autori v štúdii konštatujú:
V roku 2023 došlo k niekoľkým udalostiam, ktoré formovali mediálne prostredie na domácej alebo európskej úrovni. Voľby v Poľsku, Holandsku a na Slovensku zmenili politickú krajinu v jednotlivých krajinách. V Poľsku a na Slovensku to mohlo zmeniť aj mediálne prostredie. Na Slovensku sa návrat Roberta Fica k moci v minulom roku zhodoval s 10-percentným poklesom dôvery verejnosti v médiá v porovnaní s rokom 2022.
Koncentrácia vlastníctva médií je vysoká v Chorvátsku, Francúzsku, Maďarsku, Holandsku, Poľsku, na Slovensku a v Slovinsku. Ak väčšinu mediálnych spoločností v krajine vlastní niekoľko jednotlivcov, ohrozuje to rozmanitosť mediálnych hlasov a zvyšuje riziko neobjektívneho spravodajstva.
Novinári v Chorvátsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku a Taliansku čelili v roku 2023 okrem vyhrážok a zastrašovania aj fyzickým útokom. V Maďarsku a na Slovensku pochádzala šikana a vyhrážanie novinárom od politikov.
Úroveň koncentrácie vlastníctva na slovenskom mediálnom trhu sa v roku 2023 zvýšila po kúpe najčítanejšieho bulvárneho časopisu Nový čas a súvisiaceho portálu cas.sk spoločnosťou News and Media Holding. News and Media Holding je najväčším vydavateľom printových titulov na slovenskom trhu a vlastní aj druhý najčítanejší bulvárny denník Plus 1 deň.
Pokles dôvery verejnosti v médiá za posledný rok bol zaznamenaný v Českej republike, Estónsku, Nemecku, Maďarsku a na Slovensku.
Na Slovensku premiér Robert Fico v novembri vyhlásil, že nepustí niektoré „nepriateľské médiá“ (popredné médiá krajiny) na Úrad vlády SR. Neskôr spresnil, že s týmito médiami prestane komunikovať. Fico tvrdil, že spravodajstvo týchto médií by bolo nenávistné a nepriateľské voči jeho sociálnodemokratickej strane SMER.
Myslím, že jednu pozitívnu správu z tohto výpočtu zlých noviniek si predsa len môžeme odniesť: a to, že si watchdogy všímajú, čo sa deje na Slovensku, a šíria to ďalej.
To je pre budúcu reakciu EÚ voči Slovensku síce nepotešiteľné, ale veľmi dôležité.
Celú správu nájdete na tomto odkaze.