slovensko má spolu s Českom pomerne dlhú skúsenosť s jadrovou energetikou. Prvá atómová elektráreň v bývalom Československu vyrástla ako pokusný reaktor československej konštrukcie s označením A1 v Jaslovských Bohuniciach. Reaktor mal zvláštnosť, palivo sa do neho dopĺňalo a vymieňalo za prevádzky. Do prevádzky bol uvedený v roku 1972. Práve na tomto reaktore došlo k najzávažnejšej nehode reaktora v Československu. Piateho januára 1976 došlo v reaktore k úniku oxidu uhličitého, používaného na chladenie reaktora a vystrelil z neho jeden palivový článok. Ten sa rozbil v reaktorovej hale, kde v tom čase boli dvaja pracovníci. 

Pokúsili sa utiecť, núdzový východ bol ale zamknutý, údajne kvôli tomu, aby sa zabránilo krádežiam. Izidor Ferech a Libor Benda nestihli ujsť a v unikajúcom oxide uhličitom prišli o život. Dvom ich kolegom, Milanovi Antolíkovi a Viliamovi Pačesovi sa podarilo únik zastaviť a zabránili tak väčšej nehode. Na A1 došlo ale o rok k ďalšej nehode. Spôsobil ju rozsypaný silikagel, ktorý mal udržiavať palivové články v suchu. Ich povrch totiž podlieha veľmi rýchlo korózii. Palivové články, ktorých povrch sa poškodil, kontaminovali primárny a čiastočne aj sekundárny okruh elektrárne A1. Tá bola po tejto nehode definitívne odstavená a do roku 1979 postupne rozobratá a zlikvidovaná.

nie je palivo ako palivo

Ako sme už povedali, hlavným rozdielom medzi inými tepelnými elektrárňami a atómovou elektrárňou je zdroj tepla. Teplo v atómovej elektrárni vzniká rádioaktívnym rozpadom, riadenou reťazovou reakciou paliva.

Najčastejším palivom v atómových elektrárňach je urán. Palivo v bežnej atómovej elektrárni má ale veľmi ďaleko od materiálu, z ktorého sa vyrábajú jadrové zbrane. Rozdiel je v obsahu aktívneho izotopu uránu. Čo to znamená? Urán je prírodný prvok, jeden z najťažších na Zemi.