Nemáme byť na čo hrdí, ale ani si nesypme popol na hlavu. Odsun Nemcov z Česko-Slovenska bol spoločensky nevyhnutný, nedalo sa to riešiť inak, hovorí spisovateľ Jiří Padevět, ktorý situáciu po konci vojny zmapoval v knihe Krvavé léto 45.

V novom .týždni nájdete veľkú tému o tom, čo sme sa dozvedeli z uniknutých správ Mariana Kočnera s predstaviteľmi štátnych orgánov o Slovensku aj rozhovor s novým rektorom Trnavskej univerzity Reném Bílikom. Okrem toho vám prinášame aj zaujímavú reportáž zo súťaže dobrovoľných hasičiek.

Len týždeň pred parlamentnými voľbami si verejnosť pripomenie 2. výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Miesto, kde by sa malo v Bratislave konať spomienkové zhromaždenie, sa stalo predmetom nechutnej ťahanice.

Poslanec Osuský reaguje na vyjadrenie Andreja Danka, v ktorom predseda parlamentu prirovnal potenciálnu pomoc USA s rekonštrukciou slovenských letísk k okupácií Československa.

Vždy som milovala byť stredobodom pozornosti a robiť divné veci, nikdy som nechcela zostať pozadu, čísla hitparád ma nezaujímajú. Hudba má nádej zmeniť svet, hovorí sedemnásťročná americká speváčka, ktorá vypredala koncert v Prahe.

Prakticky bez záujmu verejnosti sa v Košiciach uskutočnili spomienkové stretnutia pri príležitosti 51. výročia obsadenia Československa okupačnými vojskami Varšavskej zmluvy. Rečnil Peter Kalmus aj primátor Jaroslav Polaček.

Náboženstvo často berieme ako niečo strnulé a v sekulárnej spoločnosti často vyvoláva skôr strach ako úsmev. Pri návšteve chrámov rôznych náboženstiev počúvame spevy, ktoré vyvolávajú skôr smútok ako radosť. Dá sa brať náboženstvo s humorom?

Peter Zajac hovorí o tom, čo by sme si mali uvedomiť, keď budeme hovoriť, ako a prečo nás 21. augusta 1968 prepadli vojská Varšavskej zmluvy vedené armádou Zväzu sovietskych socialistických republík.

Daniel Lipšic, ktorý zastupuje rodiny Kuciakovcov a Kušnírovcov, hovorí o vyšetrovaní vraždy, o tom, čo všetko vyplávalo na povrch, aj o tom, kto je zodpovedný za stav, v akom sa Slovensko ocitlo.

Predseda KDH Alojz Hlina vyvesil na pravom brehu Dunaja veľkú vlajku, ktorá má pripomínať, ako Andrej Danko bozkával kapitánske výložky a zároveň tak chce upozorniť na to, že predseda parlamentu sa vybudovaním vlajkového stožiara snaží zakryť svoje politické prešľapy.