Čo znamená pre človeka s ťažkým zdravotným postihnutím život v komunite? Je žiť doma naozaj normálne? Aký je význam komunity v živote človeka? Aké sú dopady dlhodobej izolácie ľudí žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb a prečo potrebujeme zmenu? Na tieto otázky sa pokúsime nájsť v novej časti relácie odpoveď.

To, ako sú u nás zabezpečené práva detí, ilustruje aktuálny dramatický prípad, ktorý sa podarilo natočiť dokumentaristke Jane Bučke. S matkou budeme hovoriť aj v piatkovej diskusii Pod lampou.

Peter Celec, popredný slovenský vedec, hovorí aj o tom, kto je dobrý lekár. Kto, keď nie poisťovne by mali vedieť kto je dobrý a kto priemerný, či dokonca zlý lekár? Kto zvádza úspešný boj s pandémiou COVID-19? Prečo nás zaujíma koľko platíme mobilným operátorom, a nie to, čo za naše peniaze robia zdravotné poisťovne a prečo je dôležitý klinický výskum.

Uplynulo už takmer pätnásť rokov od veľkých a politicky komplikovaných reforiem. Od čias reforiem Rudolfa Zajaca, Ľudovíta Kaníka a Ivana Mikoša sa nenašla odvaha, vôľa a ani schopnosti politicky presadiť kľúčové reformy. To, ako reformy najmä v čase druhej Dzurindovej vlády vyzerali vieme, ako však nevôľu odborov, opozície a značnej časti verejnosti ustáť je zložitá otázka, na ktorú sa pokúsime nájsť odpoveď.

Peter Zajac, niekoľko dní pred začiatkom školského roku hovorí nielen o tom, či si školy poradia s pandémiou koronavírusu, ale aj o tom, či sa konečne začne zásadná reforma školstva. Slovensko ju nevyhnutne potrebuje.

Nebála sa vystriedať vo funkcii aktivistku Oľgu Pietruchovú? Existuje rodovo podmienená nerovnosť medzi mužmi a ženami? Ako najlepšie hájiť práva LGBTI? Ako vníma pojem „rod“? Prečo je proti Istanbulskému dohovoru? Nová riaditeľka odboru rovnosti žien a mužov na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Zuzana Brixová.

Príbeh diktátora Lukašenka spolu s pohľadom na šance zmeny sú obálkovou témou nového .týždňa. Okrem toho sme pre vás pripravili osem strán o zmysle miliárd, ktoré Slovensko dostane, ďalší text C.S. Lewisa, esej o Maximiliánovi Kolbem a closer Fride Kahlo.

Peter Visolajský je znepokojený z nárastu infikovaných ľudí a z bezstarostnej nečinnosti ministrov a úradníkov. Podľa neho reálne hrozí ten najhorší scenár aj preto, že ľudia a politici prestali mať strach a mnohé inštitúcie sú skostnatelé a nie sú schopné dobre reagovať na pandémiu.

.týždeň vám v spolupráci s projektom zmudri.sk prináša sériu vzdelávacích videí. Tentokrát sa pozrieme, prečo v roku 1968 v noci zo 20. na 21. augusta vpadli vojská Varšavskej zmluvy na územie Československa a ako sa k okupácii postavila politická reprezentácia našich spoločných republík.

Pred rokom 1968 zažívali ľudia prvé nádychy slobody. Vtedy táto generácia pochopila, že vôňa slobody človeka nikdy neopustí. Zažívali ju aj Osobnosti Novembra 1989 Ján Budaj, František Mikloško, Peter Zajac a Fedor Gál. Vo videu spomínajú na prvé okamžiky okupácie Československa tankami armády Sovietskeho zväzu a spriatelených štátov Varšavskej zmluvy, ktoré sa udiali z 20. na 21. augusta 1968.