Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Space Shuttle: Testy, testy a testy

.juraj Petrovič .veda .veda

V minulom diele sme popísali väčšinu častí orbitera, zostala ale jedna časť, ktorá sa nakoniec pri jeho vývoji a konštrukcii ukázala ako najzložitejšia, najnáročnejšia na čas a ako úzke hrdlo, ktoré spočiatku obmedzovalo aj počet letov, ktoré mal podľa návrhov NASA Space Shuttle ročne absolvovať.

Space Shuttle: Testy, testy a testy FOTO BETTMANN/GETTY IMAGES 17. september 1976 Palmdale, Kalifornia, USA: Leonard Nimoy s perom v ruke na krste raketoplánu Enterprise, na ktorom sa zúčastnili niektorí herci zo seriálu Star Trek a jeho scenárista Gene Roddenberry.

koncom 60. rokov NASA a Lockheed začali vyvíjať materiál nazvaný LI-900, vyrobený z vlákien čistého kremenného skla. Tento materiál v podobe doštičiek má hustotu len 144 kilogramov na meter kubický, čiže približne sedminu hustoty vody, a obsahuje až 94 % vzduchu. Jeho nízka hustota a vysoká tepelná odolnosť zabezpečujú dostatočné vyžarovanie tepla na jednej strane a ochranu pred vysokou teplotou na druhej strane. Materiál je taký zlý vodič tepla, že vnútri môže byť rozžhavený do červena a pritom ho môžete držať holou rukou. Materiál je veľmi krehký, dá sa ľahko rozbiť rukou. Je taktiež veľmi nasiakavý.

Nízka hustota znamená aj nízku hmotnosť, preto bol nakoniec tento materiál zvolený ako tepelná ochrana Space Shuttle pri návrate do atmosféry, ale aj ako tepelná ochrana pred nízkymi teplotami vo vesmíre. Problémy s krehkosťou a nasiakavosťou materiálu vyriešila NASA spolu s Lockheedom tak, že pre veľmi namáhané časti Space Shuttle vyvinuli hustejší materiál, nazvaný LI-2200, a všetky doštičky sa pomocou striekačky napúšťali dimetyletoxysilánom, aby boli odolné voči vode.

uhlíkové brnenie

Space Shuttle pri návrate do atmosféry letel s vysokým uhlom náklonu, až 40°. Takže jeho spodná časť, letiaca cez atmosféru, vytvárala rázovú vlnu, ktorá oddelila najhorúcejší vzduch od povrchu orbitera. Tým sa dosiahlo, že teplota povrchu nepresahovala približne 1300 °C. Pre porovnanie, tepelné štíty lodí Apollo museli vydržať teploty až 5000 °C. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite