najprv bola doba kamenná, potom bronzová, potom železná. Pričom zlato a striebro ľudia poznali už na začiatku doby bronzovej. Z toho by sa mohlo zdať, že zlato, striebro aj bronz sa získavajú ľahšie ako železo. Medaily sú zlaté, strieborné a bronzové. Železná medaila nie je. Na základe toho by sa mohlo zdať, že zlato, striebro aj bronz sa získavajú ťažšie ako železo. Tak ako to teda je?

Čo je to za hlúpu otázku? Každý predsa vie, že zlato, striebro aj bronz sú oveľa drahšie ako železo. Zo všetkých prvkov periodickej tabuľky je železo najlacnejšie – kilogram stojí pár centov. Pre porovnanie: kilo medi aj cínu (bronz je ich zliatinou) stojí niekoľko eur, kilo zlata desiatky tisíc eur, kilo plutónia milióny. 

Cena odráža vzácnosť. Čiže to, ako ťažko sa daná vec získava. Železo nie je veľmi vzácne, pretože je ho veľa a je ľahko dostupné. Ale nebolo to tak vždy. Presnejšie povedané, veľa je ho odnepamäti, ale ľahko dostupné je len posledných pár tisíc rokov. Prečo je to tak? Dobrá otázka.

jadrá železa v jadrách hviezd

Množstvo železa na svete je dané vlastnosťami nie atómov železa, ale vlastnosťami ich jadier (to isté platí pre všetky prvky). Ako vlastne vznikli jadrá všetkých prvkov periodickej tabuľky? Časť z nich vznikla krátko po Big Bangu, ale to boli len vodík, hélium a trochu lítia. Teplota vesmíru bola vtedy taká vysoká, že nijaké atómy by v nej nevydržali a prakticky okamžite by sa rozpadli na jadrá a elektróny. Atómy vznikli z jadier a elektrónov až neskôr, keď vesmír trochu vychladol. A boli to len atómy vodíka, hélia a lítia plus takmer zanedbateľné množstvá niektorých ďalších atómov.