dynamika železníc, s vlakmi uháňajúcimi krížom-krážom cez celé kontinenty, asi najlepšie stelesňuje úžasnú dynamiku 19. storočia. Dynamiku, v rámci ktorej všetko statické akoby strácalo lesk. Lenže čo by boli železnice bez zázrakov statiky — bez mostov a tunelov?

dve strany sporu

Piateho mája 1856 narazil parník Effie Afton do jedného z pilierov železničného mosta Rock Island Bridge cez rieku Mississippi. Na lodi vypukol požiar a od neho sa chytil aj most. Parník, ktorý vyšiel z lodenice len niekoľko mesiacov predtým, zhorel úplne. Most, po ktorom prešiel prvý vlak len dva týždne predtým, zhorel čiastočne. Plavidlá, ktoré sa v ten deň plavili popod zničený most, oslavovali jeho skazu pískaním lodných píšťal a zvonením zvoncov.

Majiteľ lode zažaloval železničnú spoločnosť a žiadal mimoriadne vysoké odškodné. Také vysoké, že keby súd vyhral, pre budúcnosť amerických železníc to mohlo mať naozaj vážne následky. Ak by totiž na základe tohto precedensu železničiari museli po každej podobnej havárii odškodňovať lodiarov takýmito sumami, stali by sa havárie pre lodiarov výnosným biznisom a železničná doprava cez mosty by sa ľahko mohla stať nerentabilnou.

Žaloba bola postavená na tom, že most je umelou prekážkou brániacou vo voľnej riečnej plavbe a že k nárazom lodí do niektorého z pilierov bude dochádzať nevyhnutne a často. Svedkovia obžaloby, väčšinou kapitáni a majitelia parníkov, to na súde dosvedčovali jeden za druhým a spor sa vôbec nevyvíjal pre železnice priaznivo. Nakoniec však tlak žaloby ustáli a z procesu vyšli víťazne. Hlavnú zásluhu na tom mal 47-ročný právnik zo štátu Illinois, ktorý mal už v tom čase celkom slušnú reputáciu a týmto prípadom si ju ešte výrazne vylepšil. Volal sa Abraham Lincoln.