubu, na dvorčeku už popíja biele víno Martin Višňovský z Chiki Liki Tu-A a Rasťo Rusnák z Kolowratu. Zoznamujeme sa s Braňom Sobinkovičom, ktorý bude debatu moderovať. Večerný program je pomerne minimalisticky organizovaný (muzikanti by mali "niečo zahrať", no v klube je len jedna gitara, nie je nám celkom jasný zmysel debaty), ale vôbec to nevadí. O šiestej je v klube niekoľko desiatok mladých ľudí, všetko je neformálne, ale veľmi príjemné. Rozprávame o festivaloch, o tom, či sa dá z hudby vyžiť a o podobných témach. Martin, Rasťo a Dano zahrajú na tej jednej gitare po jednej pesničke. Celé to trvá viac než dve hodiny. Keď zídeme z pódia, dozvedáme sa, že Trnka nebol zvolený a teda Iveta je stále premiérka. Všetci sa z toho tešíme. Potom sa presúvame zase na dvorček, kde vášnivo debatujeme o hokeji. Zoznamujeme sa s novými ľuďmi, prvýkrát vidíme naživo niekoľko starých "friendov" z facebooku. Ja si uvedomujem, že budeme musieť o dianí v Košiciach v .týždni viac informovať a spolu s košickými priateľmi hľadáme možných "kultúrnych dopisovateľov".
O jedenástej si dávame pizzu, lúčime sa s kamarátmi a ideme na vlak. Odchádza o 0:07, no napriek tomu je cesta nebondovsky pokojná. Ráno sme v Bratislave. V mysli sme ešte v Košiciach.
Viac o Košiciach, Tabačke, hlavnom meste kultúry a o knihe Illy van Oijen bude v najbližšom tlačenom .týždni.
Diskusia (3)
-
.dopisovatelia.. od .jana H. | 24. máj 2011 15:36
kto sa môže hlásiť za možného kultúrneho dopisovateľa a u koho ? :-)
-
.toto mam finacovat z mojich dani? od .liberal | 19. máj 2011 08:33
Aby si kamarati neformalne klabosili a navzajom si hladkali svoje ega, to snad nie.. Ak ma byt toto europske kulturne mesto, tak sme kulurnou velmocou od Skalice po Brezno!
-
.tak od .michal Liszkay | 18. máj 2011 12:56
Ako bratislavcan musim potvrdit slova autora. Okrem hlavnej zeleznicnej stanice su kosice krasne. dokonca so sluzbami je mozne vyjadrit spokojnost :) bodaj by sa pridali aj dalsie mesta ...
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM