prvou zaujímavosťou je už len to, že slovo kostrbatosť je svojím spôsobom kostrbaté a slovo ladnosť ladné. Otázkou je, či je subjektívne pociťovaná kostrbatosť slova kostrbatosť dôsledkom toho, že týmto slovom označujeme kostrbaté veci, alebo či je to slovo kostrbaté samo osebe. Odpoveď poznáme už takmer sto rokov. Z knihy Gestalt Psychology, ktorú vydal nemecko-americký psychológ Wolfgang Köhler v roku 1929 a v ktorej nájdeme na strane 242 takýto odsek: 

„Nemecký básnik Morgenstern tvrdí, že všetky čajky vyzerajú, akoby sa volali Ema (die Möwen sehen alle aus, als ob sie Emma hiessen). Zdá sa, že prinajmenšom pre Nemca obsahuje zvuk tohto mena, vďaka svojej výslovnosti, niečo podobné určitému aspektu týchto vtákov. Ale môžeme skonštruovať aj iný príklad. Ak požiadame čitateľa, aby sa pozrel na dve čiary na obrázku, a necháme ho vybrať si, ktorú čiaru by nazval  ‚takete‘ a ktorú ‚maluma‘, pravdepodobne to dokáže urobiť celkom ľahko.“

Niekoľko poznámok k tomuto citátu. Po prvé, na spomínanom obrázku sú dve čiary podobné čiaram v našom logu firmy Kiki & Bouba. Po druhé, „takete“ a „maluma“ sú vymyslené slová, ktoré nič neznamenajú ani v angličtine, ani v nemčine, ani v inom jazyku. A po tretie, Köhler nám nehovorí, ktorá z čiar sa má volať takete a ktorá maluma – považuje to za také jasné, že o tom vôbec hovoriť netreba.Vilayanur Ramachandran and Edward Hubbard boli vo svojom článku z roku 2001 menej skúpi na čísla. Obrázky mali také ako na našom logu, slová boli „marťanské“ (naozaj ich tak v testoch nazývali), konkrétne kiki a bouba (čítaj búba). Respondenti mali uhádnuť, ktoré slovo označuje ktorý tvar.