Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Martin Mojžiš o železe: Prečo jedol Pepek špenát

.martin Mojžiš .veda .veda

Všetci vieme, že Pepek námorník jedol špenát preto, aby mal silu. Všetci vieme, že tú silu mu špenát dáva preto, lebo obsahuje veľa železa. Všetci tiež vieme, že železa v skutočnosti až tak veľa neobsahuje a že mýtus o železe v špenáte vznikol zle umiestnenou desatinnou čiarkou. Lenže aj to je mýtus.

Martin Mojžiš o železe: Prečo jedol Pepek špenát CHATGPT/OPENAI

mike Robert Sutton sa narodil na jeseň roku 1959 vo vojvodstve Kent, v malom meste Orpington, ležiacom trinásť a pol míle na juhovýchod od križovatky Charing Cross v strede Londýna. Pre naše rozprávanie nie je dôležité, čo všetko zažil ako chlapec na predmestí metropoly, podstatné je len, kým bol, keď sa vynoril z londýnskej hmly už ako ozbrojený mladý muž. Nebojoval nožom, zbraňou kriminálnikov, ani revolverom, zbraňou kriminálnikov aj kriminalistov. Mladý kriminológ Mike Sutton bojoval perom.

Jeho nadanie sa prejavilo už počas práce na ministerstve vnútra (za text Dalšie zmeny v organizáciách zlodejov, ktorý publikoval spolu s Davidom Mannom, získali autori cenu Annual British Journal of Criminology Prize) a prirodzený talent ešte vybrúsila nasledujúca akademická kariéra, počas ktorej Sutton – celkom prirodzene – najmä písal a prednášal. Na jednej zo svojich prednášok (týkala sa vplyvu zlých dát na tvorbu verejných politík) použil ako príklad všeobecne známu historku o zle umiestnenej desatinnej čiarke v prípade špenátu a železa. Po prednáške si uvedomil, že sa dopustil presne tej chyby, pred ktorou chcel varovať – neoveril si poriadne zdroj informácie. Hneď na druhý deň sa to pokúsil napraviť.

postava

Pri hľadaní zdroja sa čoskoro ocitol v čudesnom labyrinte, kde webstránky odkazovali jedna na druhú a všetky pritom tvrdili v zásade to isté. V určitých detailoch sa síce líšili – podľa niektorých bol vinníkom Emil Theodor von Wolff, nemecký učenec z polovice 19. storočia, ktorého iné vôbec nespomínali –, ale drvivá väčšina stránok opakovala s drobnými variáciami jeden a ten istý príbeh. Odkiaľ ten príbeh pochádzal, zostávalo decentne zahalené závojom nie príliš prísne stráženého, ale predsa len tajomstva.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite