nobelových cien bolo v súvislosti so supravodivosťou udelených už niekoľko. V roku 1913 získal cenu Heike Kamerlingh Onnes za objav supravodivosti, v roku 1972 John Bardeen, Leon Cooper a Robert Schrieffer za teóriu supravodivosti, v roku 1973 Ivar Giaever za experimentálny objav tunelovania v supravodičoch a Brian Josephson za teoretickú predpoveď javu nesúceho jeho meno, v roku 1987 Georg Bednorz a Alex Müller za objav vysokoteplotnej supravodivosti, v roku 2003 Alexej Abrikosov a Vitalij Ginzburg za objavy v rámci teórie supravodivosti.

Tohtoročnú Nobelovu cenu získali John Clarke, Michel Devoret a John Martinis za „objav makroskopického kvantového tunelovania a kvantovania energie v elektrickom obvode“.

Ide v prvom rade o ich experiment z roku 1985, v ktorom demonštrovali kvantové tunelovanie na makroskopickej škále, konkrétne v elektrickom obvode využívajúcom Josephsonov jav. Inými slovami, bola udelená za štyridsať rokov starý experiment, pričom kľúčové slová charakterizujúce tento experiment (tunelovanie a Josephsonov jav) dostali Nobelovu cenu už v roku 1973.