keď sa tu v 90. rokoch začali vydávať dovtedy zakázané knihy, hltali sme ich jednu za druhou. Niektoré z nich znamenali zásadné posuny v nazeraní na svet: Hayekova Cesta do otroctví, Johnsonove Dějiny 20. století, Churchillova Druhá světová válka.

Keď vyšla v slovenčine klasická učebnica Ekonómia od Samuelsona a Nordhausa, pustil som sa do nej s obrovskou chuťou a s nádejou (ani nie s nádejou, ale priam s istotou), že po tom, čo nás tu roky kŕmili marxistickými sprostosťami, konečne porozumiem základom jednej z najdôležitejších oblastí ľudského poznania. A čím viac som čítal, tým viac som bol sklamaný.

„Ak sa mení cena nejakej veci, spolu s ňou sa mení jednak ochota spotrebiteľov túto vec kupovať a jednak ochota výrobcov túto vec vyrábať.“

Niečo bolo v hlbokom neporiadku. Logika tej knihy bola čudná, občas sa tam robili silné závery z ničím nepodložených predpokladov, argumentácia mi niekedy pripadala postavená na hlavu. Lenže tá kniha mala za sebou asi dvadsať vydaní v angličtine a bola preložená do štyridsiatich jazykov. Chyba musela byť vo mne, aspoň vtedy som si to myslel. V každom prípade som po prečítaní mnohých kapitol knihu odložil s nepríjemným pocitom, že niečo smrdí v štáte dánskom a ja neviem, čo to je.

krivky dopytu a ponuky

Ak sa mení cena nejakej veci, spolu s ňou sa mení jednak ochota spotrebiteľov túto vec kupovať a jednak ochota výrobcov túto vec vyrábať. Krivka dopytu vyjadruje závislosť množstva tejto veci, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť, od meniacej sa ceny. Krivka ponuky vyjadruje závislosť množstva tejto veci, ktoré sú výrobcovia ochotní vyrobiť, od meniacej sa ceny. Keďže tieto množstvá nezávisia len od ceny uvažovanej veci, ale aj od mnohých iných faktorov (napríklad od cien iných vecí), pri kreslení kriviek ponuky a dopytu sa vždy predpokladá, že všetky faktory okrem ceny výrobku samotného ostávajú nemenné.