Pri Saturne máme nádej objaviť mimozemský život

.michal Novota .veda

Na Saturnovom mesiaci Enceladus potvrdila NASA objav podpovrchového oceánu, ktorý je ideálnym miestom pre život. Pre človeka to však žiadna rajská záhrada nebude.

Pri Saturne máme nádej objaviť mimozemský život NASA/JPL-Caltech Sonda Cassini prechádzajúca popri Saturnovom mesiaci Enceladus v roku 2015. Objavy, ktoré zistila spolu s Hubblovým ďalekohľadom, pomôžu pri budúcom skúmaní mimozemského života.

tím vedcov používajúcich dvoch výskumných veteránov NASA – Hubblov vesmírny ďalekohľad na obežnej dráhe Zeme (ročník 1990, jazdíte ešte niekto na takom starom aute?) a sondu Cassini (ročník 1997), toho času zaparkovanú pri planéte Saturn, včera večer oznámil zásadné objavy.

Sonda Cassini, ktorá krúži okolo šiestej planéty slnečnej sústavy s prekrásnym prstencom, ktorý môžete vidieť z našich končín vesmíru aj malým ďalekohľadom, mala pôvodne za cieľ skúmať Saturnov mesiac Titan (aj ten môžete vidieť ďalekohľadom). Na palube niesla pristávací modul Huygens, ktorý dosadol na povrch a odoslal ikonickú fotku z cudzieho a nepredstaviteľne vzdialeného sveta. A to sme len v našom kozmickom susedstve, vlastne sme ani neopustili vlastný byt. Dnes už vieme, že v blízkosti Saturnu bude pre život útulne, i keď nie tak komfortne, ako by sme si mysleli.

O senzáciu sa postaral iný mesiac tejto planéty, Enceladus (ročník 1789, keď ho pre ľudstvo objavil William Herschel, inak, prirodzene, starší). Má len 500 kilometrov v priemere a na povrchu zamrznutý ľad. Nečudo, teploty tam nevystúpia nad 200 stupňov pod nulou. Vedci si už z pozorovaní sond Voyager všimli, že z jeho povrchu unikajú gejzíry plynu a hmoty. Podozrenie padlo na obrovský oceán pod pevnou zamrznutou kôrou. A to miliardy kilometrov ďaleko od Slnka na veľmi nehostinnom mieste. V roku 2015 sonda Cassini pri maximálnom priblížení k mesiacu jedným z týchto oblakov hmoty preletela. Vedci zistili, že 98 percent plynu tvorila voda a približne 1 percento vodík a mix ďalších molekúl ako oxid uhličitý, metán a amoniak. A aj keď to neznie ako najlepšia kombinácia drinku na nočnú párty, pre život je takýto kokteil živnou pôdou.

„Tlačovka NASA teda môže mať aj vedľajší – lobistický zámer.“

Potrebuje niekoľko základných ingrediencií. Vodu v tekutom skupenstve, zdroj energie pre metabolizmus a mix chemických látok ako uhlík, vodík, dusík, fosfor a síru. V podpovrchovom oceáne sonda Cassini celé toto spektrum preukázala. Pevný dôkaz chýba len pre fosfor a síru, no vedci sú dnes presvedčení, že tieto látky v oceáne nechýbajú, keďže horúci oceán pod povrchom reaguje s pevným „kamenným” jadrom mesiaca Enceladus. Favorizujúcejšie podmienky pre život okrem Zeme zrejmenikde inde v slnečnej sústave nepoznáme. Chýba už len posledný revolučný objav – život samotný.

Ten by mohol mať podobnú formu, ako poznáme z hydrotermálnych sopúchov hlboko v oceánoch na Zemi. Slnko tam nedosvieti, takže baktérie, ale aj členitejší život, prežívajú z chemickej energie. Tá vzniká z metánogenézy, teda chemickej reakcie vodíka s oxidom uhličitým, ktorej vedľajším produktom je metán.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.michal Novota .veda
.diskusia
.neprehliadnite