V týchto dňoch sme svedkami pohybu na domácej politickej scéne. Vznikajú nové strany a zoskupenia za účelom neprepadnutia hlasov demokratických voličov. Výsledok však môže by presne opačný a existujúce strany môžu spadnúť pod 5-percentnú hranicu.
Pohyby na slovenskej politickej scéne majú ešte stále schopnosť vyvolávať silné emócie. Ale na všetko by sme sa mali vedieť pozrieť aj bez emócií, aj s nimi. Emócie totiž zvyknú zakaľovať zrak. Pričom niekedy ho zakaľujú tak, ako sa zakaľuje sklo, a inokedy tak, ako sa zakaľuje oceľ.
voliči, ktorí nechcú voliť fašistické strany ani ich partnera Smer – sociálnu demokraciu, dostávajú v poslednom čase rozmanitú ponuku vo forme nových politických strán. Táto ponuka sa však zatiaľ nestretá s mimoriadnym voličským záujmom a nevedie k mimoriadnym volebným preferenciám. Ako keby ani neodpovedala na nejaký reálne existujúci dopyt.
Ten dopyt tu však celkom určite existuje. Množstvo ľudí až zúfalo túži po nejakej rozumnej a slušnej politickej strane, ktorú by s pokojným svedomím dokázali voliť. Nemohli by to byť Demokrati, aspoň tí Hegerovi, keď už nie Jesenského? Nemohli by to byť Dzurindovi Modrí, keď už nie Múdri? Nemohla by to byť niektorá z ďalších strán, či už sa volajú Jablko, Tybrďo, alebo hocijako
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
